Stando, už Ťa chcem vidieť aký by si bol pokojný Ty, keby sa Ti takto "stratil" jeden alebo druhý syn...

Myslím, že by si takýto príspevok nenapísal, keby išlo o tvoje dieťa. Viem, že sú na tom rodičia tých, ktorí zmizli bez rozlúčky, alebo sa od niekiaľ nevrátili oveľa horšie. Ale ani táto situácia nie je bohviečo... Spím v poriadku, s tým som nikdy problém nemala...ale ten spánok asi nieje taký ako inokedy...celé dni som unavená ako keby som nespala vôbec. Zakaždým, keď sa v noci prikryjem , keď mi je už nad ránom zima, stále ma napadne ,čo keď on sa nemá čím prikryť...keď jem, či niekde nehladuje.... Tak prepáč keď ta táto téma obťažuje, ale nie je povinnosť reagovať, alebo to čítať.

Marianka, doteraz som s Tebou vo všetkom súhlasila. Ale nemôžem súhlasiť s tým, či sa má čím prikryť a či nehladuje. Odišiel dobrovoľne, nikto ho nevyhodil z domu. Keby mu bolo naozaj veľmi ťažko, tak už by sa vrátil.

Strašné, strašné... ale takto to asi zrejme cítia len ženy-matky. chlapi sú chladnejší a ja nehovorím, že je to zlé, občas treba trošku strizvejšie zareagovať ale toto je naozaj vážna situácia, hľavne keď už pátra aj polícia.
ja len dúfam že je v poriadku, že má všetko čo potrebuje, pretože dnes napr. bola riadne chladná noc...
Marianka vzal si ten stan? hľadala si?
držím palce...

Myslím, že každý rodič sa bojí o svoje dieťa či už trpí dobrovolne alebo nie.

hrdosť a tvrdohlavosť je väčšinou na veľkú .... škodu. poznám to
zrejme je hrdina a stále si nechce priznať, že teraz riadne šliapol vedľa...

Este neviem som v práci

Mariana, Stano sa tu za tie roky postupne priznával ku všelijakým kúskom, jeho asi tiež v tej dobe netrápilo, čo nato povie jeho mama. Ber to ako mincu z druhej strany.
Nechce sa mi veriť, žeby sa tvoj syn vykašľal na výšku. Prajem ti veľa síl a držím palce, aby si čo najskôr dostala dobrú správu.
A kamarátom tvojho syna odkazujem, aby ti pomohli. Tiež raz budú rodičmi.

to teraz mladým chlapcom a dievčatám nevysvetlíš... z kolegiality a kamarátstva sú všetci proti "fotrovcom", kryjú jeden druhého za každú cenu... myslia si, že veci, ktoré robia sú správne a názory iných sú trápne nezmysli...
je dobré sa osamostatniť, zistiť o čom je naozaj život, aj mne to pomohlo, ale taktiež na druhej strane bez pomoci rodičov by som už dávno bola na sociálke alebo niekde v kanály... tiež keď som sa chcela osamostatniť, nerozišli sme sa s rodičmi v dobrom, chvíľu sme sa dokonca nerozprávali, a zrazu mi došli peniaze, ani na jedlo nebolo, nieto že ešte na utiahnutie rod. domu, rekonštrukciu a iné veci...
ale nato prídeme asi ozaj len vlastnými hľúposťami. treba si vážiť to čo máme

...alebo až potom, keď to stratíme....

Kukulienka, Stano sa raz ku svojim rodičom vrátil. Ale Marianka je v očakávaní, či sa tak stane. A vtedy je dôležité aj to, či sa prikryl, a či mal čím sa prikryť. Treba sa pripraviť na všetko. Aj na to, že bude treba čakať roky. Prestať čakať? Neprestať? Môj synovec v druhom rade sa vracia už 5 rokov... A jeho matka čaká stále. V prvom rade na neho. V druhom rade na nejakú správičku.
Každá minca má rub aj líc. Čakateľ doma to má však ťažšie.

neviem, asi by som stále chodila za tými jeho kamarátmi, alebo za tou priateľkou... mám stále taký tichý pocit, že oni predsa len niečo vedia. a ak aj nevedia teraz, časom sa im ohlási...

presne tak, skusaj stale kamaratov a priatelku

Čo ten stan ???

Stany aj spacáky sú doma.

Kolegyna prezivala nieco podobne, syn jej odisiel minuly rok v juli a vratil sa v septembri spat, samozrejme bez penazi, unaveny atd atd, prisiel na to co je zivot

CHválabohu, že nemrzne... Teraz je teplo , sledujem tému, zverejnila som oznam aj na FB.Držím ti palce...........

ďakujem

Marianka, žiadne správy?

Žiadne