Vraj škodoradosť je najväčšia radosť, o túto sa musím s vami podeliť
Dnes sme boli so sestrou v Makre v Brne. Vždy si robím z nej srandu, lebo ona musí ochutnať a obliznúť všetko, čo v tom Makre všelijakí ponúkači núkajú. Dnes sme našli rôzne mištičky naplnené hrozienkami, mandľami, ďatlami a ešte jedna mištička do ktorej sa odkladali tie kôstky z ďatlí. Sestra sa prihrnula ako veľká voda a už degustovala. Jedna miska, druhá miska, tretia a kým som stihla otvoriť ústa už aj štvrtá miska
Hodila to "čosi" malé a lesklé do huby ocucala, premlela na jazyku, zakusla a hovorí: Čudné ovocie, tvrdé ako kosť
V tom si všimla, že na ňu nejak divne pozerám s otvorenými ústami a začínam sa rehotať na celé kolo. Skoro som sa počúrala. Hovorím jej: Čo ty si ešte nevidela z ďatle kôstku? Ľudia zlatí, prišli s o veľa, keď ste nevideli ako sa v ten moment zaksichtila
Celou cesto z Brna sme sa na tom smiali a celou cestou z Brna jej bolo zle z toho, že ocumlala kôstku čo druhý vypľul.