Ja čo si pamatám- mňa moja nebohá ( ) babka nenormálne nútila nosiť také biele pančušky, keď som bol menší...- pamatám si doteraz to jej- a pančušky si si dal?
Odvtedy som alergický na biele pančušky...

A snáď aj dosť starý - na to, aby si ich nosil...
Alergický - akože keby si si ich obliekol, vyhodia sa Ti z nich vyrážky?

Ale nie, zasa až tak alergický niesom...

Takže príležitostne si ich navliecť - napr. na maškarný ples, keby si bol za Mozarta ... to by šlo, nie?
Nemyslím, že dať si ich na stretnutie s klientom...

Vonku +30°, syn v hrubej mikine. Vonku -10°, syn tričko s krátkym rukávom a letná tenučká vetrovka.Do snehu zásadne v botaskách. Čiapka, rukavice a šál - ani omylom. Prekrásny výraz na to použila jeho bývala triedna : termodebil. Vraj celá trieda mala podobný štýl obliekania. Z puberty vyrástol, z obliekania bez ohľadu na teplomer ešte nie...

Ako to že nie? Však keď je teplo, oblečie sa teplo.
Keď vonku mrzne, mrzne aj on... všetko v súlade s počasím...

no vidíš čo všetko ľudia nevedia

Ano presne takto aj u nas, píšem to vyššie o staršej.
Mladsia dcerka (12r) teraz minuly tyžden marodovala a teraz ma prazdniny. V utorok už nevedela čo od dobroty, tak bola vonku. To by nevadilo. V mraze -4st. v teniskach. Jedno tenke tričko a na to bundu. Tak sme sa pohadali. Neda si povedať. Historia sa opakuje.
Včera sklene oči ako ryba, samozrejme teplota 38,3. Jojkala a sťažovala si.

...čo sa my čudujeme deťom, tie ovláda pri obliekaní móda a "in"...rozum je niekde inde...ale dospelý človek by už hádam aj mohol mať rozum na správnom mieste..toť fčuľ môj exmanžel- vstane a vraj ide do hory,,otvorí okno- fajn, teplúčko je, (-9), hodí na seba tričko s krátkym, rifle a bundu..
..o desať minút zvoní mobil, vyhoď mi prosím ťa z okna mikinu, zima je!...

Stanko, Ty si určite chodil na balet.

Tak to moja vnučka nosí tie najhrubšie svetre. Všetci ju chvália aká je rozumná, ale tuhá zima nie je dôvod na taký huňatý sveter. Nie je totiž spokojná so svojim obvodom hrudníka a hrubý sveter jej napráva sebavedomie Na predvianočných nákupoch si vybrala jednu čiapku /baretu?/. Neverila som, že také niečo bude nosiť a nechcela som jej ju kúpiť. Prisahala, že bude a slovo drží. Celú zimu má tú čapicu narazenú na hlave, vyzerá to hrozne ale hlavne, že je hlava v teple. Minule sme boli v robote a tá naša nádherná si za celé dve hodiny nedala čapicu dole z hlavy. Sestre som musela vysvetľovať, že vnútri nie je zima, ale bez čapice by sa tá moja pubertálna vnučka necítila primerane in. Nechcem tú čiapku ohovárať, za tie peniaze si to nezaslúži, ale od 5 kg mecha na zemiaky sa líši len farbou. No čo už, hlavne, že to spolužiačky pochválili a kúpili si také tiež.

Júúúúj plada , ja a baleťák? S mojími 105 kilami asi ťažko...

Ale ako dieťa si určite nemal 105 kíl.
Môj manžel má tiež toľko čo Ty, až na to brucho to nie je také hrozné.
Ale ako dieťa si musel byť v tých pančuškách sladučký....

Ľudia ktorí si myslia že všetko vedia sú neskutočne otravní pre nás, ľudí čo všetko vieme. (I.Asimov)

No plada, máš pravdu- však tých 105 kg nieje až tak veľa ako sa može zdať( samozrejme ak človek nemeria 165 cm ), všetci vravia, že som fešák....

No keď to vravia všetci , tak nám nezostáva iné, len im - veriť...

To akože S alebo X, alebo (ne)dajbože XXL?
Treba ju presvedčiť, že ten hrudník a obsah v ňom ju drží pri živote, to vonku je len obal. A aj z "nedostatkov" sa niekedy dá získať oveľa viac.

...že deti sa nevedia správne obliecť v zime...v pondelok poobede som išla kočíkovať vnučku. Otázky od dcéry.... mami máš pančušky? máš rukavice?máš čiapku? no nemala som, ale šál som mala..ten nestačil. Po 1,5 hodke kočíkovania som skoro zmrzla.

..len tak, ku káve..

http://www.cas.sk/clanok/192220/bude...radicovej.html

..moja babka hovorievala, že to bol ťažký život, keď dostávali potraviny na prídel...a teraz len bezvaječné cestoviny a múka...no ako z toho jedna mater nakŕmi deti?..zmieša múku z vodou a na kameni pred barakom upečie lokšu,či ako?...len uvažujem...

..ešteže moja babka kúrila v šporáku..
http://www.cas.sk/clanok/192207/ako-...o-usetrit.html