máš pravdu... ak vystavíš OF v cudzej mene, tak ju zaúčtuješ kurzom vystavenia.

Ja som to tak doteraz robila - účtovala som kurzom NBS v deň vystavenia. Ale podľa znenia zákona o účtovníctve, ako som zvýraznila vyššie - nemalo by to ísť dňom dodania? Ako si vysvetliť tento odstavec?

Táto téma "zapadla prachom" a mňa to teda stále zaujíma... Kurzy pre DPH sú mi jasné, aspoň teda myslím. Ale kurzy pre zaúčtovanie nie.
Vo firme, kde som pracovala sme si dali do smernice, že kurz pre účtovníctvo bude zhodný s kurzom pre DPH. Ale teraz sa ma pýtala známa, že akým kurzom to vlastne teda majú účtovať, ak takúto smernicu nemajú? Zahraničné došlé faktúry prepočítavali kurzom NBS platným v deň doručenia faktúry. Pre dph pri nadobudnutí tovaru kurzom platným v deň vyhotovenia faktúry, lebo tento deň predchádzal 15. dňu nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom nastala dodávka tovaru. Vychádza mi tam potom rozdiel v dph. DPH daňovému úradu zaplatím správne, ale v zaúčtovaní mám inú sumu, čo s týmto rozdielom?
Ak som išla podľa predchádzajúcej odpovede, že pri vystavených faktúrach prepočítavam v deň vyhotovenia faktúry, tak pri doručených faktúrach mi tiež pripadá dosť logický aj ten kurz doručenia faktúry - skôr som predsa nemohla vedieť presnú sumu za dodávku, presné množstvo atď. pre zaúčtovanie prípadu.
Ak mám v prípade došlej faktúry brať ohľad na to, kedy bola splnená dodávka a nie na doručenie faktúry, tak potom aj pri tých vystavených faktúrach sa mi zdá čudné účtovať kurzom NBS v deň vystavenia, ak je deň dodania tovaru iný. Hm? Tak čo - skúsenejší poraďáci?

To mi nikto nepovie svoj názor...?

No, ak by to bolo naopak (že tebe príde faktúra), tak by si pre účtovníctvo používala kurz - dňom účtovania (to som zrovna včera v noci čítala v odbor. literatúre)...
Z toho čo je ale uvedené vyššie, vyzerá to tak, že to pravdepodobne bude dňom dodania..
Ale čo potom znamená: "deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti"...?
Tu by mi to aj vychádzalo, že použ. kurz dňom vystavenia. Skúsim ešte pohľadať v odbornej literatúre, či niečo nenájdem.
Radšej ale počkaj na názor skúsenejších.

Začínam byť presvedčená, že by to v prípade vyšlej faktúry mal byť kurz, kedy bola uskutočnená dodávka. Ale čo ten druhý prípad - došlá faktúra? Ak nemám v deň dodávky nejaký dodací list, ale príde mi dajme tomu o 10 dní faktúra, na ktorej je napísané, že je zároveň dodacím listom, tak predsa nemôžem účtovať skôr, ako obdržím tú faktúru. Potom by som mala použiť kurz zo dňa doručenia faktúry, lebo to je deň uskučnenia účtovného prípadu. No a čo s tým rozdielom kurzov-účtovania a dph?

Hm, myslela som, že sa skúšenejší poraďáci vyjadríte...

Alušik, aj ja som sa už na Porade snažila zistiť odpoveď presne na to, čo sa pýtaš. Nedočkala som sa, resp. ma odkázali na ten paragraf, čo v úvode zisťuješ. Ešte to skomplikujem tým, že keď nakupuješ materiál v cudzej mene, chceš ho prijať na sklad v deň prijatia dodávky a FA dôjde o 10 dní - dňom prijatia FA je iný kurz, nebude súhlasiť obstaranie.

Ano, presne si pochopila, o co mi ide... Ja by som potom fakturu uz uctovala v tom kurze prijatia dodavky, aby mi to obstaranie sedelo.
My sme v byvalej firme proste dali do smernice, ze pre zauctovanie budeme pouzivat rovnaky kurz ako plati pre dph. A tym padom mi nevznikal rozdiel ani pri uctovani DPH na 343. Lenze co teda v pripade, ze to v smernici takto nemam?

my tiež používame jednotný kurz . Nám by to dokonca ani program nemal , ako urobiť. Dokonca robím v dvoch rozlišných programoch a ani jeden mi to neumožňuje. Ak to nemá určené v smernici, nech si to tam dodatkom určí.

Renka, ja som im to tiež navrhla, no neviem, nechcú to tak mať. A softvér dokáže riešiť situáciu rozličných kurzov. Aspoň viem, že Datalock to tak poriešené určite mal. No len neviem, čo s tým rozdielom v DPH. Nemá s tým skúsenosť nikto, koho naokolo poznám, tak som myslela, že tu na porade sa to nejako dozviem. Ale vidím, že asi nie...

Usmernenie k účtovaniu DPH v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1.5.2004 pre platiteľov dane, ale aj pre podnikateľské subjekty vo všeobecnosti priniesol veľa nových pojmov, definícií a postupov.

Pre správnu aplikáciu postupov je potrebné zadefinovať používané pojmy:
zdaniteľná osoba (§ 3) – je podľa zákona o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

ekonomická činnosť – každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Ekonomická činnosť je aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku.

platiteľ dane (§ 4) - je zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná ako platiteľ, platiteľom je odo dňa uvedeného na osvedčení.

nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu ( § 7) – zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadácie, rozpočtová organizácia atď.), ak je registrovaná podľa § 7 z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (nie je klasickým platiteľom podľa § 4 - nemôže si odpočítať daň).

zdaniteľné obchody (§ 8 až § 12) – pojmovo nahrádzajú zdaniteľné plnenia podľa zákona č. 289/1995 Z. z., čo sa týka ich vymedzenia zákon po 1.5.2004 definuje ako zdaniteľný obchod:
- dodanie tovaru (§ 8, § 10)
- dodanie služby (§ 9, § 10)
- nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (pojmovo aj vecne nahrádza bývalý dovoz tovaru z členských krajín ES, § 11)
- dovoz tovaru (z územia tretích štátov, § 12)

U všetkých týchto zdaniteľných obchodov momentom vzniku daňovej povinnosti, ako ju definuje zákon v § 19 - § 21 je platiteľ povinný vysporiadať daň , t.j. odviesť ju do štátneho rozpočtu, v niektorých zákonom vymedzených prípadoch sa táto povinnosť vzťahuje aj na zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom a na PO, ktoré nie sú zdaniteľnou osobou, príp. FO občanov.
Dodanie tovaru, dodanie služby a dovoz tovaru sú zdaniteľné obchody, pri ktorých sa postup platiteľov, predovšetkým vo vzťahu k účtovným predpisom nemení. Predmet dane – nadobudnutie tovaru z iného členského štátu je nový aj pre účtovné predpisy.

1.Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 11) :

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa podľa § 11 nového zákona o DPH rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet z iného členského štátu do tuzemska.

Predmetom dane (§ 11 ods. 2) je tento zdaniteľný obchod vtedy, ak :
 nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte a
 dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 17) – miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 20) vzniká:
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak faktúra bola vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a)

Základom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 23 v nadväznosti na § 22) je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby, zníženú o daň.

Pri vysporiadaní dane z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je dôležité správne prepočítať cudziu menu na slovenskú menu podľa § 26 zákona o DPH. Na účely určenia základu dane sa cudzia mena prepočíta kurzom vyhláseným v kurzovom lístku NBS platným v deň vzniku daňovej povinnosti. V praxi bude platiteľ pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu určovať deň vzniku daňovej povinnosti, t.j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo deň vyhotovenia faktúry ak bola vyhotovená pred týmto dňom. Deň vyhotovenia faktúry je povinnou náležitosťou faktúry vyhotovenej pri dodaní tovaru do iného členského štátu, t.j. nadobúdateľ môže tento dátum určiť z faktúry, ktorú dostane od dodávateľa z iného členského štátu.


Účtovné predpisy a DPH po 1.5.2004 vo vzťahu k nadobudnutiu

Použitie kurzov pri prepočte záväzkov vo vzťahu k zákonu o DPH:
Z účtovného hľadiska majú účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva povinnosť prepočítať majetok a záväzky v cudzej mene kurzom NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (§ 24 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)). Uskutočnenie účtovného prípadu definuje ustanovenie § 2 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23 054/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia MF SR č. 25167/2003-92 (ďalej len „postupy účtovania“) a to ako deň splnenia dodávky, ako aj deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné účtovné doklady.
Z uvedeného znenia vyplýva použitie dvoch rôznych kurzov pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu, ak sa požaduje platba pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene:
– pre účely určenia základu dane z pridanej hodnoty sa cudzia mena prepočíta na slovenskú menu kurzom NBS platným v deň vzniku daňovej povinnosti, t. j. podľa § 20 zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a).
– pre účely účtovania sa cudzia mena prepočíta na slovenskú menu kurzom NBS platným v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je deň splnenia dodávky. V zmysle § 414 Obchodného zákonníka je dňom dodania tovaru deň, ktorý je v zmluve určený alebo deň určený spôsobom určeným v zmluve. Môže to byť napr. deň prechodu hraníc.

Problém použitia dvojakého kurzu vzniká len pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služby je stanovený na deň dodania tovaru alebo služby, čo je zhodné s uskutočnením účtovného prípadu.

Použitie analytických účtov k účtu 343-DPH:
Účtový rozvrh po 1.5.2004 pre analytické členenie si každá účtovná jednotka vypracuje interne. Povinnosť preukazovania jednotlivých náväzností na daňové priznanie striktne z analytických účtov postupy účtovania po 1.1.2003 neustanovujú. To znamená, že účtovná jednotka sa v súlade so zákonom rozhodne sama ako bude pri účtovaní postupovať. Môže sa rozhodnúť aj pre nasledujúcu alternatívu:
Účtovná jednotka si vytvorí analytické účty k účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty v členení na právo na odpočítanie a na daňovú povinnosť, pričom nadväznosť na daňové priznanie zabezpečí cez analytickú evidenciu nie cez analytické účty. Analytická evidencia musí nadväzovať na § 70 zákona o DPH.

Na vytvorenie analytickej evidencie je potrebné definovať nasledujúce skupiny prijatých faktúr:
1. Do prvej skupiny (§ 49 ods. 2) platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, z ktorých bude daň plne odpočítateľná, t.j. kúpené tovary a služby platiteľ dane použije výlučne na podnikateľské aktivity, pri ktorých je povinný platiť daň.

2. Do druhej skupiny (§ 49 ods. 3) platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, z ktorých nebude daň na vstupe odpočítateľná, t. j. prijaté tovary a služby platiteľ dane použije výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 zákona o DPH.
Účtovná jednotka už pri účtovaní daňového dokladu vie, že nemá nárok na odpočítanie DPH. Podľa § 52 ods. 7 Postupov účtovania: „na ťarchu účtu 343 sa účtuje nárok voči daňovému úradu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane z pridanej hodnoty daň na vstupe zaúčtoval, a to so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov záväzkov“. Je treba uviesť, že zákon o DPH ustanovuje nárok na uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 51 zákona o DPH, okrem iného, ak má platiteľ faktúru, bez podmienky zaúčtovania dane, tak ako to bolo v zákone 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že DPH, ktorú platiteľ DPH nemôže odpočítať, zaúčtuje ako zvýšenie obstarávacej ceny nakúpeného majetku, tovaru alebo služieb.
3. Do tretej skupiny (§ 49 ods. 4) platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, z ktorých bude daň na vstupe odpočítateľná len čiastočne, pretože prijaté tovary a služby platiteľ dane použije čiastočne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 zákona o DPH a zároveň čiastočne aj na plnenia podliehajúce dani. Daň, ktorá bola uplatnená k cene tovaru alebo služby, musí platiteľ dane prepočítať koeficientom podľa § 50 zákona o DPH. Krátenie dane sa bude týkať predovšetkým tých prijatých plnení, ktoré predstavujú režijné náklady platiteľa dane.
V tomto prípade sa daň z pridanej hodnoty účtuje na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty v plnej výške a na konci zdaňovacieho obdobia účtovná jednotka daň vynásobí na vstupe koeficientom. Neuplatnenú daň zaúčtuje platiteľ DPH na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady z hospodárskej činnosti.


Príklad vytvorenia analytickej evidencie:


DPH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE (ANALYTICKÝ ÚČET NA 1. MIESTE ZNAK 1)

DAŇ NA ODPOČÍTANIE riadky daň.
priznania
343 1 211 daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (§49 ods.2písm.a))
u 1. skupiny dokladov R 15

343 1 212 daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (§49 ods.2písm.a))
u 3. skupiny dokladov R 15

343 1 221 daň zo služieb a tovarov, pri ktorých príjemca platí daň (§ 49 ods.2 písm. b))
u 1. skupiny dokladov R 16

343 1 222 daň zo služieb a tovarov, pri ktorých príjemca platí daň (§ 49 ods.2 písm. b))
u 3. skupiny dokladov R 16

343 1 231 daň z nadobudnutých tovarov z iného členského štátu (§49 ods.2 písm. c))
u 1. skupiny dokladov R 17
343 1 232 daň z nadobudnutých tovarov z iného členského štátu (§49 ods.2 písm. c))
u 3. skupiny dokladov R 17

343 1 343 daň pred splnením podmienok na odpočítanie -


DAŇOVÁ POVINNOSŤ

343 1 381 daň pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku (§8 a §9) R 02

343 1 382 daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku (§11) R 02

343 1 383 daň pri tovaroch a službách, pri ktorých príjemca platí daň (§ 69 ods. 2 až 4) R 11

343 1 384 daň u druhého odberateľa v trojstrannom obchode(§ 69 ods. 7) R 13




DPH V ČESKEJ REPUBLIKE (ANALYTICKÝ ÚČET NA 1. MIESTE ZNAK 2)

DPH V NEMECKU (ANALYTICKÝ ÚČET NA 1. MIESTE ZNAK 3)

Ďalšie členenie podľa členských štátov, v ktorých vznikne účtovnej jednotke povinnosť vysporiadať daň.

Analytické členenie v zmysle zákonov v týchto členských štátoch.

Jednou z možností ako znížiť počet analytických hľadísk je zriadiť si vnútorné strediská pre rozdielne krajiny.


Účtovanie DPH po 1.5.2004 u platiteľov DPH

Po 1.5.2004 okrem klasických postupov účtovania DPH vznikajú nové účtovné prípady, a to daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a právo na odpočítanie zároveň.

 V prípade, že právo na odpočítanie DPH vznikne v rovnakom zdaňovacom období ako vznikne daňová povinnosť ( faktúru má odberateľ od dodávateľa k dispozícii v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období kedy vznikla daňová povinnosť)

účtovný zápis 343 AÚ / 343 AÚ

 V prípade, že právo na odpočítanie DPH nie je možné uplatniť v rovnakom zdaňovacom období ako vznikne daňová povinnosť (napr. odberateľ nemá od dodávateľa k dispozícii faktúru), použije sa v tomto prípade účet 3xx. Po uplatnení práva na odpočítanie sa preúčtuje na príslušný analytický účet.

účtovné zápisy - daňová povinnosť 3xx / 343 AÚ
- právo na odpočítanie 343 AÚ / 3xx

Súvahový účet 3xx si účtovná jednotka určí v internej smernici, v súlade s náplňou jednotlivých účtových skupín. Z účtovného hľadiska sú možné dva postupy:
1. Vytvorenie nového súvahového účtu, napríklad zo skupiny vnútorného zúčtovania, účet vytvorený v zmysle § 3 postupov účtovania, 396 – vnútorné zúčtovanie DPH. Pri využití tejto možnosti je ale potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že ak k 31.12. bude účet 396 vykazovať zostatok, tento je účtovná jednotka povinná preúčtovať na účet 343 s analytikou DPH pred splnením podmienok na odpočítanie dane.
2. Priame účtovanie na účet 343 s analytikou DPH pred splnením podmienok na odpočítanie dane.

Z uvedeného vyplýva, že pri použití jedného i druhého postupu účtovania bude stav k 31.12. rovnaký, ako i jeho vykázanie v súvahe.

Po konzultácii s MF SR je vhodnejší druhý spôsob a v príkladoch bude aplikovaný len druhý spôsob účtovania.

Príklad č.1:
Slovenský podnikateľ, platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím si objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil DÚ na Slovensku u talianskeho podnikateľa, ktorý je identifikovaný pre daň vo svojej krajine. Dohodnutá cena bez dane je 100 000 EUR. Taliansky podnikateľ uvedie na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa, k predajnej cene tovaru neuplatní daň.
tovar z Talianska odoslaný: 19.6.2004
tovar dodaný: 20.6.2004
faktúra vystavená: 22.6.2004
faktúra prijatá: 26.6.2004

kurz EURO v deň vzniku daňovej povinnosti - 22.6.2004 - 1 EURO = 42,-Sk
kurz EURO v deň uskutočnenia účtovného prípadu (v deň dodania tovaru) – 20.6.2004 – 1 EURO = 41,-Sk
kurz EURO v deň uskutočnenia účtovného prípadu (v deň platby záväzku) – 26.6.2004 – EURO = 40,-Sk

Výpočet dane:
Základ dane: 100 000EURx 42/Sk = 4 200 000 Sk
Daň: 4 200 000 x 19% = 798 000 Sk
Sumu 4 200 000 uvedie vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2004 ako základ dane a sumu 798 000 Sk ako daň, ktorú je povinný vysporiadať z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
Daň v sume 798 000 Sk je pre platiteľa súčasne daňou podľa § 49 ods. 2 písm. c/ , ktorú si môže za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok odpočítať.

Účtovanie:
(u odberateľa)

1. faktúra od dodávateľa (kurz NBS 41,-
zo dňa 20.6.2004) 131 / 321 4 100 000,- Sk (100 000,- EUR)
__________________________________________________ _________________________
2. prijatie tovaru nadobúdateľom
príjemka zo dňa 20.6.2004 132 / 131 4 100 000,- Sk (100 000,- EUR)
__________________________________________________ _________________________
3. vznik daňovej povinnosti
a právo na odpočítanie
interný doklad 343 1 231 / 343 1 382 798 000,- Sk
4. úhrada faktúry z devízového
účtu, kurz NBS v deň platby
40,- Sk, výpis z účtu 321 / 221 4 000 000,- Sk ( 100 000,- EUR) __________________________________________________ _________________________
5. kurzový rozdiel (zisk)
interný doklad 321 / 663 100 000,- Sk
__________________________________________________ ________________________

Poznámka k internému dokladu:
Interný doklad, na základe ktorého sa vykonáva účtovný zápis musí mať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve. Jednou z náležitostí je označenie účastníkov účtovného prípadu. V 3. bode sa vystavuje interný doklad, kde účastníkmi účtovného prípadu sú odberateľ a daňový úrad.


Účtovanie DPH po 1.5.2004 u osôb, ktoré nie sú platiteľom DPH

Osoby, ktoré nie sú identifikované pre DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iných členských štátov, nemajú daňovú povinnosť a zároveň im nevzniká právo na odpočítanie dane.
Ak osoba, ktorá nie je identifikovaná pre DPH, nadobudne tovar z iných členských štátov, ktorým presiahne limit 420 000 Sk, je povinná sa pred realizáciou tohto obchodu zaregistrovať podľa § 7 ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iných členských štátov. Do hodnoty 420 tis. Sk sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený. Do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla zdaniteľnej osobe daňová povinnosť, je povinná podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť daň do štátneho rozpočtu SR. Zaplatenú daň si nemôže odpočítať, pretože nie je platiteľom dane, je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu registrovaným podľa § 7, t.j. pre účely vysporiadania daňovej povinnosti.

Príklad č.2:
Slovenský podnikateľ FO, ktorý nie je identifikovaný pre DPH, dovezie dňa 22.6.2004 nábytok z Talianska v celkovej hodnote 5 000 EUR (cena s daňou).
Pretože slovenský podnikateľ nie je v SR identifikovaný pre daň, taliansky dodávateľ zdaní predávaný nábytok talianskou daňou z pridanej hodnoty, 22% .
Slovenský podnikateľ, zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane zaplatí taliansku DPH v cene nadobudnutého nábytku, daň si nemôže odpočítať. Talianska daň, zaplatená v cene tovaru je súčasťou obstarávacej ceny tohto tovaru.

Účtovanie:
(u nadobúdateľa)

1. faktúra od dodávateľa (kurz NBS 40,-Sk
v deň dodania) 131 / 321 200 000,- Sk (5 000,- EUR)

2. prijatie tovaru nadobúdateľom
príjemka 132 / 131 200 000,- Sk (5 000,- EUR)

3. úhrada faktúry z devízového
účtu, kurz NBS v deň platby
41,- Sk, výpis z účtu 321 / 221 205 000,- Sk (5 000,- EUR)

4. kurzový rozdiel (strata)
interný doklad 563 / 321 5 000,- Sk

V tomto prípade nie je dôvod používať dva kurzy a účet 343 – DPH, daňová povinnosť, ani nárok na odpočítanie DPH nevzniká.

Príklad č. 3:
Ten istý podnikateľ ako v príklade č. 2, uvažuje zrealizovať v júli 2004 ďalší nákup nábytku u talianskeho platiteľa dane. Dohodnutá cena je 10 000 EUR.. Týmto nákupom prekročí slovenský podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane limit 420 000 Sk, pred týmto nákupom má povinnosť sa zaregistrovať pre daň na území Slovenskej republiky. Vzniká mu daňová povinnosť. Odpočítať daň si nemôže. S dodaním tovaru sa spájajú nasledovné skutočnosti:
tovar z Talianska odoslaný: 17.7.2004
tovar dodaný : 18.7.2004
faktúra vyhotovená: 20.7.2004
faktúra prijatá: 22.7.2004
kurz EURO vyhlásený v kurzovom lístku NBS v deň vzniku daňovej povinnosti 20.7.2004 je 42 Sk
Výpočet dane:
Základ dane : 10 000 x 42 = 420 000
Daň: 420 000 x 19% = 79 800
Daňové priznanie podá do 25.8.2004, v rovnakom termíne zaplatí daň. Zaplatená daň je u tohto platiteľa výdavkom (vstupuje do ceny nakúpeného tovaru).

Účtovanie:
(u nadobúdateľa)

1. faktúra od dodávateľa (kurz 41,- zo
dňa 18.7.2004) 131 / 321 410 000,- Sk (10 000,- EUR)
__________________________________________________ ____________________
2. prijatie tovaru nadobúdateľom,
príjemka zo dňa 18.7.2004 132 / 131 410 000,- Sk (10 000,- EUR)
__________________________________________________ ____________________
3. daňová povinnosť (20.7.2004)
interný doklad 131 / 343 1382 79 800,- Sk -
__________________________________________________ ____________________
4. preúčtovanie 132 / 131 79 800,-Sk
__________________________________________________ ____________________

5. úhrada faktúry z devízového
účtu, kurz NBS v deň platby 40,- Sk,
výpis z účtu 321 / 221 400 000,- Sk (10 000,- EUR)
__________________________________________________ _______________________
6. kurzový rozdiel (zisk)
interný doklad 321 / 663 10 000,- Sk
__________________________________________________ ____________________

Tým, že podnikateľovi, ktorý nie je platiteľom DPH, ak je nadobúdateľom vzniká daňová povinnosť, je aj on povinný podľa § 52 ods. 4 postupov účtovania pri účtovaní použiť účet 343 – DPH.

2. Povinnosť platiť daň pri službách a tovare s montážou a inštaláciou

Podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službe a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku. Tento postup neplatí v prípade, že zahraničný dodávateľ sa na našom území zaregistruje na Daňovom úrade Bratislava I ako platiteľ dane podľa § 5 zákona o DPH, potom daňovú povinnosť z poskytnutej služby alebo dodaného tovaru s montážou a inštaláciou s miestom dodania v SR vysporiada zahraničný dodávateľ.


Príklad č. 4:
Český platiteľ dane uzatvorí zmluvu so slovenským podnikateľom:
A – platiteľom DPH,
B– osobou, ktorá nie je platiteľom DPH,
na stavebné práce pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Žiline. Miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 2 tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Daňová povinnosť z dodania služby vzniká v SR. Podľa § 69 ods. 2 je daň z poskytnutých stavebných prác povinná platiť slovenská zdaniteľná osoba. Český platiteľ vyhotoví faktúru pre nášho odberateľa v cene bez DPH na 100 000 Kč. Na účely vyčíslenia základu dane sa prepočet ceny bez DPH na Sk urobí kurzom platným v deň vzniku daňovej povinnosti, u služieb je to deň dodania služby.
služba dodaná: 13.6.2004
faktúra vyhotovená: 13.6.2004
faktúra prijatá: 15.6.2004
kurz Sk v deň vzniku daňovej povinnosti a zároveň deň uskutočnenia účtovného prípadu - 13.6.2004 1,3Sk
Výpočet dane:
Základ dane: 100 000x 1,3 = 130 000
Daň: 130 000x 19% = 24 700

Dodávateľ služby z iného členského štátu (z ČR) neregistrovaný v SR,
miesto dodania – tuzemsko

Príjemca služby
(odberateľ) Daňová povinnosť Právo na odpočítanie Účtovanie
A) Platiteľ Áno Áno 1. faktúra od dodávateľa
(kurz NBS 1,3, 13.6.2004)
130 000,- Sk (100 000,- Kč) 042 / 321

2.vznik daňovej povinnosti a práva na odpočítanie
24 700,- Sk 343 1 221 / 343 1 383

3. úhrada faktúry
(kurz NBS v deň platby 1,2)
120 000,- Sk ( 100 000,- Kč) 321 / 221

4. kurzový rozdiel (zisk)
10 000,- Sk 321 / 663


B) osoba, ktorá nie je platiteľom DPH Áno Nie 1. faktúra od dodávateľa
(kurz NBS 1,3, 13.6.2004)
130 000,- Sk (100 000,- Kč) 042 / 321

2.vznik DP 24 700,- Sk 042 / 343 1 383
(interný doklad)

3. úhrada faktúry
(kurz NBS v deň platby 1,2)
120 000,- Sk ( 100 000,- Kč) 321 / 221

4. kurzový rozdiel (zisk)
10 000,- Sk 321 / 663

Príklad č.5:
Vychádzajme z predchádzajúceho zadania, ale predpokladajme, že český podnikateľ je v SR registrovaný ako platiteľ dane podľa § 5 na Daňovom úrade v Bratislave I. V takom prípade daňovú povinnosť vysporiada český podnikateľ platiteľ DPH na Slovensku, vyhotoví pre našu zdaniteľnú osobu faktúru podľa § 71, t.j. faktúru pri dodaní služby v tuzemsku.
A) Ak službu prijme platiteľ DPH /zaplatí fakturovanú cenu vrátane DPH/, nemá už povinnosť vysporiadať z prijatej služby daň, poskytnutá služba bola zdanená českým dodávateľom, ktorý daň odviedol do štátneho rozpočtu SR. Pre slovenského platiteľa bude daň uplatnená českým podnikateľom registrovaným na Slovensku daňou podľa § 49 ods. 2 písm. a/, ktorú si môže ako platiteľ DPH po splnení podmienok podľa § 49 - § 51 zákona o DPH odpočítať.
B) Ak službu prijme zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom je postup českého dodávateľa registrovaného v SR rovnaký, odvedie daň z poskytnutej služby do štátneho rozpočtu SR. Zdaniteľná osoba, ktorá službu prijme nie je v takom prípade povinná platiť daň podľa § 69 ods. 2 /zaplatí ju v cene českému podnikateľovi, ktorý je registrovaným platiteľom dane podľa § 5/, daň si nemôže odpočítať, pretože nie je platiteľom dane, daňové priznanie nepodáva. Daň zaplatená v cene poskytnutej služby je pre neho súčasťou nákladov , vynaložených na zabezpečenie a udržanie príjmov.
Český platiteľ vyhotoví faktúru pre nášho odberateľa v cene s DPH na 100 000 Kč.

Dodávateľ služby z iného členského štátu (z ČR) registrovaný v SR,
miesto dodania – tuzemsko

Príjemca služby
(odberateľ) Daňová povinnosť Právo na odpočítanie Účtovanie
A) Platiteľ Nie Áno 1. faktúra od dodávateľa, cena s daňou
(kurz NBS 1,3, 13.6.2004)
130 000,- Sk (100 000,-Kč) / 321
109 244,- Sk 042 /
20 756,- Sk 343 1 221 /

2. úhrada faktúry
(kurz NBS v deň platby 1,2)
120 000,- Sk (100 000,- Kč) 321 / 221

3. kurzový rozdiel (zisk)
10 000,- Sk 321 / 663
B) Osoba, ktorá nie je platiteľom DPH Nie Nie 1. faktúra od dodávateľa, cena s daňou
(kurz NBS 1,3, 13.6.2004)
130 000,- Sk (100 000,- Kč) 042 / 321

2. úhrada faktúry
(kurz NBS v deň platby 1,2)
120 000,- Sk ( 100 000,- Kč) 321 / 221

3. kurzový rozdiel (zisk)
10 000,- Sk 321 / 663

Príklad č. 6:
Vychádzajme zo zadania z príkladu č. 5 ale v tomto príklade predpokladajme opačnú situáciu, t. j. slovenský podnikateľ – platiteľ DPH je registrovaný za platiteľa v Českej republike a uzatvorí zmluvu s českým podnikateľom na stavebné práce pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Prahe. Slovenský podnikateľ sa v tomto prípade riadi českým zákonom o DPH. Predpokladajme, že má povinnosť odviesť daň v Čechách vo výške 19%.
Obe strany sa dohodli na fakturácii v slovenskej mene. DPH, ktorú má povinnosť odviesť v ČR je záväzkom v cudzej mene.

Daňovú povinnosť, ktorú má slovenský podnikateľ v ČR zaúčtuje prostredníctvom účtu 343 – DPH s osobitnou analytikou pre DPH v ČR (343 2), výšku dane vypočíta podľa zákona o DPH platného v ČR.

Účtovanie:
1. faktúra odberateľovi 311 / 119 000,- Sk
(kurz NBS 0,8, ktorý určuje / 602 100 000,- Sk
zákon o DPH platný v ČR) / 343 2 19 000,- Sk (15 200,- Kč)
__________________________________________________ _________________________
2. úhrada od odberateľa
221 / 311 119 000,- Sk __________________________________________________ _________________________
3. vysporiadanie DPH voči ŠR ČR 343 2 / 221 16 889,-Sk (15 200,- Kč)
- (kurz NBS 0,9)
4. kurzový rozdiel 343 2 / 663 2 111,- Sk

3. Prepravné služby

Osobitné postavenie majú v zákone o DPH prepravné služby. Miesto dodania pri poskytovaní prepravných služieb vo všeobecnosti je tam, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva (§ 15). Z tohto všeobecného pravidla platí výnimka pre prepravné služby tovaru medzi členskými krajinami (§ 16). Miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými krajinami je tam, kde sa preprava začína uskutočňovať. Ak si však prepravnú službu tovaru medzi členskými krajinami objedná zákazník, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa preprava tovaru začína, je miestom dodania prepravnej služby tovaru ten členský štát, ktorý pridelil zákazníkovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým si prepravu objednal.

Príklad č. 7:
Tuzemský platiteľ si objedná pod IČ pre DPH prideleným v SR u českého prepravcu prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je podľa § 16 ods.1 členský štát, ktorý pridelil objednávateľovi služby identifikačné číslo pre daň, v danom prípade SR. Český prepravca fakturuje cenu prepravy bez DPH. Podľa § 69 ods. 4 je platiteľ povinný platiť daň pri prepravných službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak službu objednal pod identifikačným číslom pre daň prideleným tejto osobe v tuzemsku (REVERSE CHARGE – prenesenie daňovej povinnosti).
Prepravná služba dodaná: 24.6.2004
fa český prepravca vyhotovil: 24.6.2004
fa tuzemský platiteľ prijal: 26.6.2004
cena prepravy bez DPH: 20 000 Kč
vznik daňovej povinnosti: 24.6.2004
kurz Sk 24.6.2004 1,3
vznik práva na odpočítanie: 24.6.2004

Výpočet DPH:
Základ dane 20 000 Kč x 1,3 = 26 000 Sk
Daň 26 000 Sk x 19% = 4 940 Sk
Daň v sume 4 940 Sk platiteľ uvedie v daňovom priznaní za jún 2004, táto daň je pre platiteľa súčasne daňou podľa § 49 ods. 2 písm. b), ktorú si môže v daňovom priznaní za jún 2004 odpočítať

Účtovanie:

1. faktúra od dodávateľa (kurz NBS 1,3
zo dňa 24.6.2004) 518 / 321 26 000,- Sk (20 000,- Kč)
__________________________________________________ ___________________
2.vznik daňovej povinnosti
a práva na odpočítanie 343 1231 / 343 1382 4 940,- Sk
(interný doklad) __________________________________________________ ___________________
3. úhrada faktúry z devízového
účtu, kurz NBS v deň platby
1,2 Sk, výpis z účtu 321 / 221 24 000,- Sk ( 20 000,- Kč)
__________________________________________________ ___________________
4. kurzový rozdiel (zisk)
interný doklad 321 / 663 2 000,- Sk
__________________________________________________ ____________________

Príklad č.8:
Tuzemský platiteľ si objedná pod IČ pre DPH prideleným v SR u slovenského prepravcu prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je podľa § 16 ods. 1 členský štát, ktorý pridelil objednávateľovi služby identifikačné číslo pre daň, v danom prípade SR. Slovenský prepravca fakturuje cenu prepravy s DPH .
Prepravná služba dodaná: 22.6.2004
fa slovenský prepravca vyhotovil: 24.6.2004
fa tuzemský platiteľ prijal: 26.6.2004
cena prepravy s DPH: 23 800 Sk
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa služby: 22.6.2004
vznik práva na odpočítanie u objednávateľa: 22.6.2004
Výpočet DPH:
Základ dane 20 000,- Sk
Daň 19% 3 800,- Sk
Fakturovaná suma s daňou 23 800,- Sk

Účtovanie:
1. faktúra od dodávateľa
slovenského prepravcu / 321 23 800,- Sk
518 / 20 000,- Sk
343 1221 / 3 800,- Sk

2. úhrada faktúry, výpis z účtu 321 / 221 23 800,- Sk

Príklad č.9:
Zdaniteľná osoba, ktorá nie je identifikovaná pre DPH si objedná u slovenského prepravcu– platiteľa DPH identifikovaného pre daň v ČR prepravu tovaru z Českej republiky na Slovensko. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je podľa § 16 ods. 1 miesto, kde sa preprava tovaru začína, v danom prípade ČR. Slovenský prepravca fakturuje cenu prepravy s českou DPH, tuzemský objednávateľ, ktorý nie je platiteľom DPH zaplatí českú daň v cene prepravnej služby. Slovenský prepravca vysporiada daň do ŠR Českej republiky.
Prepravná služba dodaná: 24.6.2004
fa slovenský prepravca vyhotovil: 24.6.2004
fa tuzemský platiteľ prijal: 26.6.2004
cena prepravy s DPH platnou v ČR - 19%: 23 800 Kč
Zdaniteľná osoba prijme službu s DPH platnou v ČR, fakturovaná cena služby v Kč 23 800 je pre ňu daňovým výdavkom

Účtovanie u slovenského prepravcu:
Poznámka: DPH voči ŠR Českej republiky je záväzkom v cudzej mene

1. faktúra za výkon prepravy
(kurz NBS 1,3) 311 / 30 940,- Sk (23 800,- Kč)
/ 602 26 000,- Sk (20 000,- Kč)
/ 343 2 4 940,- Sk ( 3 800,- Kč)

2. úhrada faktúry od objednávateľa,
(kurz NBS 1,2) 221 / 311 28 560,- Sk (23 800,-Kč)

3. kurzový rozdiel (strata)
interný doklad 563 / 311 2 380,-Sk

4. Vysporiadanie DPH voči ŠR
Českej republiky, v Kč z koruno-
vého účtu (kurz nákupu 1,2) 343 2 / 221 4 560,- Sk (3 800,-Kč)


5. kurzový rozdiel (zisk)
interný doklad 343 2 / 663 380,- Sk


Účtovanie u objednávateľa - neplatiteľa:

1. faktúra za výkon prepravy od prepravcu
(kurz NBS 1,3) 518 / 321 30 940,- Sk (23 800,- Kč)

2. úhrada faktúry vo výške 23 800,-Kč
(kurz NBS 1,2) 321 / 221 28 560,- Sk (23 800 Kč)

3. kurzový rozdiel (zisk)
interný doklad 321 / 663 2 380,-Sk

vauu, to si toto všetko napísala.....?

nie to som skopírovala.

Renča, vďaka.

Prečítala som si vaše príspevky. Aj mňa to veľmi zaujíma. Teraz neviem, či to robím dobre. Ja dávam kurz vystavenia faktúry - ako vznik pohľadávky. Do smernice som napísala deň uskutočnenia prípadu, deň splnenia dodávky je deň vystavenia faktúry. Je to dobre? poraďte

Aj ja som sa nad touto problematikou začala zaoberať, a riešim to dňom vystavenia faktúry - ktorý je aj dňom dodania pre DPH, podľa príspevkov z marca si to radšej stanovím v internej smernici. Účtujem od roku 2005 konsignačný sklad, tovar ktorý mi prišiel aj na8x v mesiaci do tohto skladu som neúčtovala, až po odpredaji určitej časti tovaru mi posledným dňom vyhotovil dodávateľ riadnu faktúru, ktorej vystavením pre mňa nastal účtovný prípad. V knihe od Cenigovej je v komentári uvedené ako deň účtovného prípadu - deň splnenia dodávky alebo prevzatia záväzku. A tiež sa zamýšlam nad tým, že účtovný prípad nastáva aj zápisom do účtovného denníka, a tento zápis môžem vykonať až dňom vystavenia fa, ak k dodaniu prišlo skôr. No je to sporné. Stretol sa už niekto s pripomienkami na toto pri daňovej kontrole? Teraz mi prišla faktúra z ČR vystavená 21.7.2006 a s dátumom zdan.plnenia 7.7.2006. Do účtovníctva a aj pre DPH som použila kurz NBS v deň vystavenia faktúry. Poraďáci, ak niekto z Vás je v tomto už múdrejší, prosím poraďte, ako na to?

Aljušik, ak môžeš, ozvi sa. Práve som si listovala knihu od Cenigovej, ktorú všetci poznáte, je z roku 2005 (predpokladám, že nová ešte nevyšla), ty si sa tiež zaujímala, i keď to bolo na začiatku roka, že ak nie je v internej smernici deň účtovného prípadu totožný s dňom dodania. Tu na str.484 je uvedené účtovanie DPH aj pri nadobudnutí tovaru z EÚ - je tam napísané: faktúra prijatá od dodávateľa z iného čl.štátu za dodaný tovar do tuzemska, cena dodávky bez DPH: 1000,-EUR (kurz NBS ku dňu spl.dodávky alebo vyhotovenia faktúry) - z toho som pochopila, že i keď to nemáš v internej smernici tento kurz použiť môžeš. Čo ty na to?
Neviem, či si vyriešila problém s rozdielnou DPH. Ak budeš mať čas, ozvi sa.

__________________________________________________ ____________
Erika

Ja len doplním, ak zahraničný dodávateľ vyhotoví faktúru "pred" dodaním tovaru, nemožno na ňu pri vzniku daňovej povinnosti prihliadať.

Ja osobne mám v smernici, že účtujem tým istým kurzom, ako pre DPH. Ale v marci to chcela vedieť moja známa, čo s tým účtovaním, ak to v smernici jednotné nechcú mať...