ak ide o odmenu za prácu a nie zo zisku po zdanení firmy, tak je to normálny náklad spoločnosti a príjem konateľa zo závislej činnosti so všetkými odvodovými povinnosťami

Ďakujem za rýchlu reakciu.

Poprosím o malé upresnenie. Odvodové povinnosti z príjmu konateľa zo závislej činnosti sú iba odvody do zdravotnej poisťovne?

Áno, do SP konateľ nie je povinný platiť nič.

Nemôžem sa celkom uspokojiť s predošlími odpoveďami, pretože, som sa dočítal, že

1.Odmena členovy štatutárneho orgánu za výkon funkcie nie je daňovo uznateľným výdavkom a musí byť vyplatená zo zisku

2. mzda spoločníka zo závislej činnosti je daňovo uznateľným výdavkom.

Čo sa týka odvodov, je mi jasné, že v prvom prípade ,keď člen štat. org. poberá odmenu za funkciu, platí odvody iba do zdravotnej poisťovne.

Moja otázka je či spoločník poberajúci mzdu zo závislej činnosti platí odvody aj do sociálnej poisťovne?

Je možné vyplácať odmenu daňovo uznateľnú z pohľadu zákona o dani z príjmu a zároveň odvádzať iba odvody do zdravotnej poisťovne?

Ďakujem za každý názor.

K bodu 1. táto veta nie je pravdivá,
K bodu 2. ak spoločník dostáva odmenu na základe inej ako pracovnej zmluvy, je to daňovo uznateľný náklad s tým, že platí iba odvody do ZP podľa výšky odmeny (nie je určená jej minimálna výška). Ak dostáva spoločník mzdu (to znamená, že so svojou s.r.o. má uzatvorenú PZ), potom ako každý zamestnanec platí všetky odvody do ZP a SP, samozrejme aj s.r.o. platí zaňho odvody.
K tvojej poslednej otázke viď predchádzajúci bod, 1.veta.

Na základe čoho nie je moja veta pravdivá?

Medzi daňovo uznatelnými výdavkami nie je takáto odmena uvedená.

Podľa jednej z publikácií Verlag Dashofer je napísané, že odmeny štatútarných orgánov za výkon funkcie sa zásadne vyplácajú zo zisku.

Ak mi to vyvrátite budem šťastný

Never všetkému, čo VD napíše. Naviac, zákony sa menia zo dňa na deň, takže to treba sledovať on-line.
Tu je citácia ZDP o tom, čo sa považuje za príjmy zo závislej činnosti, všimni si písmeno b/:

§ 5
Príjmy zo závislej činnosti
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia, b) príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.......

Zákon tu rieši zdaňovanie príjmu konateľov a člennov štatutárnych orgánov a nie zákald dane toho, kto tieto príimy vypláca

Nikde som ale nenašiel napísané, že všetky príjmy zo závislej činnosti, ktoré podnikateľ vypláca, sú z pohľadu dani z príjmu daňovo uznateľnými výdavkami.

Súhlasím, lebo podľa§19, ods.2,písm.c,časť 5. Zákona 595/2003 Z.z.mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismy.

Pozri § 19, ods. 2, písmeno c/, bod 5. ZDP

Ale prečítaj si aj nadpis § 19 Daňové výdavky.
Naviac v pracovnoprávnych predpisoch nie je výška mzdy (odmeny) za výkon práce limitovaná.
Čiže lapidárne povedané, celá mzda vyplatená ZA PRÁCU pre spoločnosť je
daňovo uznateľným nákladom.

Súhlasím ale pozri §19, ods.2, písm.c časť 5 .-mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi.

Nerozumiem tejto odpovedi, čo si tým chcel povedať ????

Konateľ môže mať uzatvorenú pracovnú zmluvu na prácu ktorá nesúvisí s funkciou konateľa -je zamestnanec , nie je čo riešiť a konateľ má na fukciu konateľa mandátnu zmluvu-nie je zamestnanec a nemá mzdové nároky a odmena mu vyplýva z mandátnej zmluvy uzatvorenej podľa Obc.z. ,t.j. nejde o mzdový a ani ostatné pracovnoprávne nároky

To: Peterka

Momentálne zabudnime,na konateľa. Podľa Vášho názoru nie sú daňovo uznateľnými výdavkami, žiadne mandátne zmluvy. To znamená, že keď uzatvorím napr. mandátnu zmluvu s iným obchodným partnerom tak pre mňa nie je uznaným daňovým výdavkom, pretože nie je pomenovaná vo výdavkoch podľa §19 Zákona o dani z príjmov? Treba sa ešte pozrieť aj na § 21 Zákona o dani z príjmov.

Tento príjem konateľa alebo spoločníka sa v zmysle zákona o dani z príjmov posudzuje ako príjem zo závislej činnosti v zmysle § 5, ods.1, písmeno b/ (nemá pomenovanie mzda, pretože nie je vyplácaný na základe pracovnoprávnych predpisov), a je plne uznateľným daňovým výdavkom spoločnosti.

Povinnosť mať konateľa vyplýva pre spoločnosť priamo z Obchodného zákonníka (napr. § 133 ods. 1). Bez ohľadu na to, či má uzavretý pracovnoprávny vzťah alebo nie, je jeho odmena (a prípadné odvody) daňovým výdavkom spoločnosti v zmysle § 2 písm. i) ZDP (samozrejme za predpokladu riadneho zaúčtovania a preukázateľnosti).
Taxatívne vylúčenie odmien členov štatutárnych orgánov z daňových výdavkov obsahoval len § 25 ods. 1 písm. d) zákona č 366/1999. Zákon č. 595/2003 platný od 1.1.2004 už takéto ustanovenie neobsahuje. Z daňových výdavkov sú vylúčené len vyplácané tantiémy (podiely na zisku). Všetky ostatné odmeny konateľov, členov dozorných rád a ostatných štatutárov spadajú pod príjmy zo závislej činnosti a príslušné osoby sa považujú pre účely ZDP za zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Aj ak nejde o uzavretý pracovnoprávny vzťah, vyplatené odmeny sú daňovým výdavkom firmy v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. ZDP, keďže ide o súčasť mzdových nákladov.

A aká stará je spomínaná publikácia? .-) Podľa § 25 ods. 1 písm. d) Zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov účinného do 31. 12. 2003 boli skutočne odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie vyňaté z daňovo uznaných výdavkov. Uvedené však bolo zmenené s účinnosťou od 1.1.2004. A aj napriek tomu, že to tam bolo uvedené prebiehala "nenormálna" diskusia o tom, že konateľ nie je členom štatutárneho orgánu, ale sám "je" štatutárny orgán. Ale táto polemika je dnes už úplne bezpredmentá. Z pohľadu ZDP je dnes už odmena konateľa za výkon funkcie daňovo uznaná bez diskusie .-). Argumenty vyplývajú najmä z príspevku Dendy, ako aj zo skutočnosti, že § 19 neuvádza taxatívne všetky daňové náklady, iba tie, ktoré sú nejakým spôsobm limitované, alebo si vyžadujú osobitnú pozornosť. Napríklad márne by ste tam hľadali aj výdavky na opravy a udržiavanie dlhodobého majetku a to by vás tiež nenapadlo nezahrnúť v prípade, že súvisia s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu do daňovo uznaných nákladov. A dalo by sa pokračovať ...
Môžeme veriť ... ale vždy len v danom čase a priestore ... .-) Tak ako je uvedené. Zákony je potrebné sledovať on-line.

to AVO: Dátum vydania časti publikácie, z ktorej som čerpal je z januára 2004 (mohol som byť pozornejší)

Na základe tejto debaty si ruším zamestnanecký pomer sám zo sebou a odhlasujem sa zo sociálnej poisťovne, dohodnem si zmluvu o výkone funkcie a nebudem viac odvádzať odvody do SP a túto odmenu spolu s odvodmi do ZP si budem dávať do nákladov. Celkový záver ma potešil a som rád, že ste ma v tejto téme presvedčili, ďakujem.