Jaj tá kontrola nešťasná. Ešte stále sa mi trasú kolená, keď na ňu pomyslím. S účtovníctvom som začala v roku v aug.2001-bez praxe. Kontrola nám prišla v r. 2003 za r. 2001. Samozrejme mi nikto nepomáhal. Nechcite vedieť, aké chyby som tam mala. Obskakovala som tú daňováčku (nikdy nechcela nič piť, iba minerálku, nakoniec ju ani nevipila...) Všetky papiere som jej pripravila, celý deň som len vyrábala fotokópie. Sedela u nás od 8 do 14 hod. Kontrola začala začiatkom mája a skončila v auguste. Spočiatku som bola nepokojná, pýtala sa ma na niečo, nevedela som odpovedať, prečo práve tak a onak. Bola som celá mimo. No ale po čase som prišla na to, že nemôžem sa trápiť predsa (o nič neide ak neide o život...), boh vie dokedy bude trvať a keď s tým neprestanem, bude zo mňa troska. Tak som sa premohla, a skúšala som mať vždy dobrú náľadu a samozrejme tvárila som sa sebavedomo (aby videla, že nemám čo skrývať). Nakoniec nám uložili penále cca 60 000,00 Sk. Môj šéfko bol "nadšený", ale našťastie nehádzal vynu len na mňa, lebo aj on mal na tom svoj podiel. Môj poradca mi nepomáhal, aspoň nie tak, ako to bolo dohodnuté. Tak sme to zaplatili a hotovo. Ale od tej doby si dávam bacha, a vždy keď si nato spomeniem, je mi zle.
Budem ti držať palce, nič iné neostáva. To musíme raz zažiť. Hovorí sa, že každé zlé je na niečo dobré - aspoň som sa poučila, vysvetlovala mi veci, ktoré som robila zle. Keďže som bola začiatočníčka, robila som sa, že som to nevedela, že ako to treba... Dnes by som to už nemohla urobiť. Aj šéfko mi to hovoril: nabudúce ti to len tak neprejde...
Neboj. Všetko dopadne tak, ako to dopadnúť má. Ty si určite múdrejšia a máš viac skúseností ako ja.