Danilka, držím sa zubami - nechtami.... každý týždeň jedno tornádo, ale nedám sa!

A prečo od neho očakávaš aby to pochopil? Urob to!
Navaríš dobrú večeru a otvoríš k nej jednu z tých fliaš. Manžel si naozaj zaslúži ()
pohárik dobrého vína po celodennej drine. Ale, otvor ju Ty. Nepýtaj sa ho, či smieš. (Je tam toho - jedna fľaša!)
Ak sa za to nahnevá, nechci pochopiť, že prečo. Otvorila si ju preto, lebo si to podľa Tvojej mienky, zaslúžil.

anklar, nič v zlom, ale ty nechápeš, že to sú JEHO flaše? ...

Keď som sa takto, ako jarden trápila s mojim "bejvalkom", jedného večera prišiel od samej radosti opitý, čo opitý OŽRATÝ domov. Ja som pozerala film v telke. On prišiel a surovo mi film prepol. Keď som sa ho spýtala, čo robí, tak mi povedal, že to je jeho televízor. !!!
A vlastne keď tak teraz nad tým uvažujem, ďakujem bohu alebo komu, čomu, že mi vtedy prepol! (ten televízor) ,
Po mojom ohradení sa, som totižto chodila asi týždeň s monoklom, ale čo je na tom to podstatné, že tá telka už od vtedy bola skutočne len jeho! A už mi v mojej chalupe nesmrdeli ani jeho ponožky ani trenky....

Toto však asi ešte nie je fáza (čo ale kľudne môže prísť) jarden, ale presne sa vidím v nej, ako opisuje svoj život. Prišla som o prácu, kôli nemu, ostala som doma, nemožná, neschopná si na seba zarobiť, bez sebavedomia, on ma musel živiť.... (pritom som 10 rokov pred ním bola samostatná a nezávislá) skrátka závislosť ako vyšitá. U mňa bol však ten rozdiel, že som pochopila, že tá moja láska k nemu bola totál od reality a prestala som si ho vážiť ako človeka a jeho charakter. No aj keď som to vedela a trápila sa, nevedela som sa odpútať. Je to také divné štádium, kedy je človek tak zblbnutý že sa mu doslova NECHCE zriecť sa akej -takej istoty, ktorá je aj tak nafigu. Tiež som nemala svoj príjem, všetko nakupoval on, a tak som bola pri ňom ako taká handra. Presna ako opisuje jarden. Tiež som pribrala, stále ma bolel chrbát, stále som mala studené nohy.... čím som svoje odhodlanie skončiť to odďalovala, tým sa mi viac lepila smola, nič ma nebavilo, nikam som nechodila, nič ma netešilo, nevedela som sa zabávať, úsmev sa mi vytratil z tváre..... no HRôza hrôzostrašná. Akokoľvek som kalkulovala,.... ale keď odídem čo budem, ako budem, kde budem..... skrátka tekéto riešenie nebolo možné.
No ale keď teda prišla tá zlomová chvíla prepnutia telky, aj keď mi na krátku chvílu pribudol monokel, ale to čo zo mňa spadlo v tú chvíľu, keď mi došlo, že "tak toto už nie!" to muselo byť počuť až kdesi ku klokanom.
A týmto chcem odkázať aj jarden, že s mojim rozhodnutím odísť od neho, odišli aj moje kilá navyše!!!! To všetko som si nabalila stresom a telo vystavené neustálemu vnútornému stresu si robilo stále zásoby a nechcelo sa ich zriecť, čo je pochopiteľné.

Jarden, musím len zopakovať, to čo ti tu všetci už poradili. Uvedom si, že vy ste rovnocenní partneri a on ťa vydiera a manipuluje. Lebo to JEMU VYHOVUJE. To že si takto dopĺňa deficit materinskej lásky od jeho matky, ale ty vôbec nie si povinná akceptovať. On je totiť zvyknutý, že držíš hubu a krok,(s prepáčením) a v tom vidí on zasa svoju istotu - jeho pohodlia a pocitu nadradenosti nad tebou. Veď čím si mu dokázala, že si schopná byť samostná? Aj v tom zahraničí si začínala ako roboška. Vrátili ste sa a zasa si len doma (čím nechcem ja ponížiť tvoju pozíciu, píšem to z pohľadu tvojho muža) si matka, upratovačka, práčka, kuchárka.... škoda len že toho sexu si neužiješ. .. toto je skutočne psychické týranie, obmedzovanie osobnej slobody... uvedom si že v takejto atmosfére vyrastá vaša dcerka, aj keď tomu ešte rozumovo vôbec nemôže rozumieť, ona to cíti cez tvoje pocity, náladu, tvoje vyžarovanie!!!!!
Snáď nechceš, aby si zvykla, že takýto život je normálny a žila tak aj ona??!
Máš dve možnosti:
1* buď sa zaradíš ako samostatne mysliaci a konajúci jedinec v rodine, čo on isto iste bude ale konečne začne vnímať a rozmýšlať o tebe ako rovnocennom partnerovi a začne si ťa aj viac vážiť
alebo 2* detto ako v prvej možnosti až po vyhukaných smajlíkov , ale nepochopí to a nepripustí, a príde zlom, čo však bude svedčať o tom, že to nie je kvalitný partner !!!! a asi ani nikdy nebude!
A vlastne máš ešte tretiu možnosť 3* budeš takto žiť až kým ťa neutrápi.

Tak čo ti vyšlo v tomto teste?

Mimochodom, podľa tvojich slov som si ťa predstavovala ako "vagón" (prepáč) ale na tej fotke si normálna slovenská deva, krv a mlieko!!!

Mimochodom2: uvedomuješ si, že tvoj muž si takýmto spôsobom kompenzuje jeho vlastné psychické problémy???

Prepákte ten dlhý prejav...

Toto mala byť asi pôvodne smutná téma. Ale ja sa tu dnes odreagovávam zo stresu. Ja som Vám taká vďačná dievčatá. Trvalo mi to síce úctihodne dlho, ale konečne mi došlo, že ja mám asi toho najlepšieho z najlepších mužíčka. Aj tak ale tie ponožky zdvíhať nebudem. Už som to tu raz ale kdesi a kedysi spomenula: ŽENA SI MUŽA ALEBO POPRAVÍ, ALEBO POKAZÍ...

No neviem, ja som sa odpútala od partnera malé dieťa, nemalé dieťa. Som dosť silná osobka povahovo aj váhovo (ale to nie až tak moc), zvládla som hodne vecí, aj to, že som ho musela dôrazne žiadať aby kúpil plienky pre vlastnú dcéru, ale keď som zbadala, že začal robiť rozdiely medzi deťmi, viac mi nebolo treba najmä pre ich duševné zdravie a budúce vzťahy medzi súrodencami. Zbalila som sa ešte počas trvania rodičovskej dovolenky, aj keď bolo ťažké vyžiť a obavy z budúcnosti boli tiež, tento krok som zatiaľ neoľutovala. Z detí sú samostatní sebavedomí jedinci, aj keď tá menšia sa len chystá do školy.

Teraz sa nejdem zastávať ani Tvojho muža a ani Teba, ale to, že nemáš vybavenú materskú mi skutočne nenaznačuje, že by si mala finančné problémy. Môžeš nám uviesť koľko mesiacov nemáš materskú? Nemám stále pocit, že 4560 SKK, ktoré Ti patria (a hlavne dcére) nestojí za vybavenie.
Poznám viacero rodín, ktoré sú vyslovene odkázaní na túto dávku.
Zároveň si myslím, že pri otvorenom dialógu a objasnení problému rodine sa takáto suma na podnikanie dá dať dohromady. Nechcem viac poučovať...

31.12.2007 som oslávila 15 rokov od rozvodu. Deti mali 5 a 3,5 roka. Dodnes som nevidela od neho korunu výživného. Ale po rozvode som sa cítila, akoby som sa vynárala z obrovskej hĺbky a ten kameň, ktorý ma držal pod vodou, bol preč!!!! Dodnes mi ostali zbytky fóbií zo zlého vzťahu, z psychického teroru, ktorým som prešla. Moje "Majetkové priznanie " je deti, dlhy a zmysel pre humor.
Mala som aj pocit, že musím ostať s ním kvôli deťom, aj keby to medzi nami bolo zlé. Stratila som akurát zbytok sebaúcty. O rozvod som podala na druhý deň, ako dal facku vlastnému dieťaťu. Materiálne zaopatrenie nestojí za ponižovanie. A žena veľa dokáže, keď musí. ( Lebo musí.)
P.S. Muži z môjho okolia ani netušia, ako im prideľujem pomyslené body za aktivitu : je to dobrý otec, stará sa o svoje deti, venuje sa im.

Milá Jarden,
pozorne som si prečítala celú tému a tiež Ti poviem svoje skúsenosti z čias, keď som bola na materskej dovolenke...
Pri prvom dieťati som si povedala, že sa hrnúť do práce nebudem a budem sa venovať maximálne výchove syna a starostlivosti o manžela. Bola som šťastná, všetko fungovalo, domácnosť bola tip top, ale tiež večne sama - len s dieťaťom. Po troch rokoch materskej som zistila, že nedokážem vybaviť obyčajný telefonický rozhovor a dokážem rozprávať len o plienkach, domácich prácach a detských chorobách. JEDNODUCHO SOM ZAKRPATELA. Božechráň, aby som teraz zatracovala úlohu materstva a význam manželstva ako takého, len jednoducho porovnávam a hodnotím.
Pri druhom dieťati som veru chodievala počas materskej do práce aspoň raz týždenne a udržiavala kontakt s okolím. Dcérku som o nič neukrátila, mala som aj korunky vyrobené vlastým rozumom a svojimi rukami a keď som chcela ísť napríklad dvakrát-týždenne na aerobic a manžel nebol doma, tak som k deťom zavolala jednu kočku stredoškoláčku, ktorá sa potešila korunke za ,,postráženie" detvákov. Po aerobicu sme baby vybehli na kávičku, vykecali sa, vyrehotali a spokojné sme išli domov.
Žila som aj ja v zahraničí, sťahovala sa na Slovensku...momentálne už žijem v treťom kúte Slovenska a všade som sa musela adaptovať a skontaktovať s novými ľuďmi. Pochopila som, že všade sú aj dobrí aj zlí ľudia - len si treba vedieť vybrať.
To, že kilá nejdú dole - môže byť čisto psychická záležitosť. Pravdepodobne nie si v dobrej duševnej pohode, alebo jednoducho máš dispozície ku kilám navyše a inak to nebude. Mám výbornú kamarátku, ktorá má tých kilečiek tiež trošku viac, ale pre mňa je to super baba, ktorá sa vie obliecť, nahodiť, upraviť, je krásna žena a keď otvorí ústa, tak ju všetci počúvajú so zatajeným dychom. Ani si ju neviem predstaviť o 15 kg ľahšiu...

Bože môj Jarden, skáčem z myšlienky do myšlienky. Chcem Ti týmto povedať, že sa musíš začať mať rada. Zmena nepríde, pokiaľ Ty preto nič neurobíš. Tvoj manžel je iste zbehlý a šikovný človek, ktorý Ťa podľa všetkého miluje, ale choď von medzi ľudí, netrč len doma ! Hľadaj priateľov, hľadaj si prácu a ZAČNI ŽIŤ. Porozprávaj sa s manželom a keď nepochopí, že potrebuješ zmenu, tak to začni meniť bez jeho súhlasu. Si dospelá, inteligentná a svojprávna žena a tak sa aj chovaj.

Prajem veľa zdaru

Dobre rano vsetkym, dakujem za vsetky nazory, dokladne ich citam. Nenasla som vo vasich textoch nic nepravdive. Vcerajsi vecer dopadol celkom v pohode. Vyjasnili sme si par veci, a ako vzdy mi chce vyjst v ustrety. Ale uz som to pocula velakrat. Dokonca mi svita nadej, ze aspon na zajtrajsieho Valentina si urobime prijemny vecer. Pochybujem vsak, ze mi planuje kupit co len jednu ruzu. Mozno budem aj ja potrebovat jednu facku aby som sa prebrala. Brano sa pytal na financie... Vystacime si z jeho platu aj bez setrenia, a ta materska by bola dufam moja akasi zaruka. Aj ked by mali byt peniaze spolocne, bolo mi velakrat trapne kupovat mu darcek za peniaze, ktore on zarobil. A ja som typ, co uvazuje nad narodeninovym buduco-rocnym darcekom uz den po narodeninach. Castokrat to ale dopadlo, ze napokon som mu darcek vyrobila. Nebyva agresivny, raz za cas kazdy vybuchneme ako napriklad ja vcera. A pre dceru by urobil takmer vsetko. On je prave ten, co kupuje u nas plienky a nesetri na ne. A uz ho opat ospravedlnujem. Staci par milych slov a ja "zmaknem"...

Toto bez komentára, len .

Podla tvojich slov si myslím že na Tebe mu už vôbec nezáleží. Každý zdravý chlap potrebuje mať sex keď to už pravdaže nemá inde.Podla mňa keby si zmenila životný štýl to je jedno že si doma na materskej aby keď tvoj manžel príde z roboty domov nevidel unudenú starenu ale sexi manželku ktorá aj keď je v domácnosti môže vyzerať dobre. Musíš si ho zasa získať pre seba, musíš byť preňho žiadúca ako žena a to môžeš dokázať jedine ty. Dokáž mu opak jeho myslenia a bude ťa na rukách nosiť.

Odskusane milionkrat, nefunguje a nefungovalo ani ked sme spolu chodili. Parkrat som ho pristihla ako si obzera nejake pekne dievca. A ked som utrusila poznamku: "pekna bola, pacila sa ti?". Jeho odpovede boli: "mala usta spinave od cokolady; vsimla si si? mala ruky z opacnej strany inej farby ako cernoska; to je odporne, ked dievcatu trcia gatky z nohavic, ja byt jej otcom, ... neverila by,..." atd.

urob niečo so sebou!! dá sa ak budeš chcieť. tie najlepšie roky stále máš ale tichúčko pribúdajú. Poznám tvoj pocit. Bola som na materskej dlhší čas. a bolo obdobie keď som sa bála ísť sama do hypermarketu sama bez polovičky. Teraz pracujem v dobrej firme, mám príjem a sebavedomie ktoré mi chýbalo. aj tebe chýba skús sa trošku namaľovať stiahnuť bruško a vypnúť prsia. pôjde to držím palce!

Milá Jarden, veď práve toto sú tie ich herecké schopnosti, že vedia takí muži ako sa so ženou dá manipulovať. Už fakt nemám k tomu čo dodať, lebo sa tu už všetko povedalo. Jedine ty sama sa musíš rozhodnúť, že ako ďalej. Lenže vieš Jarden ja mám z toho všetkého taký pocit, že ty si sa len potrebovala vyžalovať a vôbec, ale vôbec nemáš v úmysle niečo zmeniť natom, lebo Tebe to takto vyhovuje ako je.
Ale napriek tomu ti želám, aby sa ti otvorili oči a dokázala s tým niečo urobiť. ale aby to potom nebolo už príliš neskoro. myslím, aby si sa nezbadala, že už nemáš 30, ale 60 a ešte stále sa trápiš vedľa neho. Vieš je to veľká škoda, keď takto má prežiť žena svoj život, lebo život je len iba jeden hovorím to zo skúsenosti.

držím ti palce

p.s. už len toľko, že každý zdravý muž potrebuje sex / pravda aj žena/ . hádam chápeš načo narážam

ja chápem, ako je jarden ťažko... naozaj chápem.
ale jedno nechápem, čo jarden chce: chceš odísť? ako odísť? chceš sa rozviesť? nechceš sa rozviesť? chceš mu dať príučku? chceš aby zistil tvoj manžel, že mu je bez teba ťažko? (to si píš, že mu bude lepšie a ľahšie - nebude mať žiadne povinnosti, príde sloboda, žiadne záväzky...), alebo chceš jarden podnikať? alebo čo chceš? chceš schudnúť? chceš, aby ti kupoval ruže?
Lebo toto som nepochopila jak čítam tak čítam...

Prepáč Jarden, ale ak je to čo tu píšeš bez Tvojej nadsázky, tak Tvoj manžel je narcis, sebec a pravdepodobne si myslí, že je prototyp ideálu.

Začni so sebou niečo robiť, v prvom rade uvažuj o vlastnom príjme, aby si sa finančne osamostatnila, lebo jedného dňa možno budeš chcieť odísť, nezvládneš to celé, ale bez príjmu sa neodhodláš, bude to brzda, množstvo otázok, čo svojmu dieťaťu nebudeš vedieť dať...A ver tomu, že takto niektorí chlapi vedia vydierať svoje ženy...

ja si myslím, že manžel si z Jarden urobil svoju matku... (domácnosť, deti, žehlenie, upratovanie, nakupovanie, varenie atď) a s matkou mať intímny vzťah ??? to predsa nejde... takže tvoja rada Pénzesová je fajn, ale vynechala by som to, čo je v zátvorke ... potom by to možno, naozaj možno išlo tak ako ty píšeš...

muži typu ako opisuje jarden toho svojho neuvidia že jeho žena je zrazu sexi. Jemu je to totiž jedno. Ale zbadal by to určite vtedy, keby Jarden podnikla niečo čo by nasvedčovalo, že končí s týmto spôsobom života. Slová sú málo, on tiež už vie, že slová nič doteraz nezmenili. Treba činy!!!! Zbaliť kufre, odísť k mame, vybaviť materskú, podnikanie.... potom sa vráť k nemu a ži svoj život nie len ten jeho. Buď to prijme alebo nie. Aké ľahké počty.

Jarden, ty nechceš takto žiť, ale zároveň ti to je pohodlné.

Koľko potrebuješ na ten vlak? Pošlem ti!

Ja si myslim, ze uz ju prilis morite vasimi otazkami. Potrebovala radu v konkretnej chvili a myslim, ze uz ju dostala na prvych stranach. Otazky typu, co uviedla ERMON uz hovoria o jej zpochybneni a tym aj my jej takymto sposobom berieme sebavedomie a trochu narusame etiketu porady, bod 10. Viac uz urobit nemozeme, ci si spravi "prestavku" od manzela, ci pri nom zostane alebo pri najblizsiej hadke s nim bude silnejsia, je len na nej.
Mila Jarden, prajem ti len to, aby si ty aj tvoja dcerka trpeli co najmenej.

V prvomrade potrebuješ nakopnúť, aby si sa zmobilizovala. Nemyslím tým do zadku. Píšeš, že manžel chodí kade-tade a pri práci sa zrejme stretáva len s upravenými ženami. Doma potom porovnáva a nie veľmi lichotivo. Píšeš, že nikdy si sa nesnažila byť manekýnka, proste to nemáš v povahe.Ale aspoň niečo by si mala začať robiť. Jasné, že nemusíš byť manekýnka. Možno to chce nejakú malú zmenu, ktorá prekvapí aj manžela a začne byť nápomocný.
Na začiatok choď kaderníčke, zmeň účes, alebo farbu. Zdvihne ti to sebavedomie. Ak to manžel ocení, ochotnejšie pomôže pri tvojej ďalšej iniciatíve. Ak si to ani nevšimne, neocení, tak to zrejme budeš pre neho
viac matka, ako manželka. Čím neskôr sa vzchopíš, tým menšie šance budeš mať!