Ináč čo iné, by si mohla od chlapa čakať? Na blbosti by ich bolo.

pockaj stano, budem musiet pokecat s tvojou katkou, ty betar jeden

ja neviem kožka čo sa šokuješ zbytočne,šak sme na porade,tak čo...

teda ne kožka ale jožka...

no ten preklep to trochen pohnojil

a kde ste to vlastne havarovali, to si nepisal

jožka nedaleko od vás, cestou zo senca na pezinek city...

a to si kade isiel do BA????

vidno? no neviem.
Mne stačil ten pôrodný. Hlavička - priemer 33cm.
Skončilo to cez 30 stehov, operáciou, a ešte k tomu žiadne vzrušo, , iba bolesť. 12 hodín bez pitia, jedla, s vlastnými myšlienkami a bezmocnosťou, dva dni som ani nechodila.
Žiadna výhra, žiadna slasť...

....pezinek city...(waaaaaaaaaaaaaaaw....som sa dobre zasmiala aaaaaaaa...

Lenka, ja som sice tak hrozivo nedopadla, asi aj vdaka doktorom, starsi mal 4,78 kg, nepamatam kolko bola hlavicka. Narodil sa 1.4. pred 15 rokmi, myslela som, ze lekari vtipkuju ked povedali vahu. Matko mladsi uz mal len 4,10 kg, tak to islo raz-dva-tri (ked sa uz konecne rozhodol, ze treba von a to trvalo)

Nika
malý mal len 2,8kg. Ešte aj placentu som mala len 450gr, čo minimum je pol kila. A to som prenášala, bolesti som mala 3 dni, pred pôrodom 10hod. Lenže ja som porodila na vyšetrovačke, lebo mi nechceli veriť, že už rodím. Keď som mala ležať, a mala som pásy monitoring, také tlaky som dostala, že som im tie pásy skoro pozhadzovala. Nevyhovovala mi tá poloha. Tak horko ťažko sa našla jedna sestrička čo ma pozrela, a hneď kričala na doktorku, že štvrť hlavičky je už von. Keď konečne prišla doktorka, prešli ma tlaky, aspoň si stihla dať plášť. Na tri razy som ale malého vytlačila. Nebol problém v tom, že by som silno tlačila, alebo nie vtedy, keď bolo treba, ale že doktorka si nevšimla vnútorné krvácanie.
Pôrod bol úplne super, komplikácie som mala ako 3 pôrody.

Tak super, ze to dobre dopadlo. Ono to pri tych porodoch vela zalezi od lekarov, pri tom prvom som mala stastie, ze prisla rano lekarka co mi lahla na brucho aby ho vytlacila, nikto totiz nevedel akeho slonika porodim. Pri Matkovi som to neriskovala, chcela som mat znamu doktorku pri porode a tak sme si ju oficialne zaplatili - co nelutujem, porod v pohode, ale moje deti nechceli ani jedno opustit mamine lono rychlo, drzali sa ma, tak pri Matkovi som si na poslednu chvilu dala pichnut epidural, ale nie kvoli bolesti, len pre urychlenie a dobre som spravila, uz mal omotanu snuru a bol modry, takze keby tam nebola moja lekarka, neviem ako by to dopadlo. Tak je fajn ze sa mozeme tesit z tych nasich drobcov...

Lenka, v Novozámockej nemocnici si rodila? Primár MUDr. Matuška?

áno.

Tak tomu som ja vďačná za životy a zdravie oboch mojich detí
a aj môjho

Lenka a Ty čakáš druhé bábätko?

no vidíš aj ja. Len malý ten bol úplne v poriadku, ukážkový pôrod, len ja som mala komplikácie a nie mojou vinou.

Aha, asi som to zle pochopila, lebo vo svojom príspevku píšeš o druhom pôrode......

U mňa boli komplikácie pri oboch deťoch hlavne mojou vinou, už vtedy sa mi prejavovali problémy s pečeňou, krvotvorba a znížená zrážanlivosť krvi, čo každý lekár odbavil konštatovaním, že to je len tehotenská záležitosť a to pôrode prejde, ale od 19. týždňa som musela ležať v nemocnici, každý druhý dň odbery krvi, na hematológiu som chodila ako na hodiny klavíra

(a nemali pravdu, neprešlo, doteraz sa na to liečim, je to autoimunitná hepatitída, vlastne sa sama seba ničím )

Obe deti cisárskym rezom, ak si niekto myslí, že to nebolí, veď tak rodili cisárovné, tak žije v hlbokom omyle. Sem tam keď spomíname pôrody, sa stretnem s reakciou typu: Veď Ty nevieš, čo je pôrod, ty si to prespala!

Hlboký omyl! Pôrodné bolesti a sťahy som si zažila,aj krvácanie, len to nepokračovalo ako malo, takže sekcia! Prebudenie neskonale desné - nevoľnosť od narkózy, bolesť v hrdle pri zakašľaní, bolesti brucha - nielen v rane, ale aj maternica sa sťahovala.

Pre deti žena veľa znesie. Nevoľnosti, bolesti pôrodu, neprespané noci, strach atď...
Ale čo najviac ľutujem, že som nepočula to prvé zaplakanie mojich detí , a rodina ich videla skôr ako ja