Stretko na plavárni z môjho pohľadu: Toto je info pre tých čo tam neboli.
Aj keď som napísal príspevok, že prídem nebol som si istý, že to zvládnem. Isté žalúdočné problémy ktoré ma mátali ešte v štvrtok ma neustále nechávali na pochybách. Nakoniec sa to trochu zlepšilo a tak som v stanovenú dobu dorazil na plaváreň, lenže aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že plaváreň nie je funkčná, ale to mi ani tak nevadilo, lebo som nešiel plávať, ale skôr ma udivovali ľudia ktorí ta sam pohybovali. Väčšinou všetci chlapi boli v oblekoch a ženy v róbach. Vyšiel som po schodoch na prvé poschodie, kde sa počet vymódených osôb rozšíril aj o staršie osoby a deti. Ešte stále som však bol v pohode. No ale keď som sa priblížil k miestu nášho stretnutia zistil som, že tam kde to bývalo vždy to asi nebude. Reštika bola plná svadobčanov, urobil som krátku otočku a pri ceste naspäť vo výklenku som si všimol dve osoby o ktorých som si pomyslel, že by mohli byť účastníci stretka. Ešte ma napadlo, že je tam salónik kde by eventuálne mohli sedieť návštevníci tak som tam šiel nakuknúť, no bola tam tma ako v noci.
![Smile](https://www.porada.sk/images/smilies/smile.gif)
Pri ceste späť sa mi prihovoril jeden s tých stojacich vo výklenku či nejdem na stretko a tak som sa hneď zoznámil s kero64 a ala 66. Hneď sme začali kombinovať čo budeme robiť kam pôjdeme. Ala skočila cez mobil na internet či tam nie je nejaký odkaz kde by boli ostatní členovia prihlásiaci sa na stretko a intenzívne volala cez mobil erzeta. Keď sme sa dohodli že si pôjdeme sadnúť dolu do vstupnej haly a tam počkáme na ďalších.
Zrazu sa objavil erzet, zvítali sme sa s ním a mazali sme po po schodoch dolu, kde sme si sadli k umelohmornému stolu a čakali sme na poslednú z nás halúzku. Určili sme si čas do kedy budeme čakať. Medzitým sme uvažovali čo takto ísť posedieť na tú svadbu, však by nás nikto nepoznal, a všetci by si mysleli, že sme z tej druhej rodiny, lenže sme neboli na to oblečení, tak tento návrh neprešiel. Halúzka sa však objavila skôr, tak sme sa zvítali, ja pri svojej skleróze som ju hneď nespoznal.
Rozhodli sme sa zmeniť lokál a padol návrh na „Kolibu“ ktorý sme ihneď realizovali. Po príchode do Koliby sme si objednali pitie prevážne kofolu okrem erzeta ktorý si dal aj pivo pred kofolou. A čo sa jedlo 2x vyprážaný syr a 2x halušky z bryndzou. Ja som dietoval aj keď som mal chuť na halušky, je to moje „národné“ jedlo, ale trochu som sa bál mojich prehánok. Alla povedala že robí lepšie a tak som nakoniec prekonal tú chuť dať si ich. Toto vzala na vedomie aj čašníčka ktorá nás obsluhovala.
![Smile](https://www.porada.sk/images/smilies/smile.gif)
Od alli a kera sme boli obdarovaní darčekom - lopatkami (nedá sa to nazvať lopatkou boli v tom diery) na hádzanie (pretláčanie) halušiek. Čo ako som už čítal halúzka ho už vyskúšala, ešte to čaká mňa. Trochu sme pokecali ako ináč prevážne „pracovne“. Pretože halúzka bola pod tlakom času a musela ísť skoro domov ostatní sme sa jej prispôsobili. Mňa kero a alla odviezli domov za čo im ešte raz ďakujem.
Lenže doma som musel manželke vysvetliť kde som bol. Keď som jej povedal, že som bol na stretku, bolo to v pohode, ale keď som vybalil darček bol som obvinený, že si vymýšlam a že nehovorím pravdu z nasledujúcich dôvodov. Stretko sa jej zdalo veľmi krátke, to že sa tam dávali darčeky to už vôbec nemohla pochopiť a chcela aby som sa priznal, že som bol na nejakom sedení, prezentácii (radšej nebudem opakovať ten výraz ktorý použila) kde vám predstavujú rôzne výrobky a tí čo sa zúčastňujú dostávajú darčeky.
Nabudúce ak bude stretko trvať tak krátko budem musieť ešte niekde vyraziť aby bol doma kľud.
![Big Grin](https://www.porada.sk/images/smilies/biggrin.gif)
. To by bolo tak všetko.
Nezabudnite na tie moje blogy
Som rád, že som poznal nových poraďákov.