Danilka prosím Ťa rozmysli si to. Viem že aj keby som neviem čo robila a použila akékoľvek argumenty, od svojho rozhodnutia neodstúpiš. Ja som sa naučila v živote sa prispôsobovať tomu čo mi ponúkal a ponúka a ešte dlho bude. Samozrejme porada nie je život. Ale tie virtuálne priateľstvá sa mi tu páčia. Tiež si s niekým rozumiem každým slovom, s niekým niekedy s niekým vôbec, ktorého nemusím vôbec. Tu či sa to niekto prizná alebo nie, záleží aj od veku. Keď som mala malé deti, potrebovali ma 24 hodín denne. Dnes to už neplatí. Verím, že aj tu sa ľudia nebudú posudzovať podľa poradového čísla. Preto mám rada hoby témy, lebo tu sme obyčajní ľudia, ktorí nahľadia na pridelené poradové číslo, vek, profesionálne zameranie. Aj ja vidím, že sa tu zviditeľňujeme stále tí istí, ale viem že nakuknú aj Tí, ktorí tú profesionálnu stránku potrebujú trochu vyventilovať. Myslím si ale, že život nie je o nadradenosti ale v prvom rade o ľudskosti. Dnes už možno niekto pozabudol, že práve staršia kolegyňa, kolega naučila a poradila pri začiatkoch. Práve preto mám rada hoby témy. Blízke svojim spôsobom života, zmyslom pre zodpovednosť, kolegialitu. Takže ak tu skutočne nemám stretať takých, ktorí sú mi týmto spôsobom blízky, asi to bude strácať na význame tu chodiť. Nie jedna blízka dušička sa už zapovedala, že nebude na poradu chodiť, lebo... Poznám aj ja tie pocity trpkosti. Neprecítila som ich tu raz. A to som tu len od 3/2006. Nepríjemné pocity, spojené s tým, že niekomu doslova zavaziam, lebo... Dôvod si už domyslí každý aký má. Viem
. Ale takisto viem že aj tu našťastie prídu a nakuknú aj tí čo chodia len do odborných tém. Je mi z toho
smutno. Ale rozhodnutie je na každom. Veď sme svojprávni,aspoň si to myslím, keď mi dali aj evidenčnú kartičku a iné doklady. Berte prosím toto ako prosbu, neodchádzajte, ktorí sa tu cítia fajn. Budú mi chýbať Vaše reakcie.