Úžasné spomienky. My sme mali tiež. Keď sme predávali rodičovský dom mnoho vecí sme povyhadzovali. Ľutujem šijací stroj Singer, ale s neterou sa nedalo dohodnúť. Manželova sestra dodnes má tú skrinku.

Za singer revem aj jau babky margitky bolo asi vsetko...aj som na nom "prepletala"nozickami....

singerku mám doma, muž ju zdedil po rodičoch a stále ju používa.. jeden bývalý zákazník sa zaoberá vo voľnom čase reparovaním starých strojov, tak tú našu namazal, pošteloval, a ide ako nová.. ale ja na tom neviem robiť, neviem sa sústrediť na nohy aj na ruky naraz.. pamätám keď sme ako deti s bratom šili na mamkinej singerke, on kľačal pod strojom a rukami pedáloval, a ja som šila, zužovala som mu nohavice, na tajnáša.. ale mamka to aj tak zistila..

Zabka ja ako decko som si vedela aj nitku natiahnut aj šit...smutne,ze v pri smetiaku taky maly fajny fiok tam bol...

Tiež som vedela na nej šiť. Teraz by som ju mala na chate aspoň ako ozdobu. Videla som z nej stolík alebo kvety na...nooo, vedela by som využiť. Manželov kolega mi aj prisľúbil no nie je tak pekný ani z polovice ako bol náš.

Ked sa tu uz objavilo kruzidlo, pridam k nemu nieco:

písmenká by sa nenašli?

Pismenka - akoze sablona? Niekedy som mal, teraz uz len zakodovane pismenka.

Starý dobrý Koh i Nór . Ale aj terazky to majú.

si zabil

A aké potrebuješ? Pošlem. Mala som aj veľké ozdobné, možno ich ešte niekde nájdem.

A číslovačku s dátumovkou nepotrebuješ?

Starý dobrý KINEX 214 a razítko
A tie šablóny boli tiež....prečo tak rada vyhadzujem?

Výhoda tých starých strojov je v tom, že majú krásne stehy. Mám doma dva iba preto. Na jemné veci, blúzky, vypracovanie detailov je krajšie, priemyselný využívam na rovné kusy ako závesy, posteľné prádlo, úpravu jeansov, ten šije rýchlo ako ďábel. Prešije aj kožu.
Babka si priviezla stroj z Ameriky ešte pred Titanicom, existoval v dome ešte pred 34 rokmi, Singer to nebol, asi Excelsior. Na ňom si mama (15) ušila prvé čokoládové šaty sama, látka z Tiberghienu, 100% vlna, motivácia, išla na jazykovú výmenu.
Ja som sa tiež naučila sama, ak som niečo chcela, tak zo dňa na deň v 26. r. z Burdy, svokra mala snahu tri roky predtým nemala som k tomu ešte vzťah. Mama ďaleko, bola prekvapená.

Čo mi dnes veľmi chýba na trhu, je strihová služba. Vytvoriť aspoň jeden základný strih pre postavu.
Spolužiačka to riešila tak, ak sa jej páčil strih šiat, kúpila si ich (Budapešť), doma rozpárala, podľa nich si ušila ďalšie.
Druhú ženu čo pracovala týmto spôsobom bola známa, a takto si otvorila svoj butik ešte pred 89. Dnes sieť svojich obchodov, niečo aj v zahraničí. Nič prevratné, ale ide jej to. Má svoju cieľovku.

Do tretice. Modistka robila súkromné kurzy strihov a šitia v 60. rokoch. Bývala v Manderlovi, pre skupinku asi tak desať žien, podnes mám odložené mamine precízne práce vytvárania strihov na A4, ešte som ich nepoužila. Brávala ma so sebou, mala som 10, vtedy z mojej strany absolútny nezáujem. Čítala som si tam.
Inak šitie bolo pre mňa najvyšším druhom pracovného relaxu. Prestup do iného sveta. :-)

Nepotrebujem, len oko potešiť.
A pri pohľade na Propisot som ho hneď pocítil na nechtoch

Môj prvý šijací stroj Minerva, na ktorom som ako 12 ročná zúžila bratove džínsy, keď odišiel na vojenčinu. Džíny do koša a ja do kúta. Ašte aj remeň mal robotu .
V štrnástich som už šila lepšie. Prvé nohavice, sukne.....neskôr aj synovi, sebe manželovi vetrovky, otepľovačky. Veci z kože dobre šil Lučnik, aj do kabeliek som sa pustila. Potom už elektrický, stolový. Dnes už šijem málo. Neviem, či niet čo šiť, alebo sa mi už nechce?

Minerva je dodnes funkčná, dokonca spoľahlivejšia, ako novodobé elektrické stolové

Ani nie.... ale otec pracoval v obchode.... a to v takom, kde každý zavítal - potreboval tužkové baterky, 9V baterky, žiarovky, odpory, kazety do magneťákov, elektrónky do televízorov...
Mal špecializovaný obchod - v Prešovskom okrese jediný - takže bol titulovaný "pán vedúci" (nie súdruh ). A takýto "zázrak" zohnal v Prahe (na východe sa to ťažko zháňalo) a doviezli mu to s dodávkou zásob tovaru.

Ale za to makal od 8:00 do 18:00 s prestávkou 12:00-13:00 na obed a v sobotu 8:00-12:00.
Okrem dovolenky tam bol v obchode každý deň.

Propisot - Na diplomovku čelná úprava sa s tým robila mám taký dojem že jedna strana stála 3,50 Kčs (V roku 1980)