No dobre, toto by som bral. Ale potom prečo ako sám píšeš zo zvedavosti hájiš len jednu stranu a nechceš pochopiť základný problém. A to je konanie poisťovne v rozpore s jej základnými hodnotami. ešte raz to tu dám:" Sme presvedčení o potrebe vysokej kvality komunikácie s klientom - učíme sa od neho, počúvame ho, aby sme presne vedeli, čo klient potrebuje. "
Alebo si myslíš, že sme potrebovali mobilný telefon, alebo zníženie poistného vymeniť za všetky tie jednostranné podmienky, Prísť o odkupnú hodnotu v tisícoch EUR ?

Len tak zo zvedavosti: odpovedz teda či to je v poriadku. Ale prosím vynechaj veci, ako že si za to môžeme sami, tým že sme to podpísali.

nepise tam nic

ďakujem Ti že si toto napísal.
Ale teda už napíš ako máme postupovať, keď si myslíš že postup je zlý. Doteraz si fakt len kritizoval a keď si niečo navrhol, tak podľa môjho názoru len v prospech poisťovne, naposledy, stiahnuť žalobu a vykašľať sa na peniaze.

Par stran dozadu, je obsirny dialog, kde vitamin_r jasne aj nam vysvetli, preco je tato rozhodcovska dolozka neplatna, kde je problem...:
http://www.porada.sk/t81694-p168-pre...venskej-p.html

Dumam preco napisal toto nad...

Neviem, ci mas pravdu. Rozsudok je exekucny titul, to si tu viackrat pisal, no prikaz na exekuciu moze dat len sud. Takze nie priamo.... Tym, ze sa napadne rozsudok RS, bude prekazka...

Copy paste

§ 44
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekúciu aj bez návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(4) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie

a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.


§ 45

(1) Poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol ako súd prvého stupňa. Ak tento súd nie je okresným súdom, exekútora poverí vykonaním exekúcie a koná ďalej ako exekučný súd okresný súd, ktorý je všeobecným súdom povinného.

(2) Miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.

(3) Ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul podľa § 41 ods. 2, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.


http://www.justice.gov.sk/kop/scp/obex/EP_233_95.htm

Konanie o úschovách
§ 185a

(1) Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

Ten záväzok by mohli byť aj tie naše trovy kým OS nerozhodne o našej žalobe na rozhodnutie AS. Čo povieš vitamin.

nerozumiem viacerim veciam :-).

Tak ako? Je alebo nie je? Aj vo vymazanych prispevkoch si potvrdil, ze je neplatna, podla tvojho nazoru.

http://www.porada.sk/1111966-post2514.html

Je, ale musia sa nanej obe strany dohodnuť v doložke. Samotná zmienka v VPP by bola neplatná. Preto to tí hajzli mrskli na ten papier.
Lenže bol to papier na zníženie poistného a nie na úpravu VPP. takže to žalujeme na OS v Trenčíne že nás podviedli a podvodom si vymohli zmenu VPP:

šak " nemožno splniť" lebo podávam žalobu na zrušenie rozhodnutia AS. Ale to ma len tak napadlo.
V každom prípade mi to povedia zajtra na súde. Potom si povieme ako si vysvetľovať ten paragraf.

Komentár k zákonu z internetu

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní


Mnohí z občanov Slovenskej republiky už stáli zoči-voči problému ťažkej vymožiteľnosti práva a prieťahom v súdnom konaní. Tieto problémy sú často odôvodňované nedostatočným financovaním a vybavením súdov, ich preťažením či korupciou. Riešeniu tohto problému nebola donedávna naklonená ani legislatíva SR upravujúca konanie pred súdmi, ktorá až príliš „skostnatelo“ reaguje na spoločenské zmeny. Náprava týchto nedostatkov v kratšom časovom úseku neprichádza do úvahy ani v prípade, že by sa do nej zapojili všetci zainteresovaní, predovšetkým Národná rada a vláda SR reprezentovaná najmä Ministerstvom spravodlivosti, ale aj mnohé ďalšie subjekty.

Existencia sporov a nezrovnalostí je v každej spoločnosti samozrejmá, rovnako ako je samozrejmá potreba ich rýchleho a spoľahlivého riešenia, obzvlášť v podnikateľskom prostredí, kde rýchle a spoľahlivé riešenie sporu pred súdom predstavuje predpoklad presadenia sa na trhu. Rýchle a spoľahlivé uzavretie sporného prípadu s obchodným partnerom v krátkom časovom období a na vysokej odbornej úrovni bez prehnane vysokých nákladov, vrátane reálnej možnosti uspokojenia svojho práva, to sú atribúty úspešnosti a právnej istoty podnikateľských subjektov.

Slovenská republika prijala v roku 2002 zákon č. 244 o rozhodcovskom konaní, prostredníctvom ktorého sa pridala ku skupine európskych krajín riešiacich spory aj alternatívnym spôsobom. Tento zákon de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktoré upravuje článok 46 Ústavy Slovenskej republiky ako právo na súdnu a inú právnu ochranu a Dohovor o ľudských právach a základných slobodách v článku 6 ako právo na spravodlivé a primerané prejednanie záležitosti pred nezávislým a nestranným súdom.

O výhodách rozhodcovského konania v porovnaní s klasickým konaním pred súdom nemožno mať pochýb. Táto alternatíva riešenia sporov umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa na riešení svojich občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov pred ustanoveným rozhodcom či rozhodcami stáleho rozhodcovského súdu. Táto moderná alternatíva ponúka možnosť rýchleho, objektívneho a flexibilného riešenia sporov, vrátane garancie právnej istoty.

Krátko k dôvodom, prečo došlo k nahradeniu zákona č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní


Zákon č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa časom jeho aplikácie ukázal ako neefektívny a príliš reštriktívny. Dôkazom nutnosti ho zmeniť bolo malé množstvo rozhodcovských sporov, ktoré sa podľa neho riešili, či už ide o vnútroštátne alebo medzinárodné spory. Jeho hlavným nedostatkom bol najmä úzky rozsah arbitrovateľných vecí, nedostatočná voľnosť strán pri voľbe štruktúry arbitráže, neexistencia dostatočných pravidiel na riešenie nečinnosti a nedostatok úpravy voľby hmotného práva.

Pri vypracovávaní nového zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. z. č. 244/2002 Z. z., sa opieral zákonodarca do značnej miery o Modelový zákon UNCITRAL o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku. Komisia vytvorená za účelom prípravy návrhu nového zákona o rozhodcovskom konaní sa však nakoniec neobmedzila iba na odporúčania vyjadrené v modelovom zákone, ale zobrala na zreteľ i moderné právne úpravy komerčnej arbitráže v iných štátoch, najmä členských štátoch Európskej únie. Týmto novým zákonom sa odstránili problémy, ktoré viedli k malému využívaniu rozhodcovského konania. K najdôležitejším zmenám patrilo napríklad to, že sa rozšíril rozsah arbitrovateľných vecí, a to predovšetkým umožnením podriadiť rozhodcovskému konaniu aj občianskoprávne spory s určitými, taxatívne vymedzenými výnimkami. Účastníkom právnych vzťahov sa tak umožnilo zvoliť si, či určitý spor, ktorý medzi nimi vznikne, budú riešiť pre súdom alebo pred rozhodcami. Preto súdy nebudú natoľko zaťažované spormi, ktoré už môžu riešiť rozhodcovské orgány. Jasným vyjasnením si toho, či určité veci sú arbitrovateľné, sa samozrejme zvýšila príťažlivosť arbitráže, najmä pre jej neformálnosť, finančnú výhodnosť a rýchlosť. Inštitút rozhodcovského konania sa liberalizoval natoľko, aby mohol byť častejšie využívaný domácimi, ako aj zahraničnými subjektmi. Zreteľným spôsobom sa upravujú komplexné postupy na vytvorenie rozhodcovského súdu a podanie námietok proti rozhodcom. V zákone č. 244/2002 Z. z. sa zároveň vymedzujú jasné mechanizmy na vynútenie rozhodcovských zmlúv a rozsudkov. Zavádza sa nový inštitút preskúmania rozhodcovského rozsudku, ktorý predstavuje významnú možnosť na dosiahnutie zmeny rozhodcovského rozsudku mimo občianskeho súdneho konania, čím sa rovnako znižuje zaťaženosť súdov. Úloha súdov sa obmedzuje len na prevenciu zásahov do práva na spravodlivý proces, avšak bez toho, aby sa neprimerane zasahovalo do autonómie strán alebo rozhodovacieho procesu rozhodcovského súdu. V zákone sa jasne definujú dôvody pre preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom.

Cieľom tohto zákona je zaradiť rozhodcovské konanie na také miesto, aké mu v skutočnosti patrí, aby mohlo plniť svoje prioritné postavenie, t. j. mimosúdne riešiť spory a tým skutočne odbremeniť všeobecné súdy od sporov, ktoré sa v rozhodcovskom konaní dajú k spokojnosti sporových strán vyriešiť. Riešenie sporov formou rozhodcovského konania ako alternatívnej možnosti k súdnemu konaniu má totiž nesporne veľa výhod. Patrí k nim najmä:

– pružnejšie a rýchlejšie konanie – od podania žaloby do vydania rozhodcovského rozsudku môže uplynúť jeden až tri mesiace, a to v závislosti od náročnosti sporu
– úspora nákladov konania – súdne poplatky sú rozhodne vyššie ako poplatky za konanie pred rozhodcovským súdom, vzhľadom na rýchlosť riešenia sporu neplatí účastník často prehnané cestovné výdavky, resp. vzhľadom na kontradiktórnosť konania a hodnotenia písomných dôkazov nie je potrebné platiť náklady právneho zastúpenia
– jednoduchosť a flexibilita postupov
– dôvernosť a súkromný charakter – na rozhodcovské konanie nemá prístup verejnosť, je neverejné a rozhodcovia sú viazaní mlčanlivosťou, preto sa účastník tohto konania môže spoľahnúť, že nedôjde k „pretriasaniu“ jeho sporu na verejnosti alebo v podnikateľskej obci, čo by mohlo vážne ohroziť jeho dobré meno
– špecializácia prostredníctvom rozhodcov, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti, resp. možnosť ustanoviť za rozhodcov skúsených právnikov – na rozhodcovskom súde najčastejšie pôsobia právnici „experti“ na obchodné právo a riešenie občianskoprávnych sporov, čo zaručuje vysokú odbornosť a spoľahlivosť
– písomnosť rozhodcovského konania – rozhodcovské konanie je zásadne písomné, bez potreby ústne vec prejednávať rozhoduje rozhodcovský súd na základe písomne predložených dôkazov a vyjadrení. Ak však navrhne účastník konania ústne pojednávanie a svoj návrh dostatočne odôvodní a ústne pojednávanie nebude prekážkou rýchleho a efektívneho rozhodnutia vo veci, rozhodcovské konanie bude ústne
– vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov exekútormi a súdmi – rozhodcovský rozsudok sa stáva po tom, čo je doručený všetkým účastníkom sporu, právoplatný a vykonateľný, čo umožňuje oprávnenej strane v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia stranou povinnou domáhať sa okamžite svojho nároku
– senátny typ rozhodovania – rozhodovanie tromi rozhodcami zabezpečuje objektívnosť a dôkladné posúdenie sporu, rozhoduje sa na základe väčšiny hlasov

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní


Predmetom úpravy tohto zákona je riešenie majetkových sporov, ktoré vzniknú alebo už vznikli nielen z tuzemských, ale aj medzinárodných záväzkových vzťahov. Oproti predchádzajúcemu zákonu č. 218/1996 Z. z., ktorý sa v praxi málo využíval, sa týmto zákonom rozšíril okruh sporov, ktoré môžu účastníci konania riešiť v rozhodcovskom konaní, z obchodných i na občianskoprávne. Predmetom právnej úpravy tohto zákona je i uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, tuzemských i cudzích, ak miesto výkonu rozhodcovského rozhodnutia je v Slovenskej republike. Táto úprava je zakotvená v ôsmej časti zákona. Zároveň sa však obmedzuje možnosť zmluvných strán podrobiť rozhodcovskému konaniu len tie spory, ktoré možno ukončiť súdnym zmierom. Vzhľadom na zachovanie princípu teritoriálnej pôsobnosti zákona sa týmto zákonom spravujú spory, len ak je miesto rozhodcovského konania alebo konania o uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí na území Slovenskej republiky. Nemožno však obmedziť rozhodnutie účastníkov konania zvoliť si tento zákon pre rozhodcovské konanie v cudzine, ak to pripúšťa právny poriadok štátu, na území ktorého sa rozhodcovské konanie uskutoční. Zákon tiež negatívne určuje, ktoré spory nemôžu byť predmetom konania z dôvodu osobitného významu veci samej. Ide o vznik, zmenu a zánik vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, kde sa vyžaduje zápis práv k nehnuteľnostiam a ich zmien v katastri nehnuteľností a rozhodcovské rozhodnutie nie je právnou skutočnosťou na zápis práv k nehnuteľnostiam. Ďalej sú z rozhodcovského konania vyňaté tzv. statusové spory, kde je osobitný spoločenský záujem na tom, aby o nich rozhodoval všeobecný súd v občianskom súdnom konaní. Spory, súvisiace s výkonom rozhodnutí alebo súvisiace s konkurzným a vyrovnávacím konaním, sú bezprostredne zviazané s týmito konaniami, v ktorých autoritatívne rozhoduje všeobecný súd. Z hľadiska ich hladkého priebehu nie je možné zveriť rozhodovanie sporov, vzniknutých počas trvania konania a s ním nejakým spôsobom prepojených, rozhodcovskému súdu.

Dohoda rodičov o úprave práv a povinností k dieťaťu, ktorá pre svoju platnosť potrebuje schválenie súdu a ani dohoda o styku rodičov s dieťaťom a o výžive a výchove maloletého dieťaťa nemajú povahu súdneho zmieru, a preto o nich podľa tohto zákona nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Obdobne tiež súd upravuje pomery rodičov k maloletému dieťaťu, ak rodičia nežijú spolu. Majetkové práva maloletého dieťaťa sú teda z rozhodcovského konania tiež vylúčené.

Rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka

Druhá časť zákona upravuje spôsob, akým si účastníci zmluvných právnych vzťahov môžu dohodnúť rozhodovanie prípadných sporov v budúcnosti alebo sporov prebiehajúcich v rozhodcovskom konaní.

Záväzok zmluvných strán predložiť existujúci alebo budúci spor na rozhodovanie rozhodcovskému súdu vyplýva pre strany z rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako:
1. samostatná zmluva,
2. rozhodcovská doložka k zmluve.

Zákon definuje rozhodcovskú zmluvu ako dohodu zmluvných strán o tom, že všetky alebo len niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo medzi nimi vzniknú vo vopred určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že rozhodcovská zmluva nebude zaväzovať ich právnych nástupcov. Takáto dohoda musí byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy a musí z nej jednoznačne vyplývať vôľa zmluvných strán. Ak sa na tomto zmluvné strany výslovne v zmluve nedohodnú, uplatní sa zákonná úprava a rozhodcovská zmluva bude zaväzovať i právnych nástupcov zmluvných strán.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente. Môže byť uzavretá vzájomnou korešpondenciou (listom, telefaxovou správou, e-mailovou správou), pričom návrh (oferta) a prijatie návrhu (akceptácia) nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj na skladiskovom alebo tovarovom náložnom liste, čo je bežný spôsob uzatvárania rozhodcovských zmlúv v iných štátoch. Zákon umožňuje konvalidáciu písomnej formy tým, že zmluvné stany vyhlásia do zápisnice pred rozhodcom, že svoj spor podrobujú rozhodcovskému konaniu. Takéto vyhlásenie však zmluvné strany môžu urobiť najneskôr do začatia konania o podstate sporu, t. j. o veci samej.

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu výslovne dohodnúť na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela.

Ak nastane situácia, že súčasťou inak neplatnej zmluvy je rozhodcovská doložka, táto rozhodcovská doložka bude neplatnou iba v prípade, že sa aj na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Najčastejším a najľahším spôsobom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vloženie rozhodcovskej doložky do zmluvy, resp. do záverečných ustanovení zmluvy. Takáto rozhodcovská doložka následne vyzerá takto:

„Zmluvné stany tejto zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu ............................................ . Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné“.

V súlade s ustanovení § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 zákona možno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní:
1. majetkové spory vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike
2. a súčasne ide o spory, ktoré je možné skončiť pred súdom zmierom.

Z rozhodovania sú v zmysle § 1 ods. 3 zákona vylúčené:
1. spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
2. spory o osobnom stave,
3. spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
4. spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

V súlade s týmto je potom možné rozhodcovskú doložku vkladať najmä do týchto zmlúv:
1. všetky záväzkové zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
2. všetky záväzkové zmluvy podľa Obchodného zákonníka,
3. zmluvy a právne vzťahy vznikajúce medzi zakladateľmi a spoločníkmi obchodných spoločností a družstiev, najmä spoločenské zmluvy, zakladateľské zmluvy a stanovy obchodných spoločností a družstiev,
4. zmluvy uzatvárané podľa Zákonníka práce, napr. pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, kolektívne zmluvy,
5. zmluvy uzatvárané v zmysle osobitných predpisov, ktoré sa subsidiárne riadia Občianskym alebo Obchodným zákonníkom, napr. zmluvy uzatvárané podľa zákona o cenných papieroch, podľa zákona o kolektívnom investovaní atď.

Konanie pred rozhodcovským súdom

Úprava konania pred rozhodcovským súdom je upravená odlišne ako konanie pred všeobecným súdom, rovnako tiež niektoré inštitúty. Celkovo možno hodnotiť úpravu konania za jednoduchšiu. Odlišná je aj povaha noriem v tomto zákone. Niektoré normy sú konštruované zjavne kogentne, napriek tomu s ich nedodržaním zákon nespájal až do novelizácie zákona s účinnosťou od 1. januára 2006 žiadne negatívne následky (k novelizácii zákona pozri text nižšie).

Účastníci konania majú pred rozhodcami spravidla rovné postavenie. Porušenie tejto zásady je zákonom postihnuteľné a je považované za dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Začatie konania

Nevyhnutným predpokladom začatia konania pred rozhodcovským súdom je podanie návrhu, resp. žaloby, keďže v prípade arbitráže ide vždy o spor (na rozdiel od všeobecných súdov, ktoré môžu prejednávať aj nesporové veci). Zaujímavosťou v prípade arbitráže je, že konanie vlastne môže začať už vtedy, keď je žaloba doručená žalovanému (pokiaľ nie je adresovaná na konkrétny rozhodcovský súd), aj keď ešte neboli ustanovení rozhodcovia. To riešenie je prevzaté z Modelového zákona UNCITRAL a možno ho v našej praxi považovať za nóvum. Potom je však už iba na žalobcovi, aby si zabezpečil dôkaz o tom, že druhá strana žalobu prijala. Náležitosti žaloby, postup pre jej doplnenie alebo zmenu podrobne upravuje zákon. Tieto pravidlá však majú viac-menej dispozitívny charakter a záleží predovšetkým na rozhodcoch (prípadne pravidlách stáleho rozhodcovského súdu alebo dohode strán), ako ovplyvnia priebeh konania. Na to, aby bolo rozhodcovské konanie skutočne výhodnejšie ako súdny spor, je potrebné, aby boli žalobe priznané rovnaké účinky ako žalobe podanej na súde, vrátane pretrhnutia všetkých lehôt, prípadne zastavenie výkonu práva či prekážky litispendencie. Tu je na mieste poznamenať, že úprava prekážky litispendencie je zakotvená iba jednosmerne (§ 19 ods. 2: „Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodnúť na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.“). Preto je vhodné položiť si otázku, či je možné začať rozhodcovské konanie počas už prebiehajúceho konania pred všeobecným súdom. Keďže zákonodarca pri tvorbe návrhu zákona o rozhodcovskom konaní postupoval podľa predlohy Modelového zákona UNCITRAL, ktorý na takúto otázku odpovedá kladne a keďže samotný zákon o rozhodcovskom konaní to nevylučuje, môžeme konštatovať, že je to možné. V konečnom dôsledku je rozhodujúce, ktorý zo súdov právoplatne rozhodne ako prvý. Zákon tiež upravuje tzv. vzájomnú žalobu. Takúto žalobu môže žalovaný podať najneskôr do prvého pojednávania vo veci samej. Analogicky sa v tomto prípade bude uplatňovať Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého pôjde o vzájomnú žalobu iba v tom prípade, ak žalovaný požaduje, aby mu bolo prisúdené viac, ako žiada žalobca. Takúto žalobu je možné podať len v prípade, ak bola aj v tomto vzťahu uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ak ide o nárok z toho istého právneho vzťahu.

Pod sankciou zastavenia konania si právna úprava konania vyžaduje zaplatenie preddavku na trovy konania. Obdobne to prakticky platí aj pred štátnym súdom, kde je potrebné uhradiť súdny poplatok, avšak v prípade rozhodcovského konania sa strany môžu dohodnúť, že tento preddavok zaplatia spoločne. Konkrétny spôsob a výšku preddavku spravidla upravujú predpisy platné pri konkrétnom rozhodcovskom súde, prípadne si ich stanovia rozhodcovia ad hoc.

Rozhodovanie o právomoci

Právomocou rozhodcovského súdu je skúmať, či má právomoc rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený, najmä či je rozhodcovská zmluva medzi stranami platne uzavretá. Rovnako sa to vzťahuje aj na prípady chýb úkonu. Pojem právomoci zahŕňa oprávnenie autoritatívne rozhodnúť o predloženom návrhu. V prípade, že rozhodcovský súd dospeje k záveru, že takúto právomoc nemá, konanie zastaví. Ak však otázka právomoci zostane nevyriešená a rozhodcovské konanie sa právoplatne skončí, nie je možné napadnúť rozhodcovský rozsudok, s výnimkou absolútne nearbitrovateľných sporov (ide o rozhodovanie vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3). Tento záver vyplýva z povahy veci a z extenzívneho výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 prvej vety. Účastník konania môže uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, avšak môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, tzn. najlepšie ešte pred vyjadrením k žalobe (žalobná odpoveď). Ak to nestihne, je už táto námietka neprípustná a z tohto dôvodu nie je možné neskôr žiadať zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to ani v prípade, ak rozhodcovská zmluva nikdy neexistovala (toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský súd síce môže zmeškanie tejto lehoty odpustiť, a to v prípade, že omeškanie účastníka je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. Ak rozhodcovský súd uznesením rozhodne, že má právomoc rozhodovať (môže tak urobiť dvoma spôsobmi: uznesením ako o predbežnej otázke alebo vydaním rozhodcovského rozsudku), účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania súdu o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Dostatočnou ochranou proti zdržiavacím taktikám je možnosť rozhodcov pokračovať v konaní a krátka lehota na podanie námietok a návrhu na súd.


Nariadenie predbežného opatrenia



Aktuálna právna úprava umožňuje rozhodcovskému súdu nariadiť po začatí konania predbežné opatrenie. Pred začatím konania je však nutné podať návrh na takéto opatrenie na všeobecný súd. Predbežné opatrenie rozhodcovského súdu je vykonateľné ako každé rozhodnutie súdu.

Všeobecné pravidlá o priebehu konania


V V. časti zákona sú osobitne upravené: miesto rozhodcovského konania, jazyk, v ktorom bude konanie prebiehať, spôsob doručovania, dokazovanie a ústne pojednávanie. Táto úprava má dispozitívny charakter a účastníci konania ju môžu na základe vzájomnej dohody upraviť odchylne, resp. ju môžu zmluvou vylúčiť.

Zákon o rozhodcovskom konaní pomerne podrobne upravuje postup konania, a preto je možné sa domnievať, že tento postup sa uplatní len v konaní pred rozhodcami ad hoc, a to vzhľadom na to, že stále rozhodcovské súdy sa spravujú vlastnými rokovacími poriadkami.

Na tomto mieste je vhodné upozorniť na úpravu miesta konania vzhľadom na to, že práve na určení miesta konania závisí pôsobnosť slovenského zákona. V prípade, že sa zmluvné strany na mieste konania nedohodli, určí ho so zreteľom na povahu sporu rozhodcovský súd, ktorý ho môže presunúť aj do zahraničia. V tom prípade sa bude na celé konanie aplikovať zahraničný predpis a na Slovensku bude nutné žiadať o uznanie a výkon rozhodnutia.

Jednoduchšia je právna úprava doručovania počas rozhodcovského konania. V prípade, že sa nepodarí doručiť písomnosť na adresu určenú adresátovi ani s vynaložením primeraného úsilia, platí, že písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané na jeho poslednú známu adresu spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Na rozdiel od súdneho konania, kde prevláda zásada ústnosti (aj keď väčšina úkonov má písomnú formu), ústne konanie v rozhodcovskom konaní nie je nutnosťou.

Rozhodcovské rozhodnutie


Predpokladom rozhodnutia vo veci rozhodcovským súdom je dôkladné preskúmanie skutkového stavu, t.j. ktoré z tvrdení účastníkov konania sa zakladajú na pravdivých skutočnostiach. Úprava dokazovania je v podstate rovnaká ako pred všeobecným súdom. Rozdielom je, že rozhodcovský súd nedisponuje štátnym donútením a dôkazy si teda nemôže autoritatívne zabezpečiť sám. Rozhodcovia majú pri dokazovaní prisúdené pasívne postavenie. Rozhodcovia nemôžu sami navrhovať vykonanie dôkazov. Okrem toho im zákon nedáva k dispozícii ani žiadny nástroj, pomocou ktorého by mohli zaobstarať navrhnutý dôkaz, najmä výsluch, ak im nebude poskytnutý dobrovoľne. Zákon stanovuje, že ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Tu je však opäť potrebné zdôrazniť jednu významnú skutočnosť, že dožiadaný súd nie je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Súd rozhodne o tom, či dožiadaniu vyhovie sám. Ak mu vyhovie, nič mu nebráni, aby použil štátne donútenie.

Trovy konania

Právna úprava trov konania je dispozitívna. Rozhodcovský súd, ktorý úhradu trov prikáže, spravidla stanoví aj ich rozsah.

Neplnenie povinností účastníka rozhodcovského konania

Následky pasivity žalovaného upravuje § 30 zákona. V takýchto prípadoch môžu rozhodcovia konať ďalej a definitívne rozhodnúť, aj keď z pasivity žalovaného nie je možné jednoznačne dedukovať jeho súhlas s uplatneným nárokom.


Novelizácia zákona o rozhodcovskom konaní


S účinnosťou od 1. januára 2006 bol zákon č. 244/2002 Z. z. novelizovaný zákonom č. 521/2005 Z. z.

Predmetná novela sa predovšetkým dotkla úpravy povinností zriaďovateľa rozhodcovského súdu. Podľa § 12 ods. 3 pôvodného znenia zákona bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu, zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde a jeho zmeny. V zmysle pôvodného znenia zákona o rozhodcovskom konaní nie je vedený žiaden zoznam rozhodcovských súdov. Keďže zo zákona vyplýva povinnosť zriaďovateľa rozhodcovského súdu zverejniť v Obchodnom vestníku zriadenie stáleho rozhodcovského súdu a jeho pobočiek, štatút rozhodcovského súdu, rokovací poriadok a zoznam rozhodcov, informácie o tom, kto má pôsobnosť rozhodcovského súdu, môže verejnosť získať práve z Obchodného vestníka. Takto získané informácie môžu byť predmetom zmluvnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov (predmetom tzv. rozhodcovskej doložky k zmluve alebo osobitnej rozhodcovskej zmluvy), preto je dôležité, aby údaje uverejnené v Obchodnom vestníku boli úplné, správne a pravdivé. Pôvodné znenie zákona o rozhodcovskom konaní však tiež neustanovovalo lehotu na zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku ani neriešilo prípad nesplnenia povinnosti zverejniť údaje zo strany zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ani sa nezaoberalo aktualizáciou údajov zverejnených v Obchodnom vestníku.

Na základe novelizácie zákonom č. 521/2005 Z. z. sa rozšíril okruh povinností zriaďovateľa rozhodcovského súdu a v zmysle aktuálneho znenia ustanovenia § 12 ods. 3 sa zriaďovateľovi rozhodcovského súdu ukladá povinnosť zverejniť v Obchodnom vestníku zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo jeho pobočiek, ďalej povinnosť zverejniť štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a jeho zmenu a zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom rozhodcovskom súde a jeho zmeny. Novelizovaný zákon tiež stanovuje 30-dňovú lehotu na splnenie povinností spočívajúcich vo zverejnení taxatívne stanovených údajov. Stanovuje sa aj sankcia za porušenie týchto povinností vo forme zákazu uskutočňovania rozhodcovských konaní a vydávaní rozhodcovských rozhodnutí, a to až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku.

Novelizácia priniesla zmenu aj v tom, že sa vedie zoznam stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Tento zoznam vytvára a aktualizuje ministerstvo na základe údajov zverejnených zriaďovateľmi rozhodcovských súdov v Obchodnom vestníku v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 tohto zákona. V súlade s aktuálnou úpravou potom platí, že ministerstvo zapísalo do zoznamu stálych rozhodcovských súdov v lehote do 1. februára 2006 tie stále rozhodcovské súdy, ktorých zriaďovatelia si splnili k 31. 12. 2005 svoju povinnosť uloženú týmto zákonom v ustanovení § 12 ods. 3 tohto zákona a zverejnili taxatívne stanovené údaje v Obchodnom vestníku.

Sprava z internetu

Novela zákona o rozhodcovskom konaní

Dňa 5. 3. 2009 bol uverejnený v Zbierke zákonov, v čiastke 31, zákon č. 71/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Novela bude účinná od 1. 7. 2009.
Novela bola prijatá najmä v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, ktoré predstavuje alternatívnu možnosť riešenia sporov oproti bežnému konaniu na súde.

Jedna z najvýznamnejších zmien, ktorú novela priniesla je, že žaloba a rozhodcovský rozsudok sa účastníkom rozhodcovského konania musia doručiť vždy do vlastných rúk a ani účastníci sa nemôžu dohodnúť na inom spôsobe doručovania. Doteraz sa tieto písomnosti považovali za doručené už ich samotným odoslaním, bez ohľadu na to či sa ich skutočne podarilo doručiť, čo bolo vzhľadom na ich závažnosť neprimerané.

Ďalšia dôležitá zmena je, že ak boli pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, je možné podať na príslušnom súde žalobu a domáhať sa zrušenia daného rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a berie do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

no už ako povieš. a s tou 2-kou povie či máš pravdu súd. Ak ale im 2-ku pošle do kelu, doložka je neplatná a tým pádom aj tá šaškáreň na AS

71/2009 Z.z.


ZÁKON


z 11. februára 2009,



ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov



Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý znie:

"§ 6a

Kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.".

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa citácia "Napríklad § 124 Občianskeho súdneho poriadku, § 99 ods. 2 Trestného poriadku." nahrádza citáciou "Napríklad § 124 Občianskeho súdneho poriadku, § 129 ods. 2 Trestného poriadku.".

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia "§ 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku." nahrádza citáciou "§ 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.".

4. § 25 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk;9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:
"9a) § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.".

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia "Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

6. V § 31 odsek 3 znie:
"(3) Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.13a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
"13a) Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364/11, 9. 12. 2004).".

7. V § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 13b a 13c znejú:
"13b) § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
13c) § 7 až 9 zákona č. 250/2007 Z. z.".

8. V § 40 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
"j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)".
9. V poznámke pod čiarou k odkazu 15 sa vypúšťa citácia "§ 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.".

10. V poznámke pod čiarou k odkazu 16 sa vypúšťa citácia "§ 252 Občianskeho súdneho poriadku.".

11. Za § 54 sa vkladá § 54a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 54a
Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2009

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. júlom 2009.".


Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z. a zákona č. 465/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 9 ods. 1 v druhej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "s výnimkou poplatku podľa položky č. 17, pri ktorom je možné tento platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur.".


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2009 okrem čl. II, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.

Dôvodová správa-časť


A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívu voči občianskemu súdnemu konaniu. Nepochybne predstavuje efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľské vzťahy, niektoré prvky rozhodcovského konania sú neudržateľné z pohľadu záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie bez pojednávania, doručovanie písomností len tým, že sa odošlú na adresu spotrebiteľa a obmedzená možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, odôvodňujú potrebu zmeny právnej úpravy v prospech spotrebiteľa.
Najmä so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora má predkladateľ záujem udržať rozhodcovské konanie aj vo vzťahu k spotrebiteľom, ale s posilnením prvkov určených na jeho ochranu tak, aby každý rozhodcovský rozsudok, ktorým sa nereflektovalo na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, mohol preskúmať súd.
Za neudržateľnú považuje predkladateľ tú časť právnej úpravy, podľa ktorej sa považuje písomnosť za doručenú už len samotným jej odoslaním na adresu spotrebiteľa. Navrhuje sa preto doručenie rozsudku tak, ako je to v občianskom súdnom konaní (§ 47 ods. 2 OSP). Je nemysliteľné, aby pri rozhodovaní o závažných veciach neboli žaloba alebo rozhodcovský rozsudok doručené. Vzhľadom na rovnosť účastníkov konania je vždy potrebné dodržať rovnaký mechanizmus aj proti dodávateľovi. Z tohto dôvodu predkladateľ navrhuje prísnejšiu formu doručovania nielen vo vzťahu k spotrebiteľovi, ale aj vo vzťahu k dodávateľovi.
Podľa súčasnej právnej úpravy je sudca všeobecného súdu povinný ex officio určiť neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné právne prostriedky na ochranu svojich práv (viď napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C 168/05 Elisa María Mostaza Claro v. Centro Móvil Milenium: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.“).
Predkladateľ navrhuje obdobnú povinnosť rozhodcovského súdu prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa aj v rámci rozhodcovského konania. Tým, že rozhodcovský súd bude prihliadať na tieto ustanovenia, môže sa dosiahnuť zníženie počtu žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.

Rozhodcovský súd musí prihliadať na princípy súkromného práva a princíp zmluvnej voľnosti (pacta sunt servanda) nie je jediným princípom. V spotrebiteľských veciach rozhodcovský súd musí vždy starostlivo vyvážiť princíp zmluvnej voľnosti s princípom zmluvnej spravodlivosti a to práve na základe práve spomenutých noriem určených na ochranu spotrebiteľa.


B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 6a)
Ide o prevenčné ustanovenie. Podľa platnej právnej úpravy sa dnes môže rozhodcom stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná.
Navrhovaná právna úprava smeruje k zvýrazneniu zodpovednosti osoby, ktorá sa podujme vykonávať funkciu rozhodcu. Okrem zákonných predpokladov na jej spôsobilosť by si mala uvedomiť, že funkciu rozhodcu by mala vykonávať len vtedy, ak je dostatočne odborne zdatná a je v stave rešpektovať základné princípy a zásady, ktoré sa viažu k rozhodovaniu o právach a povinnostiach fizických a právnických osôb a teda k rozhodcovskému konaniu ako takému, ktoré je postavené na podobných princípoch a zásadách ako občianske súdne konanie (nestrannosť, rovnosť účastníkov konania), keďže jej neodbornou činnosťou môže dôjsť k porušeniu práva na súdnu ochranu. Predpokladá sa, že rozhodcom by mali byť len osoby, ktoré sú spôsobilé všetky tieto zásady a princípy rešpektovať. Je potrebné mimoriadne dbať na odbornú spôsobilosť v tých prípadoch, ak rozhodca má prihliadať vo veciach spotrebiteľských zmlúv na právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K bodu 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 7)
Ide o nahradenie odkazu z neúčinnej právnej normy na normu účinnú.

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 9)
Ide o nahradenie odkazu z neúčinnej právnej normy na normu účinnú.

K bodu 4 (§ 25 ods. 4)
Predkladateľ považuje za prioritné riešiť spôsob doručenia žaloby a rozhodcovského rozsudku.
Podľa právnej úpravy de lege lata je možné vydať rozhodnutie aj bez pojednávania a listiny sa považujú za doručené už len samotným odoslaním na poslednú známu adresu účastníka konania, aj keď ich neprevezme. Takáto úprava je neudržateľná.
S cieľom posilniť právne postavenie účastníka rozhodcovského konania sa preto navrhuje, aby mu boli žaloba a rozhodcovský rozsudok doručený do vlastných rúk a aby vždy mohol žiadať preskúmať rozhodnutie rozhodcu na súde. Náhradné doručenie je prípustné a tým sa počíta s možnosťou riešiť prípadné obštrukcie zo strany učastníka konania.

K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 9)
Ide o nahradenie odkazu z neúčinnej právnej normy na normu účinnú.

K bodu 6 (§ 31 ods. 3)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je stanovenie povinnosti rozhodcu prihliadať ex lege na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa a to nielen v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj v rámci záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva.
Cez poznámku pod čiarou navrhovateľ poukazuje na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“ (§ 53 ods. 1). Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok a preto, obdobne ako sudca v občianskom súdnom konaní, aj rozhodca nemôže neprihliadať na inú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak sa nachádza v zmluve a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale tiež aj na strane spotrebiteľa, pokiaľ je nerovnováha v právach a povinnostiach.

V Prílohe č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sú vymenované obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ide o nasledovné praktiky:
Klamlivé obchodné praktiky:
1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je.
4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo výrobok bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by výrobok spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
5. Výzva na kúpu výrobkov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto výrobky alebo rovnocenné výrobky, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na výrobok, rozsah reklamy výrobku a ponúknutú cenu (vábivá reklama).
6. Výzva na kúpu výrobkov za stanovenú cenu a následné
a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom,
b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase,
c) predvedenie jeho chybnej vzorky s úmyslom podporiť predaj iného výrobku (reklama typu nalákať a zmeniť).
7. Nepravdivé vyhlásenie, že výrobok je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.
8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v štátnom jazyku, že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji výrobku, a následné poskytnutie tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené predtým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii.
9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že výrobok možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.
10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky predávajúceho.
11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu výrobku, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama).
12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ výrobok nekúpi.
13. Propagovanie podobného výrobku, ako je výrobok vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že výrobok vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je.
14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby výrobkov.
15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je.
16. Tvrdenie, že výrobok je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
17. Nepravdivé tvrdenie, že výrobok je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal výrobok za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.
19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
20. Opísanie výrobku ako "gratis", "zadarmo", "bez poplatku" alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané výrobky, pričom tomu tak nie je.
22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.
23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis výrobku po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa výrobok predáva.
Vo vzťahu k spotrebiteľským úverom sa za nekalú praktiku môže považovať neoznámenie veriteľa Ministerstvu financií a Národnej banke Slovenska údajov podľa § 7a ods. 1 zákona č. 58/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov („Veriteľ je povinný predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.“).
Rovnako sa za nekalú praktiku budú považovať aj nesprávne poskytnuté údaje podľa uvedeného ustanovenia § 7a. Nesprávne údaje, alebo neposkytnutie týchto údajov totiž skresľuje vypočítaný vážený priemer RPMN a ovplyvňuje to aj hranicu odplaty, nad ktorú sú spotrebiteľské úvery neplatné. Porušenie § 7a bude relevantné k takému oznámeniu, ktoré malo dopad na to štvrťročné oznamovanie priemerných RPMN, ktoré bolo relevantné v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Agresívne obchodné praktiky:

1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované výrobky.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za výrobky dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi výrobok alebo službu, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti
a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech,
b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.

Predkladateľ považuje spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú, ak jej predchádzali nekalé obchodné praktiky.
Medzi ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa patria aj ďalšie, napr. ustanovenia zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch - napr. ak by spotrebiteľský úver neobsahoval RPMN (ročnú percentuálnu mieru nákladov), išlo by ex offo o bezúročný úver a bez poplatku - § 4 ods. 3 zákona. Ďalej môže sudca v spotrebiteľských vzťahoch znížiť odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a pod.

Rozhodca bude musieť prihliadať ex lege aj na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa v rámci záväzných právnych aktov Európskeho společenstva.

Aj napriek tomu, že smernice nie sú priamo účinné, predkladateľ vypočítava vybrané smernice na ochranu spotrebiteľa (su v kompletnom texte dôvodovej správy) v súvislosti s nepriamym účinkom smerníc.

K bodu 7 (§ 33 ods. 2)
Porovnaj tiež dôvodovú správu k bodu 6.
Ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.
Praktickým dopadom navrhovaného rozšírenia ustanovenia § 33 ods. 2 bude napr. zamietavý výrok o žalobe (nemožno prisúdiť), ak plnenie bude založené aj na neprijateľnej zmluvnej podmienke, alebo ktorému predchádzala nekalá obchodná praktika.
V návrhu sa počíta aj so situáciou, kedy sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy. Vtedy nebude možné prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nebude vyplývať, že takúto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Pokiaľ však uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy bude predchádzať nekalá obchodná praktika (viď dôvodová správu k bodu 6), nebude možné prisúdiť plnenie z celej zmluvy.
Vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie negarantuje také práva, ako občianske súdne konanie, predkladateľ vylúčil možnosť nejakého čiastočného plnenia pri existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky. Ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Návrh zákona má oporu v Článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ak napr. voči spotrebiteľovi bola použitá nekalá obchodná praktika spočívajúca napr. vo „vytváraní falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech, b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady“, tak asi ťažko je možné uvažovať o nejakom čiastočnom plnení. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkoch ochrany spotrebiteľa.

K bodu 8 (§ 34 ods. 2 písm. h))
Predkladateľ považoval za potrebné doplniť poučenie nielen o možnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj o lehote na podanie takej žaloby. Lehota má základ v ustanovení § 41 a ide o 30 dňovú lehotu. Pre rozhodcovský súd z toho vyplýva povinnosť poučiť kompletne aj o lehote, či už podľa ustanovenia § 41 ods. 1 alebo ods. 2.

K bodu 9 (§ 40 ods. 1 písm. j))
Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak ide o niektorý z dôvodov vypočítaných v ustanovení § 40 ods. 1.
Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Pôjde najmä o ustanovenia, na ktoré sa poukazuje v bode 5 dôvodovej správy. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Ak však rozhodcovský súd bude reflektovať na všetky normy určené na ochranu spotrebiteľa, rozhodne spravodlivo a pri nejasnostiach bude brať zreteľ na nepriamy účinok smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, niet dôvod obávať sa, že spotrebitelia budú podávať žaloby a že sa stratí význam rozhodcovského konania.

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 15)
Ide o odstránenie odkazu na už neúčinnú právnu normu.

K bodu 11 (poznámka pod čiarou k odkazu 16)
Ide o odstránenie odkazu na už neúčinnú právnu normu.

K bodu 12 (prechodné ustanovenie)
Upravuje sa režim pôsobenia novej právnej úpravy (lex posterior) a starej právnej úpravy (lex priori). Nová právna úprava sa bude vzťahovať aj na konania začaté pred nadobudnutím jej účinnosti (1. júl 2009).

No samozrejme ako sa dalo ocakavat žalobca mal vo veci plný úspech a sme povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 390,- EUR do troch dní... Dnes nám prisiel rozhodcovský rozsudok.

takže.akurat som došiel z OS.
Poplatok za žalobu na zrušenie AS = 99,5 €, Rozhod.súdu = 331,5 € (my máme AS) Oslobodenie od poplatku mi nepotvrdili. To by mohol vysvetliť AUS.
Ak nezaplatíme trovy a dáme žalobu, dojde papier od exekútora kde máme dať námietku kvôli prebiehajucej žalobe na rozsudok AS-exekúcia bude pozastavená, penále nebudu rásť. Exekútor by si mal počítať 10% prvých 15 dní, potom 15%....

Úschova peňazí ako som predtým písal na súde na toto zrejme nebude pasovať.

Ali, mohol by si tieto informacie tak ako si ich napisal tu preposlat AUS, pripadne pravnicke a poprosit ich o reakciu?

oki. chcel som tam aj volať

Zdravím všetkých, včera som sa vrátil z dovolenky, a tiež mám na pošte rozsdok z AS, pred chvíľou som volal na AUS, v priebehu dneška by sa mali na ich stránke objaviť pokyny ako ďalej postupovať.

Uz je to zverejnene http://www.asu.sk/sudnespory.htm