Chcem este dodat to najsmutnejsie info: psici od vcera zazivaju obrovsky stres, celodenne prevozy, cudzie miesto, chulia sa chudatka k sebe a navzajom sa snazia poskytnut si bezpecie. Aj ked natlacene, bez zakladnych potrieb / liecba/ ale mali svoj domov a cloveka, ktoreho poznali.

Nie som z Bratislavy. Uverejni adresu na ktorú sa dajú posielať balíky.

Utulok Slobody zvierat
Polianky 8
Bratislava - Dubravka
84101

dakujem v mene psikov.

benevolencia štátnych orgánov k takzvaným pseudochovateľom a množiteľom je až zarážajúca - fakt sa nenajde nikto z kompetentných, ktorý by sa začal zaoberať týmto obrovským problémom, /minimálne RVPS / , človek by očakával, že aspoň sloboda zvierat bude v tomto smere vyvíjať tlak na zmenu legislatívy v chove a držbe domestifikovaných zvierat - / prísne kritéria pre chovné stanice / -

Co sa zakonov a politiky tyka, tak SZ nema ziadne slovo - pri tvorbe zakonov a vyhlasok iba poradenske. Ked sa tvorila posledna vyhlaska z min. roku, tak to co bolo navrhovane SZ, nepreslo a je aka je.

V parlamente nie je ziadny zastupca ochranarov a u nas nikomu hlasy nezaisti, ak bude presadzovat prava zvierat. Takze niet divu, ze sa do toho nikto nehrnie.

A RVPS ky su na strane mnozitelov, lebo ked aj dostanu podnet o tyrani, zvacsa sa vyjadria, ze je vsetko ok / cest vynimkam/. A SZ nema zo zakona ziadne kompetencie.

ako najsilnejšie oz by mala iniciovať minimálne petíciu /so zapojeným všetkých oz, ktoré majú v stanovách ochranu zvierat / za sprísnenie legislatívy - viem, že spolupracujú s rôznymi kapacitami, ktoré môžu v tejto veci urobiť tie správne kroky - chce to však vytrvalosť a odborne spracované legislatívne návrhy - je nanajvýš potrebné eliminovať príčiny vzniku takýchto situácií - odstraňovať následky je sekundárnym riešením

Tie odborne legislativne spracovane navrhy boli , ale nie je zaujem / hore/.
Bohuzial zvierata su u nas na poslednom mieste. Keby nebolo OZ tiek, tak to u nas vyzera ako v turecku. Pracujem v ochrane zvierat uz 10 rokov, mnozitelov ktori chovaju v mastaliach, pivniciach a celozivotne v kotercoch, co krmia psov a stence srotom pre svine, atd. by som osobne najradsej zatvorila tam kde maju oni psy, aspon na rok.
Staci pozriet na bazosi, kde maju niektore ponukane - fotene steniatka svoj docasny domov a cloveku je zle. Ti ludia nemaju absolutne ziaden cit

Zial kde je dopyt, tam je aj ponuka.

Statne institucie nemaju ziaden zaujem nieco riesit a namiesto pomoci / uradnej/ OZ tkam , im hadzu polena pod nohy. Opat ale pripominam, ze je par RVPS iek, kde su normalni ludia a robia v zajme zvierat. No je ich strasne malo.

A v case, ked sa v karantenach utracaju stovky zvierat rocne, ked v utulkoch cakaju dalsie stovky psov na novy domov, tak jedna kr...va tu odchova 217 psov, ktore sa budu tiez casom zaujimat o novy domov. SZ jej uz davno ponukala, ze jej to vysterilizuje, no ona ani pocut, ze je to proti prirode - ale namnozit krizence s demodikozou je podla nej asi dost prirodne.

Uplne s tebou suhlasim. No mozno to, co napisem nie je nazor ten najspravnejsi, ale myslim si, ze nieco v tom bude.
Viem, ze CHS maju velke vydavky pri chovani psa, vystavy, kvalitna strava atd.
Preto aj ceny tychto psov su neporovnatelne s tymi, co ponukaju ludia bez PP.
Obycajny clovek, ktory nechce psa vystavovat, len ho mat doma ako rodinneho clena, uprednostni psa lacneho, tak potom maju ti ludia motivaciu mnozit tych psikov.
Preto by bolo mozno vhodnejsie, keby aj CS pouvazovali a priblizili cenu psa, beznej populacii.
Mozno je to nerealna vec, no z mojho pohladu by vela vyriesila.Ludia nemaju peniaze tak pozeraju hlavne na cenu, kvalita im unika. Je to nespravne, no je to tak.

Netúži niekto po bulíkovi ?

Volám sa Lola , som 6 mesačná bulteriérka a toto je pravdivý príbeh môjho života.

Kým iné šteňa v mojom veku by svoj život vedelo zhrnúť do jednej vety: narodilo som sa milovanej mamičke, ktorá ma s láskou odchovala a žijem u milujúcich majiteľov, v teplučkom domove so zaujímavými vychádzkami,

ja taká stručná nebudem. Lebo za svoj krátky život som prežila viac, ako iný psík za celý život.
Tak začnem, nech vás nenapínam:

Takže narodila som sa. Bohužial som sa ale narodila u množiteľa, v koterci. Mamička bola milujúca, ale naši majitelia jej nedali možnosť sa o nás , jej šteniatka,riadne postarať a ešte sme len kratučko bežkali a objavovali svet , žial cez mreže, už nás od nej odobrali so slovami - aby sa nevyčerpala pred ďalším vrhom. A tak sme ako štvortýždňové namiesto mamičkinho mlieka začali papkať kravské s namočenými rožkami. A to sme na tom boli ešte dobre, lebo mamička, aj iní psíkovia v kotercoch papkali iba šrot namočený vo vode, ktorý sa vraj dáva prasiatkam. Za mamičkou sme plakali a maznať sme sa s ňou mohli len cez mreže, keďže nás dali do vedľajšieho koterca. A my sme sa tak chceli pritúliť k jej teplému kožúšku. Túžili sme pobehať si s ňou po nádhernom trávniku pred kotercami, vyšantiť sa, ovoniavať pestrofarebné kvetinky, ktorých tam bolo plno. No mamička nám vysvetlila, že majitelia psíkov z kotercov nepúšťajú, lebo by im tú nadhernú trávičku s kvetinkami pošlapali. Mamička má už 5 rokov a ešte nikdy nebola vonku z koterca. Zvykla si. Ale ja si na taký život nechcem zvyknúť. Akoby moje prosby niekto vypočul, o pár týždňov nás s mojimi súrodencami naložili do auta a odviezli na neznáme miesto a tam nás predali za 7 tisíc korún cudzím ľuďom. Mamičku som ten deň videla naposledy a už vraj nikdy ani neuvidím.

Na tom mieste nás pichali do kožúškov, že vraj vakcína a čip. O dva dni nás, a nielen nás, ale aj veľa, veľa iných šteniatok dali do prepraviek a poslali nás na ďalekú cestu. Že vraj ideme do slnečného Španielska do dobrých rúk. Cestovali sme dlho, predlho. Niektoré šteniatka tú cestu nevydržali a uhynuli, zo strachu, od smädu. No ja aj moji súrodenci sme bulíci, my sme bojovníci.
Keď sme prišli na koniec cesty, tak si nás tam obzerali, prehmatávali a hmkali. U mňa sa pozastavili pri mojich predných nôžkach. Mala som ich trošku krivé. Povedali, že ma nechcú. A tak ma naložili naspäť do auta a krížom cez celú Európu viezli zase naspäť. V tie dni som sa naučila trpezlivo cestovať v aute. Od vtedy keď ma niekto naloží do auta, potočím sa , pohrabem deku a spím.

Vrátila som sa teda naspäť na rodné Slovensko, do Zvolena. Zrazu nado mnou zavisol veľký otáznik a zvažovalo sa moje utratenie. Prvý, ale ako som neskôr zistila, vôbec nie posledný raz. Niekomu volali. Hurá, to volali mojej záchrankyni, ktorá si ma vzala aj s mojimi krivými nôžkami. Od toho dňa stále niekam cestujem. Všade sa cítim dobre, všetko sú to milí ľudia a ja, od prírody zvedavá objavujem, nové a nové domovy.

No ešte stále nie som v cieli, ešte stále nie som v tom poslednom – v iba navždy mojom domove.

A popri tom cestovaní sa zo mňa stal aj hypochonder. Pobehala som už toľko doktorov pre zvieratá ako máloktorý človek. Nechápem čo stále majú s tými mojimi nôžkami, stále mi ich fotia a prehmatávajú. Jeden doktor hovorí operovať, druhý zase utratiť. Tak sa so mnou vybrali až do Rakúska, k špecialistovi na moje nôžky. A to bol môj človek. Konečne niekto pochopil, že ja nemám bolesti a že ani operácia zo mňa nespraví bulíka s inými nôžkami. Na jednej som mala úraz a s tou sa už nikdy nedá nič robiť, ale ma ani nebude bolieť. Druhá mi pomaličky rastie a tak chodím mierne naklonená dopredu.
Keď sa moja sprievodkyňa pýtala toho zlatého doktora, či je možná operácia a život bez bolestí alebo ma majú dať uspať, tak sa na ňu prekvapene pozrel a spýtal sa : prečo uspať? Veď je to psík plný chuti do života, iba bude celý život hendikepovaný.
Pán doktor milujem vás.
V ten deň som sa aj naučila nové slovo. Som jednoducho hendikepovaná bulteriérka.
A s veľkou chuťou do života. A vééľmi zvedavá a priateľská, milujem ľudí a najviac na svete toho zlatého doktora z Viedne. Lebo budem žiť.

A budem milovať aj môjho nového pánička alebo paničku, aj ich detičky, ak budú mať. A budem sa snažiť poslúchať, aj keď som veľmi tvrdohlavá. Budem sa krotiť v jedle, aby som bola štíhla a nezaťažovala svoje predné nôžky.

Svoj domov si predstavujem asi takto: niekto si ma vezme z lásky, nie zo súcitu. Ja som síce hendikepovaná, ale v hlávke mi to myslí výborne. Súcit nepotrebujem, len teplučký domov plný lásky. A nebudem mať nikdy detičky, ale nebudem sa dávať ani sterilizovať, lebo potom by som zožrala aj klince. Nejako to občas s mojimi majiteľmi zvládneme, keď budem mať chuť na psíkov.

Takže teším sa na svojich nových majiteľov. Čakám na nich v útulku pri Dunajskej Strede. Mám tu plno psích kamošov , s ktorými si výborne rozumiem, mám tu kreslo, kde si ľahnem, keď sa cítim unavená, mám tu všetko, len nie trvalý domov. A keď som už vyhrala tú vstupenku do života, domov je jediné po čom ešte túžim.

Vaša bulteriérka Lola.

jarka,
vysoko oceňujem tvoj príspevok

nemyslim, ze zlyhal stat. Zakonmi ludi nezlepsis.. Tu jednoznacne zlyhali susedia, obec a vseobecne socialna kontrola..

Tych psikov je mi fakt luto. Ludia su hrozni.

v tomto prípade zas a opäť zlyhala len a len tzv. chovateľka, ak si spomínate, už raz bolo okolo nej veľké haló, v súvislosti s mopslíkmi na hrádzi a zahrabanými uhynutými šteniatkami. Susedia sú v tomto prípade bezmocní a so sociálnou kontrolou to nemá už vôbec nič.

vyhláška o chove spoločenských zvierat: / staršia verzia - /
ak viete o novelizácií, pridajte link

http://www.uvp.sk/legislativa/231.htm

orgánom opravneným konať pri porušení tohto zákona je RVPS ,
vec verejná - práve okolie má upozorňovať na trestuhodné praktiky pseudochovateľov

My prispievame peniazmi na Slobodu zvierat pravidelne ked pošlú zloženku,naposledy na Vianoce 2008 300skk čiže 10euro.

Tiež podporujem rôznymi finančnými príspevkami útulky, ale po skúsenosti keď som do útulku priniesla granule a bolo mi povedané, že radšej nech pomôžem finančne - pomáham zo zásady tomu útulku, ktorý bol vďačný aj za granule.

Čo už so mnou, vždy sa nechám vytočiť iba 1x.

stačí zvoliť variant aktuálnej potreby útulku - čo práve potrebujete?
napr. lieky, misky, vôdzky, konzervy, obojky, pamlsky, prípadne pomôcky, ktoré súvisia s údržbou útulku - taká lopata, vedro, čistiace a dezinfekčné prostriedky či metla sa zídú vždy

a ešte tiež aktuálne pre každý útulok:
staré, pre vás už nepotrebné veci:

deky,
epedy
plachty
návlečky,
uteráky
koberce

my im posielame peniaze lebo za tie si môžu kúpiť napr deky alebo granule.

Ako si ziju: su po 80 v jednom vybehu, mamy so stencami v budove noveho utulku.vobec sa nebiju. Nahaci su obliekani, a stale sa cez den vyzliekaju. Je tam vela mopsov, dokonca aj mopsi bez srsti alebo mopsi fuzati. Aj nahaci so srstou a vela milych krizencov. No stale nie k adopcii.

Bonita, ved ona v TV vyhlasila, ze su k adopcii, ze si chce nechat "len" 30-40 psov.

Ona si chce ponechat tych cistokrvnych / a o rok ich bude zase 200 , spolu s krizencami/.

Caka sa na rozhodnutie sudu - ak jej zakaze chov psov, nesmie mat ani jedneho. Ak jej chov nezakaze, vrati sa jej vsetkych 217.

vysterilizovat ich nechcela dat , ked jej to v SZ uz predtym ponukali a take mnozstvo sa proste neda ustrazit.