Ja, SaS som skutočne nikdy nemusela, a keď sa vlani po voľbách dostali do koalície spoločne najmä s KDH (inými slovami dve strany s diametrálne odlišnými názormi na svet a na život), neverila som v dlhé trvanie tej koalície, ktorá sa sformovala. Povedala som si, že ak sa dokázali spojiť dve takéto strany, ktoré hlásali úplne rozdielne idey, sú to len obyčajné haraburdy, ktorým nejde o nič iné, len o to, aby sa dostali ku korytu a mohli sa nabaliť. Včera, musím povedať, že strana SaS ma naozaj prekvapila, a to v tom najpozitívnejšom slova zmysle (hoci nehovorím, že ich budem voliť). Skutočne som do poslednej chvíle neverila, že sa "nedohodnú". Ale včera večer preukázali, že majú charakter, resp. ako to už bolo napísané vyššie, majú chrbtovú kosť, ktorá ostatným našim politikom chýba (vrátane tých opozičných).

Poslanci sa spravaju tak ako im stranicki sefovia prikazu alebo ako im ukazu priklad. Keby sa zostavila vlada odbornikov nezavislych na stranach a poslancov by sme si volili v mensich volebnych obvodoch, urcite by sa v parlamente snazili ukazat nam, svojim volicom, ze su tam opravnene, pretoze v opacnom pripade by sme mali mat pravo ich odvolat a vymenit za inych. Ale to by znamenalo, ze by strany nemali prispevky z nasich dani, ale len tie, ktore by si sami medzi sebou vyzbierali. Ja viem, ze je to utopia, ale mne by sa to takto pacilo.

http://www.youtube.com/watch?v=OU8K6oCm2w8

dokonale video

Tento scenár bol dávno pripravený, neviem prečo sa vôbec nad tým pozastavujeme.
Je to , len a len politika!!!!!!

Elegantné vyriešenie problémov s odborármi a lekármi.

Ja tiez nesuhlasim s tym, aby v nejakom spolku chudobnejshi prispievali bohatshim, len mi neda nepoznamenat, ze sme vshetci v tom spolku spolocsne. Nejako citim, ze tu ide o ten spolok ako taky. Isli sme do spolku, prijali sme nejake zasady, tak by sme sa ich asi mali drzat. Druha vec je ze by sme mali strashne kricsat, aby starejshi spolku nejako zabezpecsili, aby nikdo so spolocsnikov nemohol klamat a podvadzat ako to robili feshaci spod Akropoly. Ja by som Euroval schvalil, ale ukazal by som starejshim zltu kartu, s pripomienkou, ze ak sa konkretne nezlepshia kontrolne mechanizmy, tak sa nabuduce budem ohanat kartou cervenou. K tomu sco sa stalo teraz. Aj ked Sulik vytiahol cervenu kartu, zapas bude aj tak scratchovany a v nasom novom zapase sa Euroval aj tak schvali, takze jedinym prinosom bude, ze si akurat zachoval tvar. (Ak vobec bolo toto jeho pohnutkou). Ale moze to byt vsetko aj uplne inacs.

http://tv.sme.sk/v/22257/dakujeme-smradi.html

ja sa len pytam ze preco teda nepomahaju aj cesi madarai poliaci ktori beru mnohonasobne viac z EU ako my!!

btw. co to mas za problem s tym pisanim? ta nebavia makkcene?

http://strana-sas.sk/file/532/cover_eurovalbrozura.pdf

Valí sa kríza valí sa pohroma, nie lepšie nájsť si zámienku ako vycúvať z vlády a tým aj zo zodpovednosti za prijatie neskoršej zodpovednosti. Napokon aj tak voľby nevyhrali len sa zlepili a po zlepení vyvádzali ako na blázni na bále.

Ľudia už dlho žijú v biede a strachu a bude to aj opodstatnené...ocakavajme vojnu. Zbraní a zufalych je dosť, potravín a penazi nie.

.... tiez som na to myslel, v pripade, ze by sa pisalo ine storocie uz by k tomu asi prislo

Je tu nejaká iskrička:
http://www.youtube.com/watch?v=jyziG5bUuBE

Nie len ona, sála! Ale aj hlavy v sále! Bože, aké ich majú malé?!

http://www.youtube.com/watch?v=UKWZxBWRPgA

http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=4&sqi=2&ved=0CDgQtwIwAw&url =http%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fwatch%3Fv%3DokmjGv ByvCk&rct=j&q=Youtube do klaštera&ei=4BKWTtOYB8-N4gTEm-2qCA&usg=AFQjCNEL2mb_ifZTjbgdeY72Fl7zBZDDRw&sig2=D j_5JKTd2a8FdslPHGYR7g&cad=rja

Kapitalistické riešenie súčasnej situácie neexistuje

Kapitalistické riešenie súčasnej situácie neexistuje

Ale to je práve problém tých ľudí. V biede určite mnohí žijú. Ale strachom z vojny svoju slobodu nedosiahnu. Hundrať za pecou a nič proti tomu neurobiť len posilňuje tých pupkatých s pupkatými kontami naďalej devastovať všetko, kam sa obzrú. Vieš, ako to funguje? Mysli pozitívne, strach má veľké oči. PROS A DOSTANEŠ - mi vtĺkala do hlavy už moja babička.

Čítam tému a zhodou okolností mi prišiel email kde bolo toto, aj tu v diskusii spomenuté aké nám odporúčajú /EU/kroky:
Skutočnosť, že Dominique Strauss-Kahn, bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF), čelí obvineniu z údajného znásilnenia slúžky v newyorskom hoteli, je pre médiá naozaj senzačnou udalosťou. Ale predstavte si, že by takýto prominentný predstaviteľ bol súdený nie za znásilnenie chyžnej, ale za to, že ju nechal umrieť od hladu, spoločne s jej deťmi, rodičmi a tisíckami ostatných ľudí. To je to, čo MMF v poslednej dobe robí nevinným ľuďom a bude to robiť znova, pokiaľ ho od základov nepretvoríme. Avšak o tom sa už moc nehovorí a nepíše.
Aby sme lepšie pochopili súčasný stav, musíme sa preniesť späť do obdobia vzniku MMF. V roku 1944 sa víťazné krajiny Druhej svetovej vojny zišli v hotelovej izbe vo vidieckom New Hampshire, aby sa podelili o korisť. Až na niekoľko výnimiek, medzi ktoré patril napríklad britský ekonóm John Maynard Keynes, cieľom vyjednávačov bola jediná vec. Chceli vybudovať globálny finančný systém, ktorý by im zaručil leví podiel na zdrojoch a peniazoch celej planéty. Založili niekoľko inštitúcií, ktoré mali slúžiť práve tomuto zámeru – a tak sa zrodil Medzinárodný menový fond.
Oficiálna úloha MMF znie jednoducho a atraktívne. Vraj je tu na to, aby zabezpečil, že sa chudobné krajiny príliš nezadlžia a ak sa aj zadlžia, poskytne im pomoc vo forme pôžičiek a ekonomického poradenstva. Je prezentovaný ako najlepší priateľ a ochranca chudobného sveta. Keď však odstránime toto klišé, zistíme, že MMF je ovládaný hŕstkou bohatých krajín a aby sme boli ešte konkrétnejší, ich bankármi. MMF vždy pracoval vo svojom vlastnom záujme a nie tak, ako je v médiách proklamované.
Pozrime sa teraz na to, čo nám hovorí realita. V 90. rokoch malá krajiny na juhovýchode Afriky – Malawi, zažívala obrovské ekonomické problémy po jednej z najväčších epidémií vírusu HIV v histórii ľudstva, k čomu sa ešte pridalo štátne zriadenie v podobe diktatúry. Krajina musela požiadať MMF o pomoc. Ak by MMF konal v súlade so svojimi stanovami, poskytol by krajine pôžičky a viedol ju rovnakým smerom, akým išli všetky súčasné rozvinuté ekonomiky, t.j. ochraňovaním začínajúceho priemyslu, dotovaním farmárov a investovaním do vzdelania a zdravia ľudí.
Tak nejako by vyzerala inštitúcia, ktorá sa zaujíma o osudy bežných ľudí. Ale MMF spravil niečo diametrálne odlišné. Vydal stanovisko, že poskytne Malawi pomoc iba za predpokladu, že krajina bude súhlasiť so "štrukturálnymi zmenami", ktoré MMF požaduje. Nariadili Malawi predať takmer všetok štátny majetok súkromným spoločnostiam a špekulantom a zosekať výdavky na domácich obyvateľov. Ďalej MMF vyžadoval, aby krajina zrušila príspevky na priemyselné hnojivá, i keď to bol jediný spôsob ako mohli farmári – tvoriaci väčšinu populácie – dopestovať aspoň nejaké plodiny v krajine s neúrodnou pôdou. Mali takisto preferovať vydávanie peňazí medzinárodným bankárom pred ľuďmi z Malawi.
Keď v roku 2001 MMF zistil, že vláda Malawi nahromadila obrovské zásoby obilia, v prípade, že nebude dostatok úrody, ihneď prikázal predať všetko obilie súkromným spoločnostiam. Malawi odkázal, aby si určili priority a použili zisk z predaja na splatenie pôžičky poskytnutej veľkou bankou. To bola prvá rada od MMF – zobrať si obrovský úver, za ktorý Malawi platilo ročný úrok vo výške 56%. Prezident Malawi vtedy protestoval a povedal, že takýto krok je nebezpečný. Ale nemal na výber. Obilie bolo predané. Bankári dostali zaplatené.
Ďalší rok bola úroda katastrofálna. Vláda Malawi nemala takmer nič na distribúciu. Hladujúca populácia bola odkázaná na potravu v podobe kôrok zo stromov a podobnej "výživnej" stravy. BBC opísalo situáciu ako najhorší hladomor, aký kedy postihol Malawi. Treba pripomenúť, že v rokoch 1991 – 1992 bola úroda ešte horšia, ale hladomor sa nevyskytol, pretože vláda disponovala zásobami, ktoré mohla prerozdeľovať. A tak tisíce nevinných ľudí zomreli od hladu.
Na vrchole hladovania, MMF znížil finančnú výpomoc o $47 miliónov, pretože vláda "spomalila" implementáciu trhovo orientovaných "reforiem", ktoré viedli k spomenutej katastrofe. ActionAid, vedúca organizácia pri pomocných prácach v samotnom Malawi, sa nechala počuť, že MMF nesie zodpovednosť za túto katastrofu.
Nakoniec malo Malawi všetkého už dosť a urobilo to, čo by vraj chudobné krajiny robiť nemali. Povedalo MMF, aby opustil ich krajinu. Malawi začalo ignorovať "rady" od MMF a opäť zaviedlo dotácie pre priemyselné hnojivá, spoločne s ostatnými službami pre bežných obyvateľov. Do dvoch rokov sa podarilo krajine zmeniť štatút "žobráka" a stala sa tak bohatou (prirodzene, "bohatou" v podmienkach regiónu), že zásobovala potravinami Ugandu a Zimbabwe.
-
Tento príbeh nepredstavuje v histórii MMF výnimku, práve naopak, je pravidlom. Organizácia sa ujme chudobných krajín, sľubujúc im medicínu, ktorá ich vylieči – a potom ich prinúti prehltnúť jed. Od Peru po Etiópiu môžeme všade badať jazvy "štrukturálnych zmien" MMF. Celé krajiny skolabovali po poskytnutí "pomoci" od MMF – najznámejšími prípadmi sú Argentína a Thajsko v 90. rokoch.
Pozrime sa na niekoľko najtvrdších úderov z dielne MMF. Táto organizácia napríklad trvala na tom, aby vláda v Keni zaviedla poplatky pri návšteve lekára – a tak sa množstvo žien, hľadajúcich pomoc alebo rady ohľadom pohlavne prenosných chorobách, zmenšilo o 65% v krajine, ktorá je azda najviac postihnutou vírusom HIV na celom svete.
V Ghane zas MMF naliehal, aby sa začalo platiť školné – počet vidieckych rodín, ktoré si mohli dovoliť posielať svoje deti do školy sa zmenšil o dve tretiny. V Zambii sa MMF domáhal, aby boli znížené výdavky na zdravotníctvo – počet detských úmrtí sa zdvojnásobil. Ukázalo sa, že posielanie peňazí zahraničným bankárom namiesto domácim obyvateľom nie až takou skvelou rozvojovou stratégiou.
*
Držiteľ Nobelovej ceny, ekonóm Joseph Stiglitz, pracoval v MMF viac ako 10 rokov až pokiaľ nedal výpoveď a nestal sa z neho "bonzák". Pred niekoľkými rokmi doslova povedal: "Keď sa MMF ujme nejakej krajiny, zaujíma jeho ľudí iba jedna jediná vec – ako zabezpečiť, aby bankári a finančné inštitúcie dostali svoje peniaze. Je to MMF, ktorý udržuje finančných špekulantov v hre. Nezaujíma ich rozvoj, alebo pomoc, ktorou by sa krajina zbavila chudoby."
Niektorí ľudia nazývajú MMF "nekonzistentným", pretože táto inštitúcia podporuje obrovské záchranné balíčky pre banky, ktoré sú financované vládou a na druhej strane požaduje takmer úplné zastavenie štátneho financovania v chudobných krajinách. Ale také niečo je nekonzistentné, iba ak o celej situácii uvažujete ako o intelektuálnej debate na niektorej z prestížnych univerzít a unikajú vám nefalšované ekonomické záujmy. Za každých podmienok vedú kroky MMF k tomu, čo zabezpečí bankárom a špekulantom viac peňazí. Ak bohaté vlády budú zachraňovať peniazmi daňových poplatníkov banky, ktoré nič netvoria, OK. Ak sú chudobné krajiny donútené posielať peniaze na vydieračské "splátky", OK. Také niečo je absolútne konzistentné.
Niektorí ľudia tvrdia, že Strauss-Kahn bol reformátorom, ktorý zmenil MMF po tom, čo v roku 2009 prebral úrad. Istotne, rétorika MMF sa zmenila, avšak detailnejšia štúdia by nám potvrdila, že podstata MMF sa vôbec nezmenila.
...
Pozrime sa napríklad na Maďarsko. Po kríze v roku 2008, MMF vychvaľoval túto krajinu za to, že sa nevzdala svojho pôvodného rozpočtového cieľa a znížila verejné výdavky. Zhrození Maďari odpovedali zmenou vlády a vybrali si stranu, ktorá sľubovala, že donúti banky platiť za krízu, ktorú spôsobili. Nová vláda zvýšila bankám dane a MMF zúril, vraj takéto opatrenie je "vysoko deformačné" pre aktivitu bánk – na rozdiel od bailoutov, prirodzene – a banky po takomto rozhodnutí opustia krajinu. MMF úplne zrušil program pomoci pre Maďarsko, aby ho zastrašil.
Ale kolaps, ktorý MMF predpovedal, sa nekonal. Maďarsko pokračovalo v uskutočňovaní opatrení bez toho, aby trestalo svojich obyvateľov. Uvalilo dane na najziskovejšie oblasti ekonomiky zahrňujúce retail, energie a telekomunikácie a zobralo prostriedky zo súkromných penzijných fondov, aby zaplátalo deficit. MMF doslova škriekal pri každom z týchto opatrení a namiesto toho vyžadoval škrty pre bežných obyvateľov. Jednalo sa o rovnakú agendu, s rovnako starými hrozbami. Strauss-Kahn urobil to isté takmer vo všetkých chudobných krajinách, od El Salvadoru, cez Pakistan až po Etiópiu. Americký think-tank, Center for Economic and Policy Research, prišiel s tvrdením, že 31 zo 41 zmien, ktoré MMF požadoval, malo procyklický charakter a recesiu v postihnutých krajinách ešte zhoršilo.
Preto nielen Strauss-Kahn by mal byť obviňovaný, ale celá inštitúcia v čele ktorej stál. Momentálne sledujeme v médiách nezmyselnú debatu o tom, kto by sa mal stať ďalším šéfom MMF, a pritom je to úplne jedno. Ak by sme brali ideu rovnosti ľudí skutočne vážne a spomenuli si na všetkých, ktorí boli touto inštitúciou privedení do biedy, umierali od hladu a boli zabití, diskusia by prebiehala na tému ako skoncovať s MMF a začať úplne od znova.
Ak je Strauss-Kahn vinný, existuje pre jeho skutok jednoduché vysvetlenie. Musel si pomýliť slúžku v hoteli s chudobnou krajinou, ktorá sa ocitla v problémoch. Koniec koncov, vrcholní predstavitelia MMF mali mnoho rokov povolenie beztrestne znásilňovať takéto krajiny.

Zdroj: Johann Hari, The Independent

Ked sa uz vyjadrujete Evalu tak par faktov:
http://www.sme.sk/c/6091979/co-je-to-euroval.html
a par dovysvetlujucich info - upozornujem - len pre 18+ a silne natury
http://gazovic.blog.sme.sk/c/276882/...lobody-EU.html