Mila jarden, ale sme sa rozpisali... prebrali zo vsetkych stran teba i muza. Nakoplo ta to?
Utried si svoje priority. Nechcem sa hrat na psychologa, ale ja by som to riesila asi takto:
- chodila by som pravidelne k mame (pisala si, ze ti dala urobit kluce) - tyzden tam, tyzden doma - aj mala si uzije babku a babka vnucku,
-snazila by som sa financne nejako - aspon trocha osamostatnit (vybavit matersku), pises, ze na kadernicku a fitko ti da - tak si z toho nechaj, vsak tam nechodi s tebou, ...nieco si vymysli,
- donutila by som sa chodit cvicit ? to pisem s otaznikom, lebo to neviem, ci by som v tom rozpolozeni, co som bola, dokazala, ale zacala by som s pravidelnymi prechadzkami - prsi, neprsi, kazdy den minimalne hodinu.
Asi tak.
Naviac, mas malu dcerku, tak si materstvo aj uzivaj, tes sa z nej, druhykrat to mozno nebude.
A predovsetkym si zacni VERIT, neboj sa toho, uzivaj si zivot.
NEBOJ SA, ZVLADNES TO. ZIVOT JE PRED TEBOU.
ci uz s nim alebo bez neho, to uvidis. Je to tvoja volba, nie jeho.
Mimochodom, mne pomohlo, ked som na vsetky jeho vycitky odpovedala ano, nebranila som sa spravnymi odpovedami, ale absurdnymi (z mojho pohladu).
Napr. spis so sefom - ano, aj so vsetkymi chlapcami, co prichadzaju do roboty, to nevies (robila som v SBS-ke, tam ich bolo), (a nebola som nikdy neverna - len pre istotu to tu uvadzam),
ides neskoro z roboty - zastavila som sa v bare na par poldeci... atd., co ma napadlo.
zo zaciatku to bolo tvrde, az ho to nakoniec prestalo bavit.
vela stastia