Danushka,
ja žijem podľa pár jednoduchých zásad.
Dostal som ich od svojho otca, ako chlapec.
1. Nikomu nič neber, ak ti to sám nedá a vždy všetko vráť.
2. Stráž si svoje veci a nikomu nedovol, aby vám niečo bral.
3. nekamaráď sa so zlými chalanmi a ani s ich kamarátmi.
---------------------------------------------------------
Danushka a s týmto som si vystačil celý život.

A teraz pôjdem zoširoka k môjmu pohľadu na hospodársku krízu...
Až za čias Dzurindu som konečne nabrala pocit, že sa Slovensko zviecha. Ficovi nemôže nik mať za zlé, že po dvoch rokoch vládnutia prišla kríza a nedokázal udržať SK v progresívnom rozvoji. Je to vystihnuté dvoma vetami, viac niet čo dodať.
Či som ľavičiarka, alebo pravičiarka ...je tiež vlastne jedno.
Stále sa obzerám na ten nešťastný Balkán a porovnávam náreky našincov v dnešnej kríze s nárekmi ľudí v bývalej YU vo vtedajších ťažkých časoch. Tvrdím, že kríza Európy začala už vtedy,ale samozrejme koho by sa to týkalo, keď to bolo za hranicami a médiá nám vtĺkali jedno a pravda bola, je a bude ešte dlho utajovaná.
Ocitla som sa tam vtedy s polročným dieťaťom, manžel bol mobilizovaný, odrazu peniaze stratili akúkoľvek hodnotu, úspory v bankách zamrznuté, embargo fičalo jedna radosť, nebolo liekov, úplne tých najzákladnejších, ľudia dostávali mzdy v naturáliách, základ bol postarať sa deťom o jedlo, o kardinálne potreby a dospelí si vystačili s kávou a cigaretami. Ten, čo dovtedy nefajčil - začal fajčiť, ja medzi nimi....
A trvalo to dlho, dlho, kríza s vojnou, bez nej, po nej...a niekto sa tu nabalil a to svinsky, na nešťastí jedného európskeho teritória.

----------------------------------------------------
Preto ten rozdiel hodnôt jar88, pre nič iné, len preto, že nie je kríza ako kríza.
----------------------------------------------------

Od prírody som neposedným človekom, tak som si teda šla zmapovať terén do ďalekej Ameriky, presnejšie do Kanady. Už som bola dobre nahlodaná, že celá rodina odídeme. Veľa nechýbalo a zrazu som sa zľakla.
Prečo?...Pretože by som tam bola nik. Moje vzdelanie by tam nik neakceptoval, žila by som tam z úverových kariet - tak ako väčšina domácich, slovanská dobrosrdečnosť sa vytratí časom, neexistuje len tak niekomu zaklopkať na dvere a pozvať sa na kávu, trošku hlasnejšia výmena názorov, už máte policajtov na krku a skúste ráznejšie prikázať niečo svojmu dieťaťu, sociálny kurátor vás neminie. Chceš mať svoje bývanie, zaplať si ho desaťnásobne viac ako doma na Slovensku.
Ten medziľudský chlad ma odradil najviac a definitívne.

Dlhé čítanie viem...
Porovnávam dva svety, jeden nedávno pred pár rokmi, druhý čerstvý a v strede som kdesi ja so svojou rodinou, priateľmi, prácou a zázemím na Slovensku.
A stále mi to moje milované Slovensko vychádza najlepšie. Najlepšie ako to za daných okolností ide. A tvrdím, že to nie je až tak zlé, mohlo by to byť aj horšie. Chudobnejšie, ako na Balkáne, chladnejšie ako v Amerike.


A tak potichúčky sa pýtam, že keď kríza pominie v Európe, čo Európu čaká ďalej? Niekto už niečo pre nás pripravené má, my tu točíme o kríze a niekto je už dávno za ňou, necháme sa prekvapiť... A my bábkoherci budeme hrať divadieko tak, ako nám napíšu scenár.

Či dlhé , či krátke ....to by som , Danuška , neriešil ...

Kurňa , ale koľko pravdy je v tom ..o tom to je ...

...veru je Juraj a bodaj by nebolo...

Kto nezažil , nevie ...

Danushka, keď celé tak celé.
Nechcel som reagovať na tu Juhosláviu, na vojnu a na to čo si spomenula v prvom príspevku o hodnotách.
Jediné s čím sa viem stotožniť, je pôvod konfliktu a to len čiastočne. Nedostatok peňazí a následné prerastanie do vzájomnej nevraživosti. Ale aj to je len dôsledok chýbajúcej občianskej spoločnosti.
Ak by každý rešpektoval, že každý je v prvom rade človek a že každý človek má práva (naschvál nespomínam povinnosti) a až potom že je občan a až potom je rasa a následne národnosť a príslušnosť k nejakej viere, či strane, nemohlo by nastať to, čo v Juhoslávii nastalo.
Rovnako ako tebe nezáleží na pravicovom, či ľavicovom presvedčení, ani mne v podstate na niekoho presvedčení nezáleží, až do chvíle, keď začne zasahovať do môjho života.
Pokračovať budem neskôr!!!

Jardo iba teba, iba teba. Tvoji zamestanci maju aj 3x tolko!

No konečne sa v niečom aj nezhodneme. Ja tiež riešim najčastejšie svoju rodinu. Popri nej riešim aj boháčov. Najmä tých, ktorí bezprácne rozhodujú aj o tej mojej rodine. Napríklad štátni tajomníci MS. Ak nemôžem nič iné, poviem verejne svoje FUJ tejto nemorálnosti. Riešim aj to a najmä verejne, a teda aj cez Poradu, ako je nemorálne vysloviť názor ministrom práce o tom, že treba odísť za lepším zárobkom mimo svoju vlasť. Lebo, že táto spoločnosť vložila do občana kapitál a ktosi neschopný zabezpečiť mu prácu ho posiela tvoriť hodnoty do cudziny. Rovnako viem, že aj kríza spôsobila zástupy nezamestnaných ľudí, z ktorých celé rodiny nachádzajú strechu nad hlavou v útulkoch pre bezdomovcov. Preto pozorne sledujem, kto a ako im umožňuje prežiť, aby som lepšie poznala, ktorí lístok hodím do volebnej urny. Nie je mi jedno, v akom stave je zdravotníctvo. Lebo mi nie je jedno, či lekár vyoperuje žlčník namiesto slinivky brušnej len preto, že technické vybavenie nemocníc je v čudu, a prostriedky do zdravotníctva na kontách menežmentu. Nie je mi jedno, v akom stave je školstvo, a kto a za akých podmienok učí deti a mládež. Nie je mi jedno, že mafiáni sa vo dverách väzníc otočia na päte, lebo majú melóny na výkupné, a zlodejíčkovia sa dusia v preplnených celách. Nie je mi jedno, že veľké ryby, manipulujúce s našími životmi sú nedolapiteľné. Teda nie sú mi ľahostajné veci verejné, ktoré ovplyvňujú aj moju rodinu. Tiež poznám život hráčov veľkých kasín rovnako, ako poznám periférie, kde žijú detičky s nafúknutými bruškami od hladu, kde je úmrtnosť detí desivá. Preto som presvedčená, že verejnosť som ja, ty, jardo88, duves, a všetci občania. Verejná mienka vie byť občas mocná čarodejka. A stačí, ak len občas.
P.S. Aj na túto tému už sa kliká, ako na vyriešenú. Ale za oponou....aj o tom je mienka. Žiaľ, neverejná.

Pošetilost mocných
Úroda bola nižšia a preto treba platiť vyššie dane. To by bol poradca nášmu ministrovi práce a aj financií!

Aj to a hlavne su v zahranici. Na účtoch akcionarov zdravotnych poisťovni.

Reklama na SME, koľko stojí štát.

Janko dostane od mamičky 25 miliard. Kamarátom rozdá 26 miliard.
Koľko miliard Jankovi zostane?
---------------------------------------------------------------
Reklama po mojom.
Mamička už peniaze nemá.
Koľko miliard zostane Jankovi, ak už nemá kamaráta?
---------------------------------------------------------------
Druhá otázka.
Prečo je ta mamička taká zlá? Nie je to skôr macocha?

Ahoj Jardo. Jediná moja otázka. Ako sa dnes cítiš? Nemyslím finančne, ale zdravotne.

Tak inak dnes sa aj ja citim nejako divne, ked som pozerala predsedu parlamentu ako obeduje s poslancami ako v krcme poslednej kategorie, telefon na uchu, penazenka na stole o obleceni ani nehovoriac, potom ma prekvapili obycajni ludia, ked ani oni sami asi ani nevedia, co chcu, no a ten program vlady, no ja neviem, ci su volici spokojni s presadzovanim predvolebnych slubov. Po trapase v Bruseli, ani doma to nie je nic moc.

Čo ste od neho čakali?!
(snáď len nie vyťahané a jemne zmuchlané školácke sako)

V kríze treba pridať štátnym úradníkom na ministerstve spravodlivosti / popri tom malom plate im dali také malé odmeny/, zatvoriť pôrodnicu v Krupine, navyknúť lekárnikov na "bonusy" od distribútorov liekov /podľa navrhovanej novely ministrom zdravotníctva/, a samozrejme všetko zdražieť.
Je toho ešte veľa, aby tá chudina kríza u nás zostala čo najdlhšie.

MY sme od neho očakávali len ostudu a ONI vrátane TEBA nás tu občas za to prefackovali, lebo od neho čakali spasenie Slovenska...... Spolu s Matovičom je to tandem tak akurát vhodný pre riadenie TECHNOPÁRTY.

Keby len po trapase v Bruseli. Trapas v Poľsku, Maďarsku a všade, kde sa pohnú.......Novinári ich porodili, len akosi majú problém s laktačnou psychózou.....

Ak pán Miškov bude na funkcii ešte chvíľu, tak až potom spoznáme tú najsamsupiš krízu.......On ju už naštartoval na plný plyn......len kto mu pritlačí brzdu netuším....

Pred "nežnou revolúciou" sme mali nielen papierovo v ústave, ale aj v skutočnosti dodržiavané práva:
právo na prácu, istú odmenu za prácu, na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, na bezplatné školstvo, nárok na dôchodok, na bezplatné súdy, nárok na mladomanželskú pôžičku na zabezpečenie bytu, keďže sme všetci chodili do roboty bola minimálna kriminalita.......... atď.
Teda všetko v prospech občana, ktorého jedinou povinnosťou bolo pracovať.

Po "vyštrnganí demokracie" si občan musel zvyknúť na také pojmy ako:
minimálna mzda, podpora v nezamestnanosti, povinné odvody, platby za lekárske úkony, kupovanie liekov, platenie za školské potreby už aj na ZŠ, nehovoriac o VŠ, pôžička od nebankovky, lebo z banky nedostane úver na zakúpenie bytu keďže má malý plat, exekúcia, žiadny dôstojný odchod do dôchodku, ale hneď skočiť do truhly, vysoká kriminalita...... atď.

Keďže podmienky na život má občan ako pred 100 rokmi, treba tam aj začať: znova si vybojovať 8 hodinový pracovný čas, dosiahnuť sebestačnosť v potravinách, v priemysle, v stavebníctve a to vlastnými rukami - teda prácou.

Lákame sem zahraničných investorov ktorým ide len o skúpenie lacných pozemkov, daňové prázdniny, príspevky z ÚP na mzdy a o 2 roky akože skrachujú a na pozemkoch si postavia vily. A Slovač zasa nemá robotu, kradne, vraždí pre pár euráčov.

Dokiaľ sa nepostaví v každom regióne fabrika a nezačne sa obrábať zdevastovaná poľnohospodárska pôda, s krízou neurobí nič žiadna vláda.

Pre občana je najdôležitejšie mať prácu a potom mu je jedno kto mu vládne !!!!

A ako dlho by sa dalo o tom polemizovať......Niekedy sa zamýšľam nad tým kde by sme boli dnes keby nebolo revolúcie a všetky tie peniaze ktoré sme investovali do všelijakých gýčovitých administratívnych zmien sa investovali na správnych miestach: do modernizovania poľnohospodárstva, tovární, školstva, zdravotníctva, stavebníctva a priemyslu. Veď do revolúcie Slovensko nebolo zadĺžené, naopak pomáhali sme iným rozvojovým krajinám, bola stabilná mena, krásne medziľudské vzťahy, skoro žiadna kriminalita, bez rasovej, politickej a občianskej nenávisti, až prezamestnanosť, ba pracovať museli dokonca aj naši počerní spoluobčania a všetky - aj ich deti chodili do škôl.