Konečne nejaka konkurencia.Zebi nadej pre poctivych ľudi?

Ale na založenie konkurencieschopnej banky nestačí mať len peniaze. To tu už skúšali aj Číňania a nedá sa povedať, že by nejako uspeli.
ICBC, ABC a CDB samá Čína. Časom asi aj HSBC bude Čínska. Ale čo narobíš s bankou, ak nemáš ľudí. Ľudí ako odborníkov na požičiavanie peňazí. Nie takých, ktorý vedia a predávajú bankové produkty na prekážke. V banke potrebuješ hlavne takých, ktorí vedia posúdiť projekt a jeho riziko.
Lenže takých tu nemáme a Číňania ich zjavne nemajú tiež.

Napríklad ABC - Agricurtural Bank of China upísala už v roku 2010 22,1 miliardy dolárov, CDB - China Development Bank 10 miliard a žiadne točo nikde na svete neurobili. Balancujú tam kde začali a peniaze točiť nevedia. Alebo aspoň o nich niet nič zvláštne počuť.

http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-...nkovy-trh.html

Koncom septembra mali v krajine podľa China Daily aktíva za sto miliárd dolárov, čo nie sú ani dve percentá celkových aktív bankových inštitúcií v krajine. Čínsky bankový sektor je pritom na úbohej úrovni, so zlým manažmentom, vysokou mierou nesplácaných úverov. Krajina musela zreformovať štátne banky, tri z najväčšej päťky sú už umiestnené na burze.

Že by tým poctivým bolo na čo požičiavať? Asi žartuješ, nie?

-kolkokrat ti mam pisat aby si svoje spravanie nepodsuval mne,ale viem sa vyjadrit a tie tvoje reakcie o tom jasne svedcia,velmi dobre vies preco ma mas v zuboch a snazis sa za kazdu cenu uplne zhodit vsetko co tu hodim,casto bez tej namahy aby si len precital nejak clanok,ktory davam bez komentara a kedze mas potrebu aj napriek tomu zautocit,presne viem ze som trafil-vyisuj co chces,kazda tvoja reakcia len potvrdi to ze mam pravdu.

Toto si mal na mysli?
Kúsok z tebou uvedeného článku:
Navyše toto porovnávanie prichádza v čase, kedy ceny nehnuteľností po dlhoročnom a bezprecedentnom raste v krízou postihnutých krajinách zlacneli len čiastočne, a to aj vďaka tomu, že niektoré štáty sa rozhodli pomôcť týmto krajinám, a tak nenechali, aby sa trh napravil sám cez základné ekonomické mechanizmy. Otázkou teraz zostáva, dokedy budú Nemci, Rakúšania alebo Holanďania ochotní udržiavať bohatstvo iných národov zo svojich peňazí. Doteraz európski politici mohli prichádzať s rôznymi dôvodmi, ako napríklad záchrana eura alebo solidarita, a voliči im to „zožrali“, nakoľko nemali o celej situácii ucelené informácie. Teraz sa však priestor na politickú fabuláciu výrazne zužuje. Preto môžeme očakávať, že konečne európski lídri prídu už s krokmi, ktoré začnú riešiť skutočné príčiny, a nie následky zlej ekonomickej situácie v EÚ a nebudú si kupovať len čas veľmi nákladnými opatreniami.

To čo som ti v tom tebou uvedenom článku farebne zvýraznil, ti stále nič nehovorí?
Čítaš ty vôbec tie články, ktoré sem hlava nehlava cápeš? Dosť pochybujem, lebo ak by si ich čítal, nemohol by si tu vypisovať tie nezmysly.

neviem co riesis,vsak si napisal ze tie clanky su bludy
ked opomeniem fakt ze clanky sa hadzu na to aby niekto na ne upozornil,tych co o ne maju zaujem,tebe vadi uz aj to ze tu niekto hodi nejaky clanok,hras sa na slobodu a demokrata a zavidis hadzanie clankov,sak hadz aj ty,ludia maju byt pravo informovany a maju vlastny usudok na to aby vyhodnotili obsah clankov,predstav i ludia maju slobodu na clank nekliknutako aj slobodu posudit obsah mojich prispevkov,nuz ak su blbe tak na to a im velmi rad venujes,ale zaujatost voci mojmu niku je tak velka ze my podsuvas vsetko mozne i nemozne,miesaas a pripisujes my rozne prispevky roznych autorov,aj ked az na male vynimky si vazim poradakov a nemyslim si ze su prizivnici a socani,tak dalej aj ked z niektorymi suhlasim,neznamena to uplnu totoznost-neraz sme sa nezhodli ani s palym a spol,ale oni na rozdiel od teba nikoho neurazali,hladali protiargumenty a prezentovali svoje stanovisko bez arogancie a bez motivu averzie../ale chapem,zneuzivas to ked sa niekto da vyprovookovat,nuz plus averzia voci mne,lebo najviac tu poukazujem na preslapy a tunellovanie,zneuzivanie pravomoci a ine svinstva voci ludom,zeby trafena hus zagagala?/
nuz vsevedko,lahucka otazka,-prichadzaju ludia o cast svojich penazi v bankach,aj vtedy ak tie vklady nie su zdanene?

darček od socanov :


Regulačné „výpaľníctvo“ Roberta Fica

Výlet do Pittsburghu hviezdnej zostavy Fico, Kažimír, Žiga a Raši je nevydarené divadlo, ktorým chce Smer prekryť svoje vlastné zlyhanie spred štyroch rokov. Práve premiér Fico a jeho chránenec na regulačnom úrade ÚRSO totiž spôsobili problémy, ktoré dohnali U.S. Steel k úvahám o odchode zo Slovenska.


Práve oni, Robert Fico a Jozef Holjenčík (predseda ÚRSO - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) majú na svedomí zákon č 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch energie a vyhlášku 225/2011 (podpísanú vlastnou rukou p. Holjenčíka), ktorými uvalili na výrobcov elektriny pre vlastnú spotrebu (akým je aj U.S. Steel) nezmyselnú povinnosť platiť 100%-né systémové poplatky za distribúciu elektriny, hoci distribučné služby pri vlastnej výrobe a spotrebe vôbec nevyužívajú. Podľa niektorých odhadov to U.S. Steel stojí vyše 20 miliónov eur ročne.
Ekonomicky je to podobný nezmysel, ako keby daňováci začali ľuďom vyrubovať DPH na paradajky dopestované pre vlastnú spotrebu vo vlastnej záhradke.
Tieto poplatky uzákonené Ficovou vládou z roku 2009 a stanovené rukou p. Holjenčíka sú dnes také vysoké, že firmám ako U.S. Steel prestáva mať zmysel u nás podnikať. Podľa Eurostatu sú distribučné poplatky za elektrinu u nás suverénne najvyššie z celej Európskej únie (62€/MWh v SR, priemer v EÚ 30€/MWh). Predraženie voči EÚ tak dosahuje viac ako 100%. Premiér teraz ustúpil US Steel, ale ďalšie firmy „vypaľuje" jeho úrad veselo ďalej. A nielen firmy. Aj občanov.
Prostredníctvom dobre zamaskovanej "dane" rovnako ako US Steel sa každý odberateľ elektrickej energie zbytočne skladá na premrštené miliónové zisky výrobcov tzv. obnoviteľných zdrojov energie, na kombinovanú výrobu elektriny a tepla atď. Táto "zástrčková daň" je skrytá vo faktúrach za elektrickú energiu pod položkou Distribučné poplatky. Profitujú na nej vybrané firmy vybraté za prvej Ficovej vlády ministrom hospodárstva Jahnátkom a SEPS. A ľudia z nej nič nemajú. Ani o nej poriadne nevedia. Ako ani o tom, že o výške týchto poplatkov rozhoduje premiérova pravá ruka v oblasti energetiky, šéf ÚRSO, pán Jozef Holjenčík. Práve on nastavil napr. tarifu za prevádzku systému (jeden z distribučných poplatkov)v roku 2009 vo výške 2,7€ za MWh (6,8€ ročne pre domácnosť) a v roku 2013 ju zdvihol na 19,88 €/MWh, t.j. 49,7€ ročne pre domácnosť. Teda za 4 roky nám zdvihol tento poplatok viac ako 7-násobne (o 636%).
Preto je elektrina v SR najdrahšia zo všetkých tzv. nových členských krajín EÚ (mimo ostrovných Malty a Cypru). Takto Ficova vláda zbytočne zaťažuje domácnosti, zásadne znevýhodňuje konkurencieschopnosť slovenských firiem, čo tlačí na prepúšťanie, likvidáciu firiem, ich odchod zo SR a spôsobuje rast nezamestnanosti. Presne táto „daň" mohla aj za úvahy US Steelu odísť zo Slovenska.
Ak je Robert Fico zodpovedný človek, mal by priznať chybu spred štyroch rokov, znížiť nezmyselne vysoké Distribučné poplatky až o polovicu a odvolať Jozefa Holjenčíka. To však neurobí. Falošne sa bude hrať na záchrancu pracovných miest v Košiciach. Tento požiar však založil on. Na to by sa nemalo zabudnúť na konci jeho predstavenia.


autor je


Marcel Klimek, .....ja taký bystrý nie som )

ale musis uznat ze Fico urobil pokrok,uz uznal ze nie statne vlastnictvo strategickych podnikov zachrani zamestnanost,ale doveryhodny sukromny investor,ete keby prisiel na to ze jedna zdravotna poistovna je v sucasnej situacii zly napad a ze treba zmenit financovanie v zdravotnictve,tak aby limitacia vykonov nebkonzervovala rovnostarstvo,ale aby system bol motivacny a umoznil dobrym lekarom liecit toolko pacientov kolko su schopny zvladnut.

keby prišiel na to ?? )
to si naozaj myslíš, že judr, kandidát najsociálnejších vied, nositel istôt je nejaké priblblé teliatko ??
že nevie napočítať do päť ??

ale z čoho by potom kradol ? tuneloval ?, vyplácal svojích sponzorov, zakladatelov smer s.r.o ???

čo si vymenoval, sú obrovské diery v rozpočte a on o tom nevie?? čo by ta na to povedal ali paška ??
1 2 >>>

Ja som si myslel, že je to všeobecne známa vec.
Veď je to verejne dostupné a tak by to naozaj mohli vedieť všetci voliči Smeru a nie tak ešte takí poraďáci, ako trisestri, pavol54 a spol.
Veď keď je trisestri taký odborník, že z neho vypadne slovné spojenie "limitácia výkonov" a "motivačný systém" a podobne, tak ťažko predpokladať, že by nevedel kto a čo je Paška zač.
Že by si nevedel domyslieť, prečo je v tom Paška a prečo máme drahé lieky a celkovo riadne predražené zdravotníctvo a tiež, že by si nevedel domyslieť, že musí vytvárať neskutočné zisky a že tie zisky musia aj niekam plynúť? Určite by si mal chápať, že také veľké peniaze nieje možné nijakým spôsobom utratiť.

Zarazilo ma u trisesri, že si začína osvojovať tie rôzne všeobímajúce slovné spojenia.
Tu je úryvok z jedného rozhovoru.
Stretol som sa dokonca s dizertačnými prácami, ktoré majú slovo podpora i v samotnom názve. Užívajú bizarné koncepcie ako miera čerpania alebo absorbčný potenciál. Namiesto podnikania sa hovorí o podpore podnikania, namiesto inovácií o podpore inovácií, namiesto kreativity o podpore kreativity a pod. Ekonomiky, podniky a jedinci na podpore nemôže prežiť transformáciu, nemôžu úspešne vstúpiť do novej éry deglobalizácie a relakalizácie.

tento článok je trochu dlhší....pre niekoho trochu zložitejší, ale vačšina z vás ho isto pochopí...

je v nom plno odpovedí na otázky, ktoré sa tu preberajú....aj kolko zla tu narobilo 40r. komunizmu ( z ekonimickej stránky, nie vraždy vlastného obyvatelstva a pod.)

Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?

Peter Weisenpacher

Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce¹. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom "dá zarobiť", chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je "proti ľuďom". Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.

Predstavme si spoločnosť, v ktorej žije milión ľudí, ktorí sú ale tak málo produktívni že dokážu vyrobiť len 100 tisíc párov topánok. Je vedľajšie, aké sú tu nominálne mzdy, t.j. aké číselká sú vytlačené na papierikoch, ktoré ľudia dostávajú na výplatu. Reálne mzdy musia byť nutne také nízke, že topánky si môže dovoliť nanajvýš každý desiaty človek a teda najmenej 90% ľudí ostane bosých. Analogický argument prirodzene platí aj pre všetky ostatné výrobky. Z tohto príkladu je zrejmé, že výška miezd "nejako" s produktivitou práce musí súvisieť, nech už to ľudia hocijako popierajú. Ľudia nemôžu spotrebovať viac než vyrobia. Nízka výroba znamená nižšie reálne mzdy a nižšiu životnú úroveň. Žiadna "sociálne cítiaca" vláda so svojimi "istotami", žiadne prelievanie sĺz nad osudom bosých nemôžu vyprodukovať dodatočné topánky, to môže dosiahnuť jedine produktívnejší obuvnícky priemysel.

Tiež je jasné, že túto produktivitu ovplyvňuje omnoho viac kvalitné strojové vybavenie obuvníckej továrne než usilovnosť pracovníkov. Priemerne usilovný pracovník modernej továrne vyrobí za deň omnoho viac topánok než zručný stredoveký remeselník pracujúci s vypätím všetkých síl s jednoduchými manuálnymi nástrojmi. Je dôležité to zdôrazniť, pretože ľudia si pod produktivitou práce robotníka často mylne predstavujú niečo také ako jeho usilovnosť. Tvrdenia o nižšej produktivite práce na Slovensku im znejú ako hnusné protislovenské obviňovanie našich robotníkov z lenivosti. Iracionálne obranné reakcie potom pochovajú akúkoľvek snahu o rozumnú diskusiu. Produktivitou práce teda budeme rozumieť jednoducho trhovú hodnotu tovaru vyrobeného za časovú jednotku, a pod pojmom fyzická produktivita budeme rozumieť počet výrobkov za tento čas.

Zatiaľ teda vieme, že výška miezd nejako súvisí s fyzickou produktivitou práce, ktorá zase súvisí s výkonnosťou vybavenia tovární, t.j. akumulovaným kapitálom. Je treba ešte vysvetliť, čo určuje mzdu konkrétneho pracovníka. Keď zamestnávateľ najíma dodatočného (medzného) zamestnanca, maximálna mzda, ktorú je mu schopný ponúknuť je daná trhovou hodnotou dodatočného produktu, ktorý sa vytvorí jeho zapojením do práce (tzv. medzný produkt). Ak zamestnanec vytvorí pre zamestnávateľa hodnotu 1000 eur, zamestnávateľ mu bude ochotný vyplatiť mzdu nanajvýš 1000 eur, určite nie 1200. Medzný produkt je pochopiteľne tým vyšší, čím lepším kapitálovým vybavením zamestnávateľ disponuje. Zamestnávateľ ale obvykle vôbec netúži platiť zamestnancovi maximálnu možnú mzdu, danú pracovníkovou medznou produktivitou (teda tých 1000 eur). Snaží sa mu ponúknuť mzdu nižšiu, ale dostatočne vysokú na to, aby mu zamestnanca neodlákali iní zamestnávatelia. Zamestnancova mzda bude teda tým vyššia a tým bližšia jeho medznej produktivite, čim vyššej konkurencii ostatných zamestnávateľov musí náš zamestnávateľ čeliť. A schopnosť ostatných zamestnávateľov konkurovať mu a preplatiť ho nie je daná ničím iným než ich vlastnou kapitálovou vybavenosťou a teda medznou produktivitou práce v ich firmách. Čím viac kapitálu je celkovo akumulovaného v danej krajine, tým viac sa vyprodukuje, tým vyššie mzdy sú zamestnávatelia schopní vyplácať a pod tým väčším vzájomným konkurenčným tlakom sú, aby tieto mzdy aj skutočne vyplácali. Mzdy pracovníkov budú vyššie a rovnako aj ich podiel na celkovom produkte. Preto na Slovensku nielenže vyprodukujeme menej ako napr. v kapitálovo dobre vybavenom Švajčiarsku (máme nižší HDP), ale navyše na mzdy pripadá len 38 % tohto nižšieho produktu, kým v Švajčiarsku je to 59 %².

Vplyv medznej produktivity práce na výšku mzdy sa dá najlepšie pochopiť na príklade tých odvetví, v ktorých má akumulácia kapitálu malý alebo žiadny vplyv na fyzickú produktivitu. Takými sú napr. niektoré služby. Súčasná čašníčka roznesie za smenu zrejme rovnaké množstvo pohárov piva, ako jej kolegyňa v stredoveku a jej fyzická produktivita je teda rovnaká. Ako je potom možné, že jej reálna mzda je omnoho vyššia ? Zdanlivo to popiera súvis medzi produktivitou práce a výškou mzdy. Treba si ale uvedomiť, že jej mzda nie je určená len medznou produktivitou práce v tejto jednej krčme. Krčmár musí zaplatiť čašníčke takú vysokú mzdu, aby ju odlákal z eventuálnej práce o. i. v tých zamestnaniach, ktorých produktivita s nárastom množstva akumulovaného kapitálu rastie. Ak by sa pokúsil ponúknuť čašníčke stredovekú mzdu, zamestnala by sa radšej napr. v nejakej továrni. Krčmár musí zaplatiť viac a na rozdiel od svojho stredovekého kolegu si to môže dovoliť. Je to tak preto, že má solventnejších zákazníkov, napr. robotníkov z tovární s rastúcou produktivitou. Tí, ak chcú byť obslúžení, musia väčšiu časť zo svojho rastúceho príjmu prenechať (priamo či nepriamo) krčmárovi a čašníčke ³.

Po sformulovaní tejto všeobecnej teórie ju už môžeme použiť na vysvetlenie konkrétnych príkladov zo života. Predstavme si napr. vstup kapitálovo výborne vybavenej firmy (napr. Volkswagen) do krajiny, ktorej kapitálové rezervy boli zdecimované 40-ročným budovaním socializmu a 20-ročným budovaním silného sociálneho štátu, a v ktorej sociálna politika vlády udržiava stabilnú dvojcifernú nezamestnanosť (napr. Slovensko). Aj keď vďaka svojej vysokej medznej produktivite je VW schopný vyplácať mzdy na nemeckej úrovni, ani ho nenapadne urobiť niečo také. Bežní slovenskí zamestnávatelia so svojou slabou kapitálovou vybavenosťou pre neho nie sú konkurenciou⁴ a nezamestnaných je dostatok, preto VW úplne stačí, ak ponúkne mzdy mierne nad slovenským priemerom a hlboko pod nemeckým a nebude mať problém získať najlepších pracovníkov akí na trhu sú. V Nemecku musí kvôli konkurencii iných kapitálovo dobre vybavených firiem ponúknuť omnoho vyššie mzdy. Táto skutočnosť ukazuje, že výška miezd v nejakej firme nezávisí jednoducho od produktivity tejto konkrétnej firmy, ale od akejsi "priemernej" produktivity v danej krajine, danej celkovým množstvom akumulovaného kapitálu. Keďže v Nemecku je kapitálu podstatne viac, je tam vyššia aj produktivita práce bežného pracovníka a tým aj úroveň miezd. Toto si neuvedomujú ľudia, ktorí spochybňujú vplyv produktivity práce na výšku miezd na základe pomýleného argumentu, že robotníci v slovenskom a nemeckom VW majú prinajmenšom rovnakú produktivitu a napriek tomu tí slovenskí majú výrazne nižšie platy.

Skôr než začneme hromžiť na chamtivých nemeckých kapitalistov zneužívajúcich slovenskú chudobu, je dobré si uvedomiť, že VW nemôže celý rozdiel medzi nemeckými a slovenskými mzdami zhrabnúť ako zisk. Konkurencia ho núti premietnuť túto úsporu aspoň čiastočne do nižších cien výrobkov. Bez ohľadu na to v akej miere to urobí, či už preferuje vyšší zisk alebo zníženie cien výrobkov, núti to konkurentov takisto znižovať náklady na pracovnú silu a presúvať kapitál do podobných krajín ako Slovensko. Vďaka tomu reálne mzdy v týchto krajinách rastú, a to buď tým, že sa zvyšujú nominálne mzdy v dôsledku konkurencie produktívnejších zamestnávateľov, alebo vďaka zníženiu cien výrobkov umožnenému nižšími nákladmi na pracovnú silu a celkovo lepšou alokáciou kapitálu. Slovenskí robotníci nielenže "otročia" v cudzích montážnych dielňach, ale ako spotrebitelia si môžu aj dovoliť kúpiť autá či elektroniku, ktoré sú lacnejšie než by boli keby ich vyrábali len nemeckí robotníci poberajúci trojnásobné mzdy. Podobne nárast ziskov firiem ako VW vedie k vyššej akumulácii kapitálu, ktorý v budúcnosti umožní nárast produktivity a miezd.

Je dobré zdôrazniť, že pod pojmom mzda sa v tomto článku rozumela hrubá mzda (alebo superhrubá mzda, či cena práce na výplatnej páske). "Sociálne výhody" garantované štátom nemajú žiadny vplyv na samotnú výšku hrubej mzdy. Sú z nej ale financované a úmerne tomu preto znižujú zamestnancovu čistú mzdu. Taktiež neexistujú žiadne "odvody zamestnávateľa" - aj táto suma spadá do hrubej mzdy a čim je vyššia, tým nižšia bude zamestnancova čistá mzda. Pojem "odvody zamestnávateľa" je len rafinovaný výmysel, ktorý má v naivnejších zamestnancoch vyvolať dojem, že vďaka štátu dostávajú od zamestnávateľa niečo, čo by inak nedostali.

Ukázal som, že nízke mzdy sú dôsledkom nedostatku kapitálu. Je preto zbytočné hromžiť nad údajnou chamtivosťou slovenských zamestnávateľov a tváriť sa, že situácia slovenských pracovníkov sa zlepši ak si buď sami podnikatelia vstúpia do svedomia a zvýšia mzdy alebo ich k tomu donúti sociálne cítiaca vláda. Vylievaním žlče na chamtivých podnikateľov sa síce niektorým ľuďom uľaví, ale problém to nerieši. Ten totiž nie je v psychike zamestnávateľov a v ich lakomosti, ale v objektívnej skutočnosti nedostatku kapitálu, a jeho jediné riešenie je jeho ďalšia akumulácia. Tá je možná buď príchodom zahraničných investorov alebo domácou akumuláciu⁵. Keďže kapitál sa tvorí vďaka dosiahnutému zisku a vďaka úsporám, politika trestajúca zisk a úspory (vyššie dane a odvody, predražovanie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie sporivého dôchodkového piliera a ďalšie opatrenia tohto druhu) akumuláciu kapitálu brzdí. Perspektívy slovenských poberateľov miezd do budúcna preto nie sú veľmi ružové.

Tento príspevok by bolo možné označiť, ako celospoločensky záslužný čin.
Veľmi pekne a naozaj po lopate vysvetlené.

Len je škoda že to nepišete z vlastnych hlav alebo skusenosti. Inak by to vyzeralo takto,Co komunisti za 40 rokov vybudovali kapital.to za 20 roz.......li.

Vdaka slovenskym otrokom maju nemci s vyssimi mzdami uz aj nizsie ceny aut, a pod.

A tebe na tom niečo vadí?
---------------------------
Túto vetu si prehliadol?
Bez ohľadu na to v akej miere to urobí, či už preferuje vyšší zisk alebo zníženie cien výrobkov, núti to konkurentov takisto znižovať náklady na pracovnú silu a presúvať kapitál do podobných krajín ako Slovensko.
Alebo nechápeš jej význam?
---------------------------------
To znamená, že aj iní vyrobcovia, napríklad v Nemecku, sú nútení presúvať sa do lacnejších lokalít. Ale nevylučuje to možnosť, že sa presunú tiež na Slovensko.
Ďalší postup si môžeš už dedukovať aj sám.

Nie, iba konstatujem, ze sme stat otrokov. A na tom mi vobec nema co vadit

Ja by som ti to s dovolením trošku upresnil.
Iba konštatujem, že vďaka takým, ako ty erik555, sme štát štátnych otrokov.
------------------------------------
Všetko chápete akosi inak a je zjavné, že túžite po cudzom prospechu. Ale najhoršia na tom nieje ta vaša túžba, ale to, že to považujete za správne, spravodlivé a dokonca aj morálne.

Pre kristove rany... a to som si cim zasluzil?

sice ti jed zatemnuje usudok a schopnost pochopit zmysel napisaneho,vyhybas sa argumentom a nevies odpovedat na otazky,ani na tie jednoduche-nuz unikla ti podstata,ze tu limitaciu tu dlhodobo kritizujem,lebo je selektovany system ze vsetci sukromny lekari v podstate zarabaju rovnako,lebo ta limitacia nie je moj vymysel,ale tych skvelych poistovni resp ministerstva zdravotnictva-tym ze vykony su limitovane,lekar nie je motivovany robit viac a lepsie,lebo kazdy ma rovnak nastavene limity,ale sikovnejsi si cesticku aj tak nasli cez viacere uväzky,co je dobre,ebo pacient sa ma moznost dostat k dobremu doktorovi,ktory keby nebol limitovany,mohol by bez hladania vysetrit tolko pacientov kolko uzna za vhodne a podla toho by si mohol aj zarobit-nuz treba lepsie citat a chpat a menej mat oci zaslepene nenavistou-opytaj sa doktorov na to kto vymyslel pojem limit vykonov,kto ho aplikuje a ako funguje-ale vsak lepsie je hadzat bezhlave prispevky motivovane snahou kopnut si,ze podtata unika je uteba vedlajsie.