Táto téma tu už bola rozoberaná skoro zo všetkých strán. No nepostrehla som, či tvoj partner vie o tvojich problémoch, myšlienkach. Ak je aspoň minimálne rozumný, aspoň si ťa vypočuje. Ak je trochu viac, porozmýšľa o tom a prehodnotí váš vzťah. A aj ty sa aspoň dozvieš, na čom si.
Povedať, že ak varí a o ostatné sa nestará, že je ideálny/neideálny pre manželstvo sa jednoznačne nedá povedať. Povedz mu ty svoje požiadavky. Napr. že nebudeš variť tak často, ako si to on želá. Uvidíš, ako zareaguje. Povedz mu na rovinu, že by ťa veľmi potešilo (v tvrdšom vydaní: že si praješ), ak by si šaty po sebe vždy upratal.
A pod. Vieš, ešte neviem o žiadnom človeku, ktorý by vedel čítať myšlienky iného, hlavne muži. Nevieme to ani my, ženy, hoci máme intuíciu a tá nám
niekedy pomôže. No rozhodne nevieme čítať myšlienky.
Ak už si inak nevieš rady, napíš na papier na jednu stranu klady vášho vzťahu, na druhú jeho zápory.
Držím palce.

Pokiaľ som písala svoju reakciu, ty si si už odpovedala.

Veď si to presne vystihla, chápem, že váhaš, ale aj sama si začínaš uvedomovať, že ten vzťah nie je až taký dobrý, aký by si ho chcela mať. Z toho čo si napísala je jasné, že máte iné životné priority. Partnerovu povahu nezmeníš, už to tu bolo napísané niekoľkokrát. Ak sa nevieš stále rozhodnúť, ok, počkaj žite ďalej spolu, skús sa pomaly od neho odpútať (myslím, aby si nebola na ňom úplne závislá) a podľa mňa sama prídeš na to, že to nie je to pravé. Rozhodne by som sa za neho nevydávala!!!

Mila Bendymicus, citam tuto temu od zaciatku a neda mi nereagovat.
Viem ako sa citis a cim prechadzas. Ja zijem tiez z cudzincom inej viery aj s nasimy detmi a v inej krajine. Nieje to lahke. Odporucam ti radsej si prestudovat podmienky pre ziskanie pracovneho povolenia ci povolenia na ubytovanie v Belgicku a hned od neho odist. Mozno sa z tych par kamaratov, ktorych v Belgicku mas najde niekto to tvoje rozhodnutie podpori a poda ti pomocnu ruku.
Myslim ze by si si mala z tvojim priatelom sadnut k stolu a porozpravat sa o vasom vztahu,o tom ako sa citis, co ta trapi a mozno si aj on uvedomy ze nieco nesedia nejdete spolocne riesenie. Ak ho to neoslovy tak utekaj prec od neho.
A nakoniec: vztah s cudzincom je zalozeny aj na vzajomnej ucte a velmi vela kompromisoch a vzajomnej podpore.

.

..milé dievčatá,ak je Micuš už v chomúte a tu si veselo píše o priateľovi a jeho spodkoch a ponožkách ,rozhodených po byte,no tak ju pekne nechajme,nech sa dusí s bordelárom sama..lebo asi toto nebude prvé klamstvo v jej vzťahu..už je to jedno a potrestala sa tým sama..a veru ani nedokáže pochopiť snahu ľudí,ktorí sa snažia poradiť,lebo jej radiť netreba..a fakt už ďalej nečítam..

... ale to či je v chomúte už Bendymicus vysvetlila /treba pozrieť všetky jej príspevky!/.Ja to čítam tiež od začiatku, ale myslím si, že neklame, len to bolo zle pochopené. Radšej sa zamyslime nad tým, čo chce dievča od nás, nechytajme sa slovíčok, pretože sa zbytočne takto robí z komára somár.
Moje deti žijú tiež v zahraničí a dcéra žije tiež s cudzincom. Aj oni mali problémy, boli aj rozídení, zase sa k sebe vrátili, pretože si všetko vysvetlili a snažili sa odznovu. Je pravda, že nie je medzi nimi taký veľký vekový rozdiel ako medzi vami. Všetko záleží, či ťa partner bude tiež tolerovať, ako toleruješ ty jeho. Len nebuď ticho bez vysvetlenia si problémov medzi vami. Všetko treba riešiť hneď, lebo keď sa to nakopí, už sa s tým nedá nič robiť. Ak to nepochopí, tak už budeš vedieť po prečítaní príspevkov čo máš robiť. Želám ti veľa šťastia a dávaj si na seba v cudzine pozor.
"Lepšie je sa opýtať ako nevedieť."

Milá Kukurička a iní empatívni.

1, skús aj ty podľa svojej rady a uvidíš , či budeš z toho múdrejšia , naša Micuš stihla od 1.5.2008 a aké má konzistentné vyjadrenia :

- Belgicko je krajina zmiesanych narodnosti a jeho rodicia su katolici,
-Ospravedlnujem sa za to, ak vas to zmiatlo, zo svojim partnerom som uz 2 roky (tento august). S jeho rodicmi som v dost blizkom vztahu,
-Boli sme vo Francuzsku u jedneho svokrovho klienta, svokor aj moj muz su-lebo prave on je starozitnik, aj jeho otec, on ma teraz pracu
-Fiha, to ja sa nad tymi ponozkami uz ani nepozastavujem. Najhorsie je, ze je cely den doma a ja ked pridem z prace tak ma ide slak trafit,
-aj teraz sedi v kuchyni urazeny, ze nie je navarene..
-Bojim sa ze ked si najdem pracu
-hoci si zarabam ako mozem, pomaham mu s jeho pracou, ktoru by bezo mna nemohol sam robit
-Jeho otec ma 60 rokov
-mam 22 a som prvykrat vo vaznom vztahu s 37 rocnym muzom.
-Ja nemozem za to, ze jeho ex, ( s ktorou bol predo mnou 7 rokov) bola dost neporiadna. Aj na nu sa stazoval, ze vraj bordelarka
-bola aj taka situacia, ze jeho ex mu dala kopacky a on sa stale snazil sa k nej vratit, dokonca ju o mesiac pozval do Pariza na vikend
-Chodim kazde doobedie na kurz holandciny a pridem domov o 12,
Re: aké meno dieťaťu?
Mne sa pacia mena ako Nathan, Anton,hoci francuzsky je lepsie - Antoine, Christopher, Filip (Philippe), Karol, Maximilian, moje oblubene je aj Peter - ma to tolko charakteru...Re: aké meno dieťaťu?
Tak treba dat dietatku meno Jozef, bude to potom "dedo Jozef".
2, a veľmi mi to pripomína štýl už uzavretej témy (tam ale málo debatila)
3, možno tu to je vystihnuté :
""Re: oklamaná
Pôvodne som sa k tejto historke už nemienila vyjadrovať, pretože, ak ju neberiem ako humorno – zábavnú, potom k nej bolo popísané možno viac ako dosť. Lenže v inej téme Porady, v ďalšej „vážnej historke“, sa skôr dá postrehnúť snaha o rozprúdenie zábavy, než žiadosť o skutočnú radu. Jej autorka podľa prvého vyjadrenia žije v Belgicku, podľa iného zas žije na Slovensku a dáva návod, ako sa zbaviť holubov, v treťom zas tým, ako zaperlila v spoločnosti manžela a svokra vo Francúzku, v štvrtom, že nemá manžela, a teda ani svokra. Pritom má len 22 rokov. A na tieto svoje „huncúctva“ vytrvalo upozorňuje tak, že ich nemožno prehliadnuť. Tak, nech sa páči. Len si vybrať. Veď Porada je o všetkom možnom.""

Ahoj
Ka Mil

Malý chlapec se zeptal maminky:
„Proč pláčeš?"
„Protože jsem žena," odpověděla mu.
„Nerozumím!" odpověděl syn.
Jeho máma ho jen objala a řekla:
„A nikdy ani neporozumíš."
Později se chlapec zeptal svého otce:
„Proč se mi zdá, že máma pláče bez důvodu?"
„Všechny ženy pláčou bez důvodu," bylo všechno, co mohl otec odpovědět.

Malý chlapec vyrostl a stal se mužem, avšak stále nerozuměl, proč ženy pláčou.
Nakonec zavolal Bohu a když se dovolal, zeptal se:
„Bože, proč se ženy rozpláčou tak lehce??"
Bůh odpověděl:
„Když jsem stvořil ženu, musela být výjimečná.
Stvořil jsem její HRUĎ dost silnou na to, aby unesla váhu světa,
ale natolik jemnou, aby poskytovala pohodlí.
Dal jsem jí vnitřní SÍLU, aby vydržela porod dítěte a odmítnutí,
které častokrát zažije od svých dětí.
Dal jsem jí TVRDOST, která jí pomůže stále pokračovat,
i když se všichni ostatní vzdávají a starat se o svoji rodinu i přes choroby a únavu, bez stěžovaní si.
Dal jsem jí CIT milovat svoje děti za všech okolností, dokonce i tehdy,
když ji její dítě hluboce zraní.
Dal jsem jí SÍLU přijmout svého manžela i s jeho chybami
a vytvořil jsem ji z jeho žebra, aby chránila jeho srdce.
Dal jsem ji MOUDROST, aby věděla, že dobrý manžel nikdy nezraňuje svou ženu, ale někdy zkouší její sílu a rozhodnutí stát vedle něj bez výhrad.
A nakonec jsem jí dal SLZU, kterou uroní a která je jen a jen její,
aby ji použila kdykoliv ji bude potřebovat, aby to všechno zvládla.

Na tu slzu má opravdu právo, nikdo nevydrží bez slova tolik jako žena!

Krása ženy není v šatech, které nosí, v postavě, kterou má, ani ve způsobu jakým si Malý chlapec se zeptal maminky:
„Proč pláčeš?"
„Protože jsem žena," odpověděla mu.
„Nerozumím!" odpověděl syn.
Jeho máma ho jen objala a řekla:
„A nikdy ani neporozumíš."
Později se chlapec zeptal svého otce:
„Proč se mi zdá, že máma pláče bez důvodu?"
„Všechny ženy pláčou bez důvodu," bylo všechno, co mohl otec odpovědět.

Malý chlapec vyrostl a stal se mužem, avšak stále nerozuměl, proč ženy pláčou.
Nakonec zavolal Bohu a když se dovolal, zeptal se:
„Bože, proč se ženy rozpláčou tak lehce??"
Bůh odpověděl:
„Když jsem stvořil ženu, musela být výjimečná.
Stvořil jsem její HRUĎ dost silnou na to, aby unesla váhu světa,
ale natolik jemnou, aby poskytovala pohodlí.
Dal jsem jí vnitřní SÍLU, aby vydržela porod dítěte a odmítnutí,
které častokrát zažije od svých dětí.
Dal jsem jí TVRDOST, která jí pomůže stále pokračovat,
i když se všichni ostatní vzdávají a starat se o svoji rodinu i přes choroby a únavu, bez stěžovaní si.
Dal jsem jí CIT milovat svoje děti za všech okolností, dokonce i tehdy,
když ji její dítě hluboce zraní.
Dal jsem jí SÍLU přijmout svého manžela i s jeho chybami
a vytvořil jsem ji z jeho žebra, aby chránila jeho srdce.
Dal jsem ji MOUDROST, aby věděla, že dobrý manžel nikdy nezraňuje svou ženu, ale někdy zkouší její sílu a rozhodnutí stát vedle něj bez výhrad.
A nakonec jsem jí dal SLZU, kterou uroní a která je jen a jen její,
aby ji použila kdykoliv ji bude potřebovat, aby to všechno zvládla.

Na tu slzu má opravdu právo, nikdo nevydrží bez slova tolik jako žena!

Krása ženy není v šatech, které nosí, v postavě, kterou má, ani ve způsobu jakým si Malý chlapec se zeptal maminky:
„Proč pláčeš?"
„Protože jsem žena," odpověděla mu.
„Nerozumím!" odpověděl syn.
Jeho máma ho jen objala a řekla:
„A nikdy ani neporozumíš."
Později se chlapec zeptal svého otce:
„Proč se mi zdá, že máma pláče bez důvodu?"
„Všechny ženy pláčou bez důvodu," bylo všechno, co mohl otec odpovědět.

Malý chlapec vyrostl a stal se mužem, avšak stále nerozuměl, proč ženy pláčou.
Nakonec zavolal Bohu a když se dovolal, zeptal se:
„Bože, proč se ženy rozpláčou tak lehce??"
Bůh odpověděl:
„Když jsem stvořil ženu, musela být výjimečná.
Stvořil jsem její HRUĎ dost silnou na to, aby unesla váhu světa,
ale natolik jemnou, aby poskytovala pohodlí.
Dal jsem jí vnitřní SÍLU, aby vydržela porod dítěte a odmítnutí,
které častokrát zažije od svých dětí.
Dal jsem jí TVRDOST, která jí pomůže stále pokračovat,
i když se všichni ostatní vzdávají a starat se o svoji rodinu i přes choroby a únavu, bez stěžovaní si.
Dal jsem jí CIT milovat svoje děti za všech okolností, dokonce i tehdy,
když ji její dítě hluboce zraní.
Dal jsem jí SÍLU přijmout svého manžela i s jeho chybami
a vytvořil jsem ji z jeho žebra, aby chránila jeho srdce.
Dal jsem ji MOUDROST, aby věděla, že dobrý manžel nikdy nezraňuje svou ženu, ale někdy zkouší její sílu a rozhodnutí stát vedle něj bez výhrad.
A nakonec jsem jí dal SLZU, kterou uroní a která je jen a jen její,
aby ji použila kdykoliv ji bude potřebovat, aby to všechno zvládla.

Na tu slzu má opravdu právo, nikdo nevydrží bez slova tolik jako žena!

Krása ženy není v šatech, které nosí, v postavě, kterou má, ani ve způsobu jakým si češe vlasy.
Krása ženy musí být v jejích očích, protože ty jsou bránou k jejímu srdci, místu, kde sídlí láska.

Prosím, pošli to všem krásným ženám, které znáš.
Všechny si zaslouží naši lásku, za jejich trpělivost, sílu, moudrost, cit a vytrvalost.

Prosím, pošli to všem mužům, kteří ještě neví, proč ženy pláčou.
Možná je to právě kvůli nim!

Nuz co k tomu dodat, velmi si mi pomohol Nemam cas velmi vypisovat, lebo idem na pohovor, ale neviem uz ako mam vysvetlit, ze neklamem, len vsetky okolnosti je tazko vysvetlit v par prispevkoch, ale co uz, dakujem vam za vase rady.

Ahoj Bendymicus.

Ja som sa pripojil neskôr. Ale už vtedy ti niekto nerozumel , čo chceš.
Dala si si : ""Preto pisem sem o radu a pomoc""

Napíš,namiesto toho slohu na začiatku témy,v čom chceš "radu a pomoc"
a pridaj k tomu potrebné podklady.
Čo je ešte prijateľné , musíš vedieť , cítiť sama .
Nikto za teba nemôže rozhodnúť (a ani to nedovoľ) , čo cítiš.

Ahoj
Ka Mil

Nemôžem celkom súhlasiť.
Kto chce, pochopí aj z toho trochu dlhého príspevku, čo sa bendymicus pýtala. A pýta sa hoci možno nie na najšťastnejšom fóre z jednoduchého dôvodu a to, že nemá skúsenosti a nevie "čo je dobré a čo zlé".

Milanko dnes som od Teba citala prispevky aj v teme Perly nasich muzov a mam taky pocit, ze bezdovodne niekoho osocujes. V etikete je napisane, ze ak nevies poradit neodpovedaj za kazdu cenu.
Bendymicus sa pytala na to, ci nieko ma podobne skusenosti s vekovo nevyrovnanym vztahom a ci ma akceptovat partnerove vycitky, ktore jej vadia. A ohladom slohu - presne popisala situaciu, v ktorej sa nachadza, aby dostala co najvystiznejsiu radu, pripande jej niekto pomohol rozhodnut sa. Niekedy to zeny potrebuju...take male podkopnutie...

Ono je to niekedy zložité. Každý z nás chce od života niečo iné. A aj keď sa vraví, že protiklady sa priťahujú, podľa môjho názoru, musia mať dvaja ľudia, ktorí chcú spoločne zdieľať svoju budúcnosť, rovnaké priority. Každý sme iný a v niektorých veciach proste máme iné názory. V tých zásadných sa však musíme zhodnúť. Nesmiem tiež zabudnúť na toleranciu /u oboch/ a rovnocennosť. Poznám páry, ktoré medzi sebou stále bojujú. Kto má pravdu, kto má nad kým prevahu. Vždy chce mať niekto z nich navrch. Ja si to vo vzťahu neviem predstaviť. Pri tých problémoch, ktoré v živote sú a budú, chcem mať vo svojom partnerovi oporu, musíme jeden druhého podržať. Chcem si užívať "byť doma" s rodinou a nie byť stále v " strehu".
Taktiež sa ma raz moja kamarátka, ktorá sa rozvádzala a mala nového priateľa, pýtala ako je to v mojom vzťahu.
Asi sa chcela vyvarovať chýb. Tiež chcela vedieť čo je dobré a zlé vo vzťahu. Ale to je ťažko povedať. Každému vyhovuje niečo iné.
Určite však pocity netreba brať na ľahkú váhu. Aj tie neistoty. Netreba sa ponáhľať, ak máš pochybnosti. Čas ukáže. A tým, že spolu bývate sa môže všetko urýchliť. Niekedy páry spolu chodia aj niekoľko rokov a poriadne sa nepoznajú. Iní zas spolu bývajú pár mesiacov a hneď im je jasné, že im to spolu nepôjde.

Na to ako si mladučká,by si ešte nemusela mať už také povinnosti-domácnosť apod...,ešte by si si mala užívať mladosti a spoznávať ľudí,cestovať,študovať....Vo vzťahu sa vždy pozeraj na to aký je jeho otec tvojho partnera,ako sa chová ku svojej manželke,lebo pravdepodobne taký bude aj jeho syn.Mimochodom on je starý mládenec?Určite mal už nejaké vzťahy a pripadá mi,že Ťa dobre vycvičuje a to že navarí, no neviem,či je to až taká výhra a aj si po sebe uprace? Ja by som radšej uvarila a on nech robí chlapské roboty.Takýmto chlapom sa hovorí "varecha".
Keď Ťa už teraz diriguje,čo bude potom.
Dobre si to rozmysli a veľa šťastia,možno Vám to bude klapať...

Milý Ka Mil,
prečo by som nemohla byť empatívna s 22-ročným dievčaťom, keď je vo veku mojich detí. Viem ako jej musí byť ťažko, keď svoje problémy nemôže s matkou prehodnotiť, keďže s ňou nevychádza. Čo je na tom, že s ňou cítim. Ja len nechápem, prečo robíš analýzy a zhánaš všeličo aj z príspevkov, ktoré ona nepísala, len aby vyzerala nemožne. Pýtala si radu, tak jej ju napísali empatívni ľudia. Nemusí sa predsa vyjadrovať každý, kto necíti potrebu dievčaťu pomôcť. Čo je na tom, že svoj príspevok napísala ako sloh. Ty to vyžaduješ zase v inej forme. Každý sa nejako vyjadruje, tak ho nesúďme podľa toho, aký štýl si na to vyberie. O to tu predsa na Porade nejde, aby sme na konci témy písali o úplne iných veciach a hľadali chyby na každom a na všetkom. Myslím si, že Bendymicus sa už obhájila a je ešte mladá na to, aby sa vyjadrovala tak, ako to nám bude vyhovovať.
"Skôr než začneme niekoho súdiť, obujme si jeho topánky a prejdime v nich aspoň kilometer."

Skôr než začneme niekoho súdiť, obujme si jeho topánky a prejdime v nich aspoň kilometer."

Velmi vystizna a mudra veta.Suhlasim

Milé a empatívne.

Milá Kukurička , nič neberiem a nenútim nikoho (ani nemám ako). Ale :
1, jasne , že môžeš , ale nezabudni kvôli objektivite na vlastnú "5,"
2, Aj takto bola pochopená (a skúste si tú tému prečítať) citované z :
""Re: oklamaná
Lenže v inej téme Porady, v ďalšej „vážnej historke“, sa skôr dá postrehnúť snaha o rozprúdenie zábavy, než žiadosť o skutočnú radu. Jej autorka podľa prvého vyjadrenia žije v Belgicku, podľa iného zas žije na Slovensku a dáva návod, ako sa zbaviť holubov, v treťom zas tým, ako zaperlila v spoločnosti manžela a svokra vo Francúzku, v štvrtom, že nemá manžela, a teda ani svokra. Pritom má len 22 rokov. A na tieto svoje „huncúctva“ vytrvalo upozorňuje tak, že ich nemožno prehliadnuť. ""
Snažil som sa iba o zhutnenie informácií.
3, Myslel som dĺžku.
4, neviem načo by sa obhajovala , ak povedala CELÚ pravdu.

6, Fabianka , kedže si ma necitovala ,tak neviem , kto koho .

Ahoj
Ka Mil
P.S.
A ak toto nepovažujete za radu (citujem seba zo 71) :
Čo je ešte prijateľné , musíš vedieť , cítiť sama .
Nikto za teba nemôže rozhodnúť (a ani to nedovoľ) , čo cítiš.

Mila Bendymicus, mam problizne tolko rokov co Ty, ja na Tvojom mieste by som zutekala hned akoby sa dalo. Ale chapem, ze Ty si myslis, ze uz ineho nechces. Skus sa s nim porozpravat narovinu stylom a vyjasnit si veci – napriklad v jednom prispevku som postrehla, ze ak by si neupratovala Ty, najal by si na to niekoho – alebo ze to tak fungovalo predtym – dohodnite sa na tom, ze hned ako si najdes pracu, najme niekoho na upratovanie – ked si to mohol dovolit predtym – moze aj teraz, ty predsa nie si upratovacka. Ked sa s nim nebude dat rozumne dohodnut, skus nieco silnejsie – napr. sa tyzden spravaj ako on – vsetko ofrfli, rob neporiadok aky len zvladnes, uraz sa zakazdym ked sa bude dat ... ak toto nezaberie...

Pridám sa aj ja do diskusie. Mne osobne sa nepáči veta, že nespĺňaš všetky jeho požiadavky. O tom by ale, podľa mňa, vzťah dvoch ľudí nemal byť. Daj si pozor, aby to nakoniec nedopadlo s tebou tak, ako s jednou mojou kolegyňou. Ona má, na rozdiel od teba, mladšieho partnera. Ale keby som tu mala napísať, čo všetko ona musí strpieť, to by bolo na dlhý román. Zo začiatku som ju aj ľutovala, ale ona je taká, že jej to vôbec nevadí. Ona musí pozerať program, ktorý on uzná za vhodný, keď on začína priberať, mala by aj ona držať dietu, ona vlastne sa neopýta, čo variť, ale ona sa pýta, čo uvariť priamo jemu, vyzerá to tak, že ona dojedá len to, čo zostane.Tento jej chlap robí program aj ich 14-ročnému synovi, ktorý keď príde za ňou do práce /sedíme spolu v kancelárii/, jeho prvá otázka je, či je otec doma. Ak je, tak väčšinou zostane a počká na kolegyňu, lebo otec ho len zavaluje povinnosťami. A keď jej pýtam, či jej to nevadí /sem-tam sa posťažuje/ niekedy sa začne smiať, vtedy mi pripadá zrelá pre psychiatra a niekedy to berie tak, že manžel zarába korunky a ona musí poslúchať. Ona má 49 a jej manžel 41. Ani môj manžel nie je anjel, ale toto neviem či by som strpela. Ale títo dvaja sú spolu už 15 rokov a keď to kolegyni nezačne liezť veľmi na nervy, tak možno budú spolu, až kým nezomrú.

tak toto je na zaplakanie