Možno by som to, čo sem idem písať, mala dať do našej Lampárne, pretože ma to zarmútilo. Ale týka sa to Poradabodov, preto píšem sem.
Už dávnejšie som sa zamýšľala nad tým, ako sa cítim, keď mi niekto k príspevku pridá bod svojim ocenením. Pocit je dvojaký - ak je to v odbornej téme a bod dostanem od Poraďáka-čky, ktorý ich má sám takmer 1.000, tak som šťastná a dokonca hrdá. Som hrdá na to, že nie som celkom sprostá, že niečo ešte v tej - čiastočne už sklerotickej - hlave mám. A šťastná, že si to niekto všimol. Ak teda dostanem bod od niekoho, koho ja osobne považujem za odborníka, cítim sa, ako keby som dostala vyznamenanie. Ak bod dostanem ako poďakovanie, že som niekomu pomohla, cítim vnútorné uspokojenie, že som mala možnosť tú pomoc poskytnúť.
Druhý pocit - niekto mi ten bod dal len preto, že som mu sympatická, alebo mal dobrú náladu a práve to, čo som ja napísala, mu ulahodilo. Alebo mi ten bod dal "len tak, zo žartu" a dnes som dostala bod ako cynický výsmech.
Áno, všetky takéto bodíky mám na svojom konte. Práve ten posledný ma nakopol, aby som tieto svoje pocity sem aj napísala. Necítim sa z týchto
"druhých" bodov práve šťastná, dokonca ma niektorými aj "oceňovatelia" zahanbili alebo urazili.
Akú hodnotu má pre Vás, ostatných, bodík, ktorý dostanete? Aká je pre Vás jeho ľudská hodnota? Je to jedno, za aký príspevok a od koho ste ten bod dostali? Sme filatelisti, ktorí zbierajú známky len preto, aby ich mali? Tú poslednú otázku poznajú asi viacerí zo skúšok - keď to bolo "za 3", niekomu to stačilo, hlavná vec, že skúška bola v indexe zapísaná. Niekto sa s tým neuspokojil a radšej si skúšku zopakoval. Ale tu na Porade si sama svoje bodovanie opraviť nemôžem. A tak, ako ma mrzela každá "za 3", tak ma mrzia aj niektoré moje body.
Našťasie, na štátniciach som sa hanbiť nemusela, preto som rada, že aj tu, na mojom Poraďáckom konte prevládajú bodíky zaslúžené.