Misomiso, Danilka nevniesla do svojho príspevku k Tebe žiadnu iróniu. Ty si zrejme nezbadal, že sa tu s Tebou bavká v bielych rukavičkách, však? Aj ja si myslím o Tebe to, čo Danilka a mnohé ďalšie Poraďáčky.
Fakt, bez irónie - ale, je tak príjemné trochu si (dobrosrdečne) uťahovať z Teba. Dovolené?

emancipovane, presne tak ako dámy na Západe, som napiekla v LIDLi akúsi drobivú marcipánovú štólu. Kým ju o chvíľu ponúknem manželovi ku kávičke tak som ju nenápadne tlačila do seba a div ma nezadusilo. U mňa to máš za 100 bodov

Ked je prasatu dobre ide tancovat na lad. Ked si niekto mysli, ze na niekoho doplaca a taha ho v zivote dopredu, nech ho pusti k vode. Pravda vyjde na povrch. Uvidi sa kto doplava dalej sam, bez pomoci toho druheho. Ten vypocet toho co chce a musi byt jedna strana ( ekonom, hospodar....) je zaujimavy. Chcet neznamena byt. Aj ten druhy vypocet, co by mal robit jeden za druheho je akysi neuplny. Akosi mi tam chyba vypocet, co vsetko su ochotne a schopne robit tie nase polovicky za nas, ked uz my by sme mali za ne robit snad vsetko. A co ktora strana za druhu skutocne aj robi. Skuste to vymenovat. Ja osobne za seba musim povedat, ale ze ani nestojim o to, aby sa mi niekto miesal do mojej prace. Je len otazka casu, ked si niektora strana vsinme, ze ked je sama na povinnosti, nemusi sa akosi delit ani o ostatne. Vykonavat akukolvek pracu, alebo si zaistit jej vykonanie, nie je nic nemozne. Ak niekto nechce nieco robit a len caka az to za neho niekto urobi, nech to ale povie na zaciatku. Druha strana sa podla toho jednoducho rozhodne. Taky je zivot.

Ale, ale, niektori sa zase certia tak nenormalne, to ma ale neprekvapuje, len si zacinam pripadat, ze poradaci su nejaki ini, ako ti ostatni obyvatelia. Ja si za svojim nazorom stale stojim, samozrejme, ze v tej starsej generacii a to bez urazky, su trochu ine pomery, ale v mojom okoli by som nasla pre moj nazor priklady na kazdom kroku a proti nemu, no, ani namojdusu, neviem. Uz samotny postoj , ze muz pomaha zene v domacnosti o comsi hovori. ale to nie je len to, ze od zeny sa samozrejme ocakava chod domacnosti, ale celkova klima v spolocnosti. Napr. si precitajte casopisy pre zeny, ako nam tam radia, ako mame byt tolerantne, obzerat sa na rodinu, zachranovat chladne manzelstvo a byt mudre, to vas neuraza, vas muzov? ved vas to stavia do polohy tych chranenych medvedov, len aby ste mali perfektny komfort. A este si dovolim rypnut, napr. taka nevera, v zenskom prevedeni sa mame zamysliet nad sebou, dat sa omladit, mysliet na deti a pod a vam muzom co radi znamy prazsky sexuolog? zatlkat, zatlkat, zatlkat.
Este sa ospravedlnujem, ze som sa az teraz prihlasila, ale doteraz som bola predavacka, vodicka, uctovnicka, kucharka a upratovacka

Takých nás je viac...

Mne sa páčia Tvoje príspevky, a nikto sa v tejto téme ani nečertí. Pravda odveká bude asi tá, čo mi vtĺkala do hlavy moja maminka. Žena si vie muža pokaziť aj popraviť. Mne sa asi zázrakom, s pomocou všetkých bludičiek podarilo to druhé. A možno to bude aj tým, že tepláky a strapaté vlasy chlapi nemajú radi. Taktiež neznášajú kontrolu mobilov, vŕtanie sa vo vreckách, tisíce otázok kde, čo, a ako. Volá sa to vysoká škola diplomacie./ A teraz ma misomiso.... /Vždy mám na zreteli, že k mužovi treba pristupovať ako k dieťaťu. Je to výnosnejší efekt, ako často z naších diplomov.

Najviac mi prekáža, keď sa niečo zložité a mnohoraké jednoducho a rýchlo zgeneralizuje. Ženy sú takéto a muži sú tamtakí...! To akože už neexistuje každý sám ako osobnosť?
Ak niekomu nevyhovuje partner, ktorý nerád upratuje, nevie variť a treba mu predkladať plné misy ako medveďovi, tak je na jeho slobodnej voľbe, či chce s ním žiť. Ak ma spoločnosť programovo tlačí do nejakého správania (napr. ženy na materskej, muži v práci), tak si ja sama môžem povedať, že ja to budem robiť inak a ak mi to stojí za to, tak aj za cenu verejného odsúdenia.
Áno, boli časy, kedy som ja prala, varila, žehlila, o deti sa starala - robila som "všetko", lebo som zistila, že pre našu rodinu je najefektívnejšia deľba práce. Manžel "iba" zarábal.
Horšie je to v zamestnaní, tam si nemožno vždy vybrať spolupracovníkov ani šéfa. Štatistiky hovoria jasne, ženy majú na Slovensku za rovnakú prácu menšie platy - a to musia uznať aj muži, je istá forma diskriminácie.

Poobede som sem dala jeden príspevok a potom som ho vymazala. Bala som sa či sa niekto nepohorší, ale ako tak nad tým rozmýšľam, stale som o to presvedčená. Že som rada, že som sa narodila ako žena tu, že som sa nenarodila niekde v Afrike, Somálsku, kde by som nebodaj musela podstúpiť obriezku a vobec by ma netrápila nejaka rovnoprávnosť...A tak si myslím, som jedinec schopný byť strojcom svojho šťastia tak načo sa trápiť pre vrtochy chlapov

Cestujú dve pani dôchodkyne rýchlikom z Bratislavy do Čiernej nad Tisou. Aby im dlhánska cesta ubehla, tak sa dajú do reči a spomínajú na svoje detstvo, mladosť, hovoria o živote a nakoniec hovoria o svojich deťoch.
Pani A hovorí :,,viete, tá moja dcéra sa tak zle vydala...na všetko je sama, muž jej s ničím nepomôže, ani s deťmi nehovorí, nikam dcéru nepustí, chorobne žiarli, aj si dosť vypije...no čo vám budem hovoriť, strašne sa pre ňu trápim..."
Pani B hovorí : viete, ten môj syn, keď sa oženil, konečne sme si s mojim starkým povedali, že už máme syna na poriadku...ale ten náš syn chudáčisko, nie je šťastný...keď si nenavarí, tak sa nenaje, deti musí obstarať, úlohy s nimi popísať, vysáva, perie, žehlí a tá jeho len po kamarátkach a nákupoch lieta...no čo vám budem hovoriť, strašne sa preň trápim.

..................................................
Čo vy na to?

1/ veľmi zriedka je vina len na jednej strane
2/ najhoršie je keď sa do toho miešaju mamky
3/ ktovie ako by to ohodnotili spomínaný syn a dcéra
4/ a nás do toho tiež nič nieje

V tomto ohlade asi nie je celkom na mieste sa porovnavat so zenami z inych kultur, my predsa zijeme tu a teraz a mna skor zaujima, ci ste spokojne so svojim postavenim ako zeny v tejto spolocnosti a vobec na tom nic nemeni to, ze niektori muzi su uzasni. Cela spolocnost sa meni, aj rozdelenie uloh muza a zeny a mne sa jednoducho bez urazania muzov, zda, ze muzom vela veci ubudlo, ale zenam skor sa ulohy pritazili. Najsmutnejsie je, ze v podstate si zato mozeme sami, pretoze ako Kazu sa zhrozila, ze uz nie emancipaciu, lebo nechce opravovat vysokozdvizne voziky, ale presne to sa deje, zeny chcu dokazat aj tam, kde to ani nie je vhodne, ze su aspon take skvele ako muzi /napr.box, fajcenie, nadavky/. Ale zena je predsa predovsetkym neha a laska a nie tvrdas a na to pomaly v tom nasom emancipacnom boji zabudame.
A muzi, no tym to zacina vyhovovat, ved ked sa niekde hrabete, tak co vam budem branit.

Vobec to nieje o porovnávaní, skor ta posledná veta, že som si sama sebe strojcom svojho šťastia a samozrejme som jedinec, ktorý je schopny starať sa o svoj osud. A u nás to nieje problém dosiahnúť. Ani mne sa nepáči, keď na otázku synovi, keď sa vrati z diskotéky : tak ako dievčatá? On odpovie: ááále mami, tie by len chodili po podnikoch, nechali si platiť, kupovať darčeky, fajčia ako rakety... no radšej si nebudem žiadnu vešať na krk. Aj toto je veľakrát problém mladých ľudí. Chcú byť jedincami v tomto svete, hneď a zaraz a najlepšie keď sa o to postará niekto iný. Či už partner, alebo otecko... no a na druhej strane ? No čo už keď niektorým mužom spadne to z hlavy niekam dole medzi... a kupujú žene drahé šperky, autá, bez toho aby každý z nich mohol prejaviť svoju osobnosť, nezávislosť. No až by všetci boli nezavislí a životaschopní a samostatní, prestanu sa zamilovavať, tolerovať jeden druhého a žiť len egoisticky pre seba ako je to už trendom v mnohých vyspelých krajinách. Nuž čas ukáže kam sa to všetko rúti....

Tiež si myslím. Žena musí zvládnuť domácnosť, vzdelávať sa vo svojej profesii, vyzerať ako modelka, nedávať neprimerané otázky- hlavne mužom, od rána dobre naladená, aj keby mala chuť vraždiť.

Je pravda, že si za to môžeme aj my, ženy. Ukázali sme im, aké sme, čo všetko dokážeme a teraz to okolie berie ako samozrejmosť.

Lenže nesúhlasím s tým, aby bola žena vojakom, boxerom, kulturistom, bagristom, násilníkom a t ď.

K žene patrí neha, láska, porozumenie, ochota pomáhať. To čo robí ženu ženou ... ani sa to nedá napísať. Žena má byť jemná, aj keď má sto kíl.

Pred niekoľkými rokmi som chcela robiť kariéru, urobila som preto veľa. Ale potom som pochopila, že nie som šťastná. Zmenila som zamestnanie, šatník,farbu vlasov, prehodnotila svoj postoj k životu a začala písať romány. Hoci len pre romantikov.
Som šťastná, cítim sa ženou, milujem a som milovaná.

Som emancipovaná, veď pracujem, vzdelávam sa, internet je mojím koníčkom, skoro až závislosťou, ale je mi dobre. Ak sa ma niekto opýta, kto som, hovorím, že som "žena".

Danuska, to vyzerá presne na rozhovor vzájomných príbuzných - svatiek.

Niektorí chlapi ano nevedia ani sami nakúpiť - a čo spomenúť takých, ktorí boli osudom donútení starať sa o chorú manželku,opatrovať ju, viesť domácnosť a starať sa aj deti, a po smrti manželky roky sa starali ďalej, neoženili sa alebo nedovieli si družku a ani nedali deti do domova.
Alebo, ak žena opustí manžela a svoje deti, odíde za milencom a o nič sa nestará, ani ich nenávštevuje - aj tu sa musí ten muž postarať.

Sú aj takýto muži medzi nami, môžno že sú vedľa nás a niekedy ich ani nevidíme.

Aj u nás na Slovensku sa nájdu spoľahlivé upratovacie služby. Aj ja mám známych, ktoré tieto služby využívajú a sú spokojné. Tiež som sa s tou myšlienkou zahrávala, ale nakoniec som to zavrhla z jednoduchého dôvodu:

Zatial vládzem robiť, aj veľké upratovanie, lebo mám pocit, že ak to neurobím ja, bude to nanič. Pri takom väčšom upratovaní sa nebránim vyhodiť staré nepotrebné veci. Prevetrať šatníky, vyčistiť zásuvky, pretriediť oblečenie - toto tá upratovacia služba mi nespraví, a ani by som im to vedovolila, aby sa mi hrabali vo veciach. Robím to po kúskoch, po izbách, veď ešte neni koniec sveta - a keď sa žije v tom dome, tak to musí byť aj nie tip-top.

A teraz niečo veselšie - ak už pečiete nejaké cukrovinky polámané kúsky nevyhadzujte, môžno ich zje manžel. A tu určite nezlýhajú...

A môj najradšej pripálené ... a okraje

Drahé dámy, páni. Prečítala som si túto tému trošku s oneskorením ako vznikla, a tak ak dovolíte, teraz idem ja:

To, aké sú vzťahy u nás doma, v našej rodnej hrudi, aké je postavenie ženy a muža v týchto vzťahoch, ja vidím ako výsledok a ba až dôsledok nášho demografického, historického a neviem ešte akého vývoja. Neviem prečo, ale stále mi delenie "toto je mužská robota, toto je ženská robota" evokuje dávne časy, keď naši chudobní predkovia dreli ako kone a pritom treli chudobu. Muž- kdesi na roli, v maštali, v stajni - zabezpečovateľ obživy, žena- okolo pece, hrncov, deciek a poriadku. Ja neviem, ja som v tej dobe nežila (aspoň si to nepamätám) ale čo vidím z filmov, tak sa mi zdá, že vtedy veľa na pohodu a city čas neostával. (Možno som nevidela tie správne filmy). Takže v tom duchu sa vyvíjala aj výchova detí: s chlapca mať rúčeho, silného chlapa a z dievčiny rúču gazdinkú. Ono sa však doba vyvíjala, evolúcia sa nezadržateľne valila, vo všetkých smeroch sa "skvalitňoval" život a aj vzťahy. Ja som sa narodila do "čistej krásnej" socialistickej krajiny a čo mám teda zafixované, aj keď nastal úžasný pokrok vo všetkých smeroch, akosi stále zostávalo "toto je ženská robota, toto je mužská robota". Skutočne neviem či to bolo aj tesne pred normalizáciou, ale viem, ako mi to počas mojej "evolúcie" v totáči išlo na nervy. Pritom zabezpečovac obživy už nebol len muž, ale aj žena. A čo ešte ostalo z dávnych čias? No predsa spôsob výchovy svojich ratolestí: chlapec sa má starať o mužské roboty -chodiť do roboty, starať sa o auto ak bolo, a ak sa žilo v paneláku, tým to haslo. A dievka - deti, domácnosť, chodiť do roboty(a ak sa muž ani v tých mužských záležitostiach nevydaril) aj o všetko ostatné.
Skutočne nechcem kritizovať úlohu. rolu a prácu matiek (vôbec mi to neprináleži) ale skutočne mi vychádza z toho, že matky zohrávajú v tomto veľkú rolu. Ak nie sú chlapci vedení poradiť si aj so "ženskými" prácami prípadne sú aj upevňovaní držať sa len svojho mužského zadelenia, tak potom jeho budúca partnerka má veľkú pravdepodobnosť stať sa jak živiteľkou, vychovávateľkou, upratovačkou a slúžkou. Ale nemôžem obísť ani otca, ktorý ak matke nedovolí vychovávať svojho syna v inom duchu len aký majú doma zaužívaný, tak potom ani matka toho veľa nezmôže.
Nechcem týmito úvahami najeduvať´ našich mladých mužov, pretože doba sa stále mení ,ale tejto našej generácie je tu ešte stále habakuk stále si nesú to svoje. Doba je dnes zasa preukrutne rýchla, preukrutne technická. Väčšina sa chce zaradiť prinajmenšom do priemeru, či v nárokoch či vo výkonoch, a to znova prináša to, že ženy majú pocit že robia aj všetko ostatné, a muži "len" zarábajú. Asi sa tomuto trendu nevyhneme, ale keď mi moja 83 ročná mama rozpráva, ako sa v zime, keď už bola tma a nedalo sa vonku robiť, sedeli okolo peci pri sviečke a s otvorenými ústami počúvali vyprávanie starého otca, tak mi dochádza, že to akosi v tejto dobe chýba. K o m u n i k á c i a. LEbo nemáme čas.... žijeme tak, lebo tak asi žiť chceme, lebo máme také nároky, lebo sú na nás také nároky kladené a ak by sme ich aj nemali, tažko sa izoluje od spoločnosti. Takže mi stále vychádza, že ženy budú robiť stále to ženské, pretože chlapi viac zarobia. Akurát by sa mohla nejak trošku viac vypracovať taká ú c t a, p o ch v a l a , o c e n e n i e práce toho druhého a nielen tej dôležitej, ale aj takej bežnej, rutinnej, nezáživnej....
Ak je to vzájomné je to určite krásné a úžasné aj v tejto bláznivej dobe.
A pri takejto podpore jeden druhého možno aj s úsmevom a šťastím zabudnúť na tú "moju rolu" v partnerskom vzťahu.

Ak by väčšina zareagovala tak, že to u nich tak podľa mojich posledných viet funguje, tak v tú ranu zabudnem na staré filmy a budem sa spokojne usmievkať, že predsa ideme dopredu, ..... nie, nie nie, to nebolo výstižné vyjadrenie, .... že sme v správnom lese!

... a zároveň sa dopredu ospravedlňujem, ak pohľad mojimi očami podráždil niekoho iné oči a prosím o ohľaduplnú reakciu.

Ako vidím už sa stihlo v tejto téme veľa múdreho povedať...
Ja by som tiež rád niečo pridal.
Znepokojuje ma evolúcia žien. Hlavne čo sa týka ich odievania. Za posledných pár rokov v tomto smere dosiahli niečo neuveriteľné. Odhalili to, čo bolo doposiaľ veľmi prísne schovávané. Tým nás chlapov úplne dostali. Znepokojuje ma hlavne to, že oni to vidia a schválne v tom pokračujú a stupňujú tým naše omámenie. Vďaka tomu nášmu omámenému stavu si s nami robia čo len chcú. A to je už priveľa. Pokiaľ chcú zájsť? Kde sa zastavia? Vráti sa to jedného dňa späť do starých koľají a oblečú sa tak, ako sa patrí?
Len potom nebude na čo pozerať... aj keď často práve na to „zabalené“ a schované sa človek dokáže oveľa viac tešiť.

Na záver jedna maličkosť, alebo skôr prosba. Už nás prestaňte buzerovať s tým, aby sme po sebe na WC dávali dosku späť dole. Naučte sa tiež s doskou narábať. Keď viete s nami, tak to zvládnete aj s doskou. My ju po Vás dávame hore a Vy sa ju naučte dávať dole.

1. Ako sa patrí obliekať?
2. Myslím, že ani jedna žena nebuzeruje chlapa pre zdvihnutú dosku len preto, aby ho buzerovala, ale má to aj praktické hľadisko.