Súhlasím so ZUZANOU210. Chodím tiež na prednášky Ing. Piršelovej o ktorej si dovolím povedať, že je fundovaná (venuje sa dopodrobna paragrafom o závislej činnosti). Dávam jej za pravdu v tom, že akonáhle niekto musí dodržiavať pokyny alebo príkazy svojho platiteľa ide o závislý vzťah a môžete mať zmluvu s hocijakým názvom, z pohľadu daní a zákona sa skúma obsah zmluvy nie jej názov. (§5, odst. 1, písm. a, popr. písm. g). A pokiaľ túto prácu vykonáva niekto na základe živnostenského oprávnenia, zákon hovorí, že živnosťou je sústavná činnosť vo vlastnom mene na vlastný účet.

K tomu ale pripomínam, že ani "zamestnávateľovi" ani "zamestnancovi", čiže ani "príkazcovi" ani "príkazníkovi" asi nebude veľmi vadiť, že to bude závislá činnosť a že bude daň z príjmu. V pohode takto možno pred daňovým úradom od začiatku vystupovať, platiť preddavky na daň, akoby bola pracovná zmluva alebo dohoda. Zákon o dani definuje, že závislá činnosť je činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu atď... alebo obdobného vzťahu...
Podstatné je, že sa nebudú platiť ODVODY.

Pán Mihál nevzťahuje sa teda na nich ani povinnosť platiť odvody pri príjme vyššom ako 3.000,-- Sk do ZP ?
Môže sa uzavrieť takáto zmluva s osobou evidovanou na Úrade práce ?

V prípade študenta majúceho príjem na príkaznú zmluvu, je to príjem ktorý podlieha dani z príjmov, preto v mesiaci, v ktorom je tento príjem vyšší ako 3000 Sk, má platiť zdravotné poistenie.
V prípade dôchodcu atď...neplatí zdravotné poistenie bez ohľadu na výšku príjmu, lebo nie je zamestnanec ani SZČO, takže podmienka príjmu do 3000 Sk sa neskúma.

V prípade osoby evidovanej na Úrade práce, ide o známu podmienku

...vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týždenne a ktorého mzda za výkon tejto činnosti nepresahuje 800 Sk týždenne...

Už to tu bolo x krát rozoberané, ide o pomerne nepresne formulované ustanovenie v zákone o službách zamestnanosti, ktoré si pokojne možno vykladať tak, že ak sa v ňom hovorí o MZDE, tak napr. sa to nevzťahuje na odmenu príkazníka, alebo na odmenu pri dohodách o vykonaní práce...A tým pádom nezamestnaný môže pokojne na príkaznú zmluvu zarobiť koľko chce...(je to môj výklad za ktorým si rozhodne nestojím).

Ďalší argument ma napadol dodatočne - ako chce niekto pri príkaznej zmluve merať odpracovaný čas ? Ako možno pri príkaznej zmluve dokazovať, či činnosť bola - nebola v rozsahu 16 hodín týždenne?

Čo poviete na toto?

Medzi "neziskovými organizáciam" (obč.zruž, nadácie, n.o.,...) sa presadzuje názor, že na úpravu dobrovoľníckej práce je možné použiť aj príkaznú zmluvu. Počula som však názor, že v nej musí byť dohodnutá odmena.
v §730 obč.zák. je však uvedené, že príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ako bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Neviem, či si to vysvetľujem správne, ale dalo by sa do zmluvy teda uviesť niečo v zmysle, že príkazník nedostane žiadnu odmenu?
Ak mu chce organizácia preplatiť cestovné náhrady, je potrebné to tam uviesť?

Moj nazor je ze takato prikazna zmluva je neplatna nakolko obchadza zakonnik prace. Je to vsak mensinovy nazor uz pomaly aj medzi pravnikmi. Nie ze by som bol proti znizovaniu nakladov a proti podnikatelom a trhovej ekonomike, ale nahradzanie prac. zmluv "dobrovolnymi" prikaznymi resp. pracou na zivnost pri cinnostiach, ktore maju vsetky znaky zavislej prace, popiera vyznam celeho pracovneho prava. Viem ze vo vyspelych statoch Europy legislativa takyto postup zakazuje uz od 20-30 rokov 20.st.

Fakt je ze uprava prikaznej zmluvy je dost pruzna, ak sa rozhodnete moze byt bezodplatna. To neplati, ak ide o cinnost kde je odmena obvykla.

Takze je to na Vas.

Znovu sa u nas pretriasaju prikazne zmluvy na upratovanie. Ide o to, ze ak sa podpise prikazna zmluva s dochodcom, ktory nema ziaden iny prijem, tak je to podla §8 prilezitostny prijem a teda od dane oslobodeny do vysky cca 40000. A ted dochodca nemusi ani podat danove priznanie... co vy na to?

Príkazná zmluva už z názvu určuje že tento príjem patrí do § 6 a preto sa má zdaňovať podľa tohto paragrafu.Príkazná zmluva je z hľadiska právneho v poriadku a z hľadiska daňového je vtedy v poriadku keď sa zdaní podľa §6.

aj v Nitre na seminari k dani z prijmov sa skolitelka nad tymto pousmiala a tiez prehlasila nieco v podobnom zmysle, ze ano, prikaznu zmluvu je mozne chapat ako zavislu cinnost, kedze "niekto musí dodržiavať pokyny alebo príkazy svojho platiteľa " .. ale v tom pripade plati, ze sa takto posudzuju prijmy prijate do 31/01/2006, pokial maju suvislost s predchadzajucim obdobim..laicky povedane, ak mi niekto zaplati 30/12/2005 a mne peniaze pridu na ucet az 02/01/2006, tak mam smolu, musimich zdanovat este za rok 2005...

V denníku Sme, ohľadne príkaznej zmluvy, zo dňa 27.3.2006, str. 29 je uvedené, že ak od príkazcu fyzická osoba dostala v kalendárnom mesiaci úhrn odmien 5000 Sk.- a menej, nemusí ich uvádzať vo svojom daňovom priznaní, pretože od 1.1.2006 sa na ňu upaltňuje zrážková daň a tým je daňová povinnosť vysporiadaná.Je to doslovný opis z novín, tak neviem, či je to pravda. Ak niekto vie, dá sa použiť príkazná zmluva pre futbalového rozhodcu od športového klubu? Som technik PO a ak vykonám nejakú prácu u podnikateľa, kedy môžem dať príkaznú zmluvu a kedy musí byť dohoda? Veľmi pekne ďakujem za odpovede.

Príkazná zmluva je jedna z možností zmluvných vzťahov medzi dvoma subjektami podľa Občianskeho zákonníka. A dá sa použiť v prípade futbalového rozhodcu.

Prosím Vás ako je to v prípade SZČO v stavebnej činnosti, ak dostane zákazku na maľovanie objektu a potrebuje človeka asi na dva týždne. Keď si vezme nezamestnaného, vedeného na UP, môže s ním na tie dva týždne uzavrieť príkaznú zmluvu? Má mu to zdaniť zrážkou alebo to má nechať na toho človeka, aby si to vysporiadal v DP? Ako taká zmluva vyzerá, prosím vás? Ďakujem

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Preštudovala som síce všetky príspevky o príkaznej zmluve, ale nie sú mi celkom jasné povinnosti príkazníka voči DÚ, zdravotnej a sociálnej poisťovni.
Mám príkaznú zmluvu, kde príkazca je sprostredkovateľom starobného dôchodkového sporenia a príkazník vykonáva pre neho pomocné administratívne práce. Príkazca poskytuje odmenu v zmysle § 6 Zák. o dani z príjmov. Odmena je určená na jednu zmluvu a podľa počtu zmlúv vyplatí príkazca príkazníkovi odmenu vždy do 10-eho v mesiaci. Chcem sa opýtať, ak celková ročná odmena nie je vyššia ako cca 43 tis. Sk a príkazník je nepracujúci dôchodca a študent, majú títo povinnosť podávať na DÚ daňové priznanie a plynú im povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni? Ďakujem

Dobry den,

Chceli by sme v nasej organizacii aby pre nas pracovali nejaki dobrovolnici. Je vobec potrebne pri dobrovolnej cinnosti, aby sa uzatvorila nejaka zmluva? A ak ano, s akym zmluvnym typom mate skusenosti? Je treba povedat, ze nemame zaujem obchadzat zakon a vyuzivat ludi, aby robili zadarmo. Je to ich rozhodnutie. Ide konkretne o to, ze na vylet pre decka by s nami chcela ist pani robit zdravotnicku s tym, ze za to nic nechce.

Diki

Príkazná zmluva je uzatváraná na základe obchodného zákonníka. Treba zvážiť, či obsah zmluvy nie je v rozpore so zákonníkom práce, pretože často sa príkazná zmluva uzatvára chybne na práce, ktoré sú závislou činnosťou. Príkazná zmluva sa zdaňuje podľa §8 (ak sa splnia podmienky zákonom stanovené), nestrháva sa zrážková ani preddavková daň. Daňovník si tento príjem vysporiadáva sám v DP.
Je nutné zvážiť, či nie je lepšie uzavrieť dohodu o vykonaní práce. Pokiaľ je dotyčný evidovaný na UP, dohoda nie je prekážkou. Platia sa len minimálne odvody a obe strany sú kryté aj ohľadom DU, BOZP...

na zdravotníčku k deťom - to je asi zložitejší problém. Nie čo sa týka "využívania ľudí", ale práve zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Je otázne, či na výlete je potrebné mať zabezpečenú zdrav. starostlivosť, pokiaľ viem, pri jednodňovom výlete to nie je potrebné, tam je dôležitý náležitý dozor na určitý počet detí. Pokiaľ by to mal byť viacdenný pobyt, tam už ZS zabezpečená byť musí. Dotyčný musí mať príslušné vzdelanie, neviem ale, či sa vyžaduje aj niečo viac. V každom prípade by ste ju mali mať nejak zazmluvnenú, ináč nepreukážete, že tam skutočne bola, aj keby za to nedostala odmenu.

Dakujem pekne za odpoved.
A odhliadnuc od tohto konkretneho pripadu, aku zmluvu uzatvorit s dobrovolnikom vo vseobecnosti? Je to vobec potrebne?

hm, ťažko povedať. Neviem o tom, že by s u nás nejak riešila dobrovoľná "práca"... skôr to poznáme z filmov z ameriky, kde dobrovoľníci pracujú v predvolebných kampaniach, že? Na Slovensku sa dobrovoľná práca asi nenosí.
Snáď nejaká zmluva o spolupráci, kde je uvedená, že činnosť je vykonávaná dobrovoľne a bezodplatne, nie sú poskytnuté ani nijaké úľavy ani naturálie. Dohodnúť aj aké sú práva a povinnosti oboch strán, aká činnosť sa má vykonávať, kde sa má vykonávať, ako sa bude riešiť prípadná zodpovednosť (napr. za zverené prostriedky)

Zdravim,

Som zivnostnik a vlastnim eshop. Potrebujem obch. zastupcov ktori dostanu 15% z predanych produktov. Nedavam im fixny plat, vsetko zavysi od ich sikovnosti.

Mozem pouzit prikaznu zmluvu? Ako?

Ahojte, mám taký problém..
v našej TVJ sú rozhodcovia odmeňovaní na príkazné zmluvy. Vyskytol sa taký prípad, že jeden rozhodca, pracuje na dve príkazné zmluvy za mesiac (každá zmluva je uzatvorená na jeden deň, napr. 17.10. má jednu príkaznú zmluvu a 24.10 má druhú príkaznú zmluvu). Jedná sa mi o to, že keď príkazník má vytvorené jedno osobné číslo, ako ho potom nahodím do mzdového programu? Doteraz sa to robilo ručne, tak s tým nebol problém, len teraz neviem či mu mám odmenu za tie dva dni čo odrobil zrátať a tak nahodiť do miezd za október alebo vytvoriť ďalšie osobné číslo?
Vyplácalo sa to v hotovosti v ten deň ktorý odpracoval a na ktorý má príkaznú zmluvu. Takže by mal mať dve výplatné pásky za mesiac?