Toto som dnes zazila a neda mi to, sem nepridat. Pridavam to hlavne preto, ze clovek ak sa stretne s takym dacim, vidi alebo pocuje, mal by to nahlasit. Velakrat to zdvihnutie telefonu zachrani psom zivot. Tieto dve sucky mali namale, myslim si, ze dlho by uz nevydrzali a smrt hladom by ich dostala:
Uz ma fakt hocico nedojme, ved som za tie roky uz co to videla a zazila, tak som dost otrla a pri strete s tyrackami som schopna uvazovat bez privelkych emocii. Tak to malo byt aj dnes, ale nebolo. Nie, neplakala som, ale rozum sa mi zastavuje a neviem do hlbky pochopit konanie ludi, ako ti dnesni. Nik mi nevyvrati, ze taki ludia musia byt psychopaticke osobnosti, lebo normalny clovek, aj ked ma nizsie IQ, nemoze predsa nechavat psov hynut hladom. V normalnom cloveku sa musi predsa spustit akysi alarm, ked obcas v tyzdni ide za psami, napr. do garaze a psi su stale chudsi. Leda , ze by sa ich cele mesiace nedotkol rukou a srst falosne zakryvala to co je pod nou – to uz ani nie je telicko, to je len osrstena kostra.
Bezne nahlasena tyracka, psi zavreti v garazi, asi ich moc nekrmia. Ked som zabuchala na dvere v bytovke, v malej osade vedla Zlatych Klasov a otvorilo mi dieta, cez dvere som videla bezny byt. Dala som si zavolat mamu ci otca a ked prisla – bezna zena, po tridsiatke, predstavila som sa a ze by som rada videla psov co maju v garazi, ze som dostala hlasenie.
„ Jaj , teraz som prisla, to mam ist zase dolu? „ zanariekala ta zena.
„Potrebujem ich vidiet ako vyzeraju.“ bola moja odpoved.
„ Pockajte ma, idem vypnut varenie“, odbehla do kuchyne a ja som zapocula knucanie v byte. Kedze mala dcera este stale drzala dvere, pytam sa jej, ci maju psa aj v byte. Odpovedala, ze ano. Na to prisla aj matka: „ Sucka utiekla, tak sme jedno vzali hore“.
„ A ostatne stence ste rozdali?“
„ Nieco skapalo, a co prezili sme rozdali, „ ukazuje rukou vokol, ako k inym bytovkam. „ Ale toto uz ma rok“, pokracuje.
Kracame po schodoch a rozmysla, co tam teda najdem, ked stence hynu.
„ A vezmete ich so sebou? , pyta sa ma.
„ Nie , potrebujem ich iba vidiet“, odpovedam a myslim si, ze jej odcitujem, co vravi zakon o drzbe psov a ze to bude musiet dodrzovat.
Prisli sme ku garazam, ktore mali voredu aj oploteny pozemok, tak si myslim, ze to nebude az take zle, ved maju ich kde aj vypustat.
Zena otvori jednu branku, potom prejdeme ku garazi , otvori dvere a tym pusti aj svetlo do tmavej miestnosti. Hned sa jej zacnu okolo noh motat dva psiky, chvosty medzi nohami a tesia sa, ze vidia majitelku.
Stojim, pozeram, este mi ani nenapadne, ake je to s nimi v skutocnosti. Len mi vadi, ze tam ziju v tej tme.
„Ako dlho ich tu mate?“
„Neviem, pol roka? „
„Vy tu byvate iba pol roka? „
„Nie, pat rokov tu byvame. Psov mame asi dva roky“.
„ A cely cas ich mate tu? Nepustate ich sem dopredu?“, cudujem sa a ukazujem na oploteny kus, kde je vsak denne svetlo.
„ Nie, nemozem, oni mi pokazia plot a utekaju. A na ulici su deti“.
„A ako mohla byt jedna fenka nakryta, ked su tu zavreti?“
„Ona mi utiekla. A nedavno zase a uz sa nevratila“.
/ az doma ma napadlo, ze sucka vycerpana stencami a hladom ,skor uhynula, nez utiekla/.
Zena sa sklana k rysavemu psikovi a to uz moje podvedomie kalkuluje a uvazuje samo, ako v pripadoch, ked psi potrebuju pomoct.
„ Co su to psi alebo fenky?
„Fenky“.
„Obidve?“ utvrdzujem sa.
Po kladnej odpovedi vravim: „ Viete co, vezmem ich so sebou.“
Zena ihned suhlasi a poda mi rysavu fenku, ta sa stoci, uplne chroma od strachu. Pod hunatou srstou citim kostnate telo, rebra, ani miligram tuku. Berie druhu a davame ich do mojho auta. Uz viem, ze tu zapracovala moja intuicia, uz od pohladu som si nevedela predstavit, ze by tie psiky tam mali nadalej zostat. Az ked som ich fyzicky drzala v rukach, pochopila som preco.
„ Toho psika co mate hore krmite?
„Mozete sa ist nanho pozriet,“ odpoveda mi.
Pozriem na auto, na slnko, ktore akurat dnes nanho pali a vravim „ netreba, nechcem ich tu nechavat v aute“.
Odchadzam, natahujem ruku do zadu a prihovaram sa psom, aby sa nebali. Ta svetla ma papulku stale otvorenu, myslim si, ze od strachu.
Po ceste uvazujem, ze ked som ich vzala, ani to uz nebudem hlasit na RVPS ku, ved dokazy, co by tam mali najst, mam uz u seba. Ale ako ubiehaju kilometre, vsetko mi dochadza a prichadzam k zaveru, ze to ohlasim. Je to brutalne tyranie . Uvazujem ako casto im dala zrat a co. Ved pes do takeho stavu nepride za den. Dva roky zili iba v tme, mozno dva razy za tyzden im daco priniesla. Psov z hlavy nemozem pustit. Doma ich davam do izby / Paty som z nej musela vyniest na rukach (((:/, odblsujem a chcela som ich povodne kupat a spravit im forograficky zaznam, dokaz o ich vychudnutosti, az im ju nebude zakryvat srst.
Je vsak podvecer a vravim si, fotky, ked su mokre maju cas aj zajtra, dnes ich radsej pustim na dvor, nech sa konecne prejdu. V izbe maju svetlo, su ucupene v rohu, papulky totalne stihle od vychudnutosti. Davam im malu konzervu, na polovicu / nastastie som dnes dostala od Vierky P., aj s granulkami a inymi vecami, tak s ami uzasne zisla/, davam kura do hrnca, aby neskor vecer mohli dostat dalsiu malu davku jedla. Nesmu spociatku granule, mohli by im narobit v zaludku katastrofu.
A uz zistujem preco ma svetla sucka otvorenu papulku. Kvoli ocnym zubom ju nevie dovriet. Ona chudatko, neviem kolko ma rokov, mozno dva, ju cely zivot nezatvorila. Tak to bude musiet riesit veterinar, netusim ani ako.
Ked ich beriem na ruky, praskaju im klby- absencia vyzivy. Tieto dve mlade sucky, ktore nikdy nezazili normalny zivot a ktore zrejme od steniatka boli zatvorene v tme a pri minimalnej strave, teraz schulene pod stolom, pri mojich nohach, boli ponechane ludmi, svojimi majitelmi na smrt hladom.
Ak si dakedy kladiem otazku, preco toto este stale robim, tak dni, ako dnes, mi davaju odpoved. Preto, aby som takymto psom ukazala, ze zivot je aj iny, ze ludia su ini. Lebo ti dvaja majitelia si ani nezasluzia pomenovanie ludia.
A toho psika tam pojdem predsa len pozriet. Od takych je mozne aj to, ze im tam hynie pred ocami.
Rysava sucka meria ca. 36 cm a vazi 4,80 kg. Svetla sucka meria ca. 40 cm a vazi 6,60 kg.