ďakujem za uznanie, poteší.

chcela by som sa len opytat ci mozem zauctovat prevzate suciastky z havarovaneho vozidla na sklad ako aktivaciu materialu? alebo ako neviem to...dakujem

môžeš, ale ja by som zaúčtovala 112/648
pričom 648 by bol výnos k tej škode.

dakujem

firma A - PU účtuje B spôsob

A firma nakupuje materiál od firmy B ,materiál sa prenesie do firmy A , následne firma A na tento materiál navarí návar ale kedže výrobok ešte nie je hotový treba ho znovu preniesť do firmy B, kde firma B k tomuto polovýrobku externe namontuje iný materiál a znovu to ide do firmy A , ktorá to potom predá firme C ako výrobok

čiže :
1. firma B predá firme A svoj materiál
2. firma A urobí návar
3. firma B dala požiadavku, aby takýto polovýrobok firma A predala firme B späť ??? nechápem tento krok
4. firma B na polovýrobok namontuje ešte iný materiál a následne ho predá späť firme A


je takýto postup správny ?
prečo musí firma A predať firme B polovýrobok / firma B tvrdí, že ohladne zákona o DzP je len takýto postup správny / ??
nie je jednoduchšie ak firma B vyfakturuje firme A len materiál a následne len externú službu ?
jednoducho sa vynechá spätný predaj ...

neviem či som to napísala zrozumitelne ...

dakujem za akékolvek rady

... odpoveď modrým v texte ...

Naša spoločnosť vyrobila vlastnou činnosťou dvere, pričom som aktivoval materiál, použitý na výrobu dverí a odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, podieľajúcich sa na výrobe dverí, v časovom rozsahu, ktorý výrobe dverí venovali, pričom som zaúčtoval 112/621. Výdaj materiálu zo skladu z dôvodu predaja som účtoval 542/112 a následnú faktúru odberateľovi 311/642.
Chcem sa opýtať, či musím v tomto prípade materiál prijať na sklad materiálu a následne vydať zo skladu materiálu alebo je možné aktiváciu materiálu a následný výdaj materiálu z dôvodu predaja účtovať interným účtovným dokladom bez prijatia na sklad materiálu a výdaja zo skladu materiálu.

Posúvam ...

Posúvam ...

To, či sa materiál musí účtovne prijať na sklad závisí od spôsobu účtovania zásob a vnútornej účtovnej smernice. Ak sa vedie spôsob A, tak by sa mal prijať ... pokiaľ vnútorná smernica neupravuje odchýlky, ktoré tento materiál a jeho určenie spĺňa. A nielen vstupný materiál, ale aj výrobok z neho. Celé účtovanie je 112/111 – sklad, 501/112 – výdaj do výroby, 123/613 príjem z výroby na sklad, 613/123 – výdaj odberateľovi, 311/601 fakturácia.
Ak sa vedie spôsob B, tak sa nákup účtuje rovno do spotreby, ako 501/211,321 a predaj výrobku 311/601. Ale nezbavuje povinnosti viesť o príjme a výdaji zásob operatívnu /neúčtovnú/ skladovú evidenciu, taktiež podľa vnútornej smernice. Smernica však môže jednoúčelový nákup materiálu vylúčiť zo skladovej evidencie a nahradiť odkazom na použitie pre konkrétnu fakturáciu.
Ani v jednom prípade nie je veľmi vhodné použitie aktivácie, hoci sa ňou dá dosiahnuť zhodný hospodársky výsledok. Lebo v danom prípade ide o výrobnú spotrebu a príjem z výroby. Aktivácia sa používa viac na ocenenie a prijatie niečoho do aktív vo vnútri účtovnej jednotky, bez vplyvu iných subjektov. Použitie aktivácie v podobe 112/621 neumožňuje vyhnúť sa skladu, lebo samotné použitie účtu 112/621 znamená Materiál na sklade z aktivácie /namiesto nákupu 112/111/. Rovnako nie je veľmi vhodné použitie účtov 542, 642, lebo nejde o predaj materiálu tak, ako bol kúpený, ale o výrobnú spotrebu a následnú premenu na výrobok. Ocenenie 123/613 obsahuje vlastné náklady napočítané podľa kalkulačného vzorca – priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady/=odvody/, výrobná réžia. V zadaní otázky sú odvody, ale chýbajú mzdy, z ktorých boli odvody napočítané. Len toľko ... pre stručné vylepšenie postupu.

Áno, mali tam byť hrubé mzdy a odvody, tie mzdy sa mojou nepozornosťou nejako "stratili". Ďakujem pekne za odpoveď.

V tejto súvislosti mám ešte jednu otázku. Platí tento postup aj v prípade, že náklady na materiál sme nemali žiadne, nakoľko materiál uhrádzal odberateľ zo svojich prostriedkov? Naše náklady na výrobu dverí spočívali iba v hrubej mzde a odvodoch platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý dvere vyrobil-účty 521,524. Nemala by sa v takomto prípade odberateľovi fakturovať služba-práce spojené s vyhotovením dverí, účtovaná vo výnosoch na účte 602 ?

Výroba z cudzieho materiálu je iba službou. Kalkulačný vzorec platí, ale nejde do neho materiál. Ibaže by nejaký drobný pomocný materiál predsa len vstupoval. Sklad sa neúčtuje, ak niektoré softvéry programovo vyžadujú v kusovníku materiál, tak tento sa účtuje na podsúvahovom účte 751/799 v nulovom, alebo minimálnom ocenení, aby neskreslil kalkuláciu. Fakturácia samozrejme na 311/602, aj keď nejaký drobný materiál bol. Ono je to diskutabilné 601, versus 602, lebo ak ide o ojedinelú výrobu u firmy poskytujúcej služby, tak aj u použitia vlastného materiálu stačí 602. Načo kvôli ojedinelému prípadu komplikovať ročný obraz účtovníctva s malými sumami. Stačí uviesť do poznámok k závierke, že 602 zahrňuje aj ojedinelém prípady drobnej výroby.

Ďakujem pekne.

Sme firma zaoberajúca sa výrobou pracovnej obuvi. Účtujeme spôsobom B.
Niekedy kupujeme hotové podošvy na obuv účtujem 501,343/321.
Ale niekedy kupujeme gumovú zmes na výrobu podošiev (urobím príjemku na sklad -následne výdajku).... a podošvy vyrobíme u nás tiež účtujem 501,343/321. Podošvy idú hned do výroby kde sú súčasťou výrobku na tiež sa už nerobí príjemka na sklad.
Predaj výrobkov účtujem 311/601
Je takýto postup správny alebo v prípade tej gumovej zmesi by ste postupovali inak??

predpokladám, že 501-podošvy a 501-guma sú rôzne analytiky. a v to druhom prípade účtuješ gumu na 501, nie pdošvy, ved tie sa už vyrobia až následne.
Podľa mňa účtovne je to v poriadku.
sklad mimoúčtovne by si mala mať riešený tak, že máš skladové karty aj na gumu, aj na podošvy. Podošvy môžu byť na jednej karte aj kupené aj vyrobené, kedže aj tak idú ďalej do výroby.

Kejka nemám to na rozných analytikách- účtujem to na analytikom účte 501001 základný materiál, pretože v tejto obuvníckej výrobe je neskutočné množstvo materiálu (analytiku mám vedenú základny, spotrebný,a pomocný materiál) a tento máme definovaný v smernici, čo kde patrí) analytiku na tieto materiály mám podľa dodávateľov tuzemských,EU a tretie krajiny....ale skladové karty sa vedú poctivo na každý druh materiálu...aby sme sa porozumeli nákup podošiev učtujem na 501001 a gumu tiež na 501001 vedie sa to ale dokladne na kartách výdajky príjemky všetko funguje dokladne...

tak potom nie je problém.
len v zadaní si spoínala skladové karty len v súvislosti s gumou.

Pokiaľ viem, v obuvníckej výrobe sa pracuje aj s obuvníckymi polotovarmi, takže je potrebné dobre rozlíšiť aj materiál od obuvníckeho potovaru.

Po prečítaní aj ostatných príspevkov mám názor, že toto účtovanie pre B spôsob postačuje. Skladovú evidenciu by však bolo treba viesť na osobitných kartách :
- pre podošvy vyrábané, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako polotovar 122/612
- pre podošvy nakupované, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako materiál 112/501
Už aj z toho metodického dôvodu, že pri výrobe podošiev celá topánka ešte nie je hotová, materiál /granulát/ už nie je, ale oceniteľný a inventarizovateľný sortiment /podošva/ už existuje ... a má vplyv už na hospodársky výsledok. Ostatný, vecne rozpracovaný neinventarizovateľný materiál a práca idú na nedokončenú výrobu. Ale vyrobené podošvy sú inventarizovateľné a nemožno ich náhradne účtovať na 112/501 ... teda aj preto.