Takú diskusiu k jednej téme za deň som asi ešte nezažil. My teraz skôr riešime ročné zúčtovanie preddavkov za služby.
Ale aby som sa držal zadania, diskusia nevlastníka bytu alebo nebytového priestoru by mala byť bratá do úvahy iba na základe notársky overenej plnej moci za konkrétny byt alebo nebytový priestor.

Neviem koľko máte bytov? Tu schôdzu zvolala jedna štvrtina vlastníkov, alebo správca na ich podnet?

Keď spomínaš statiku, nebolo by miesto schôdzovania radšej držať dom, aby sa Vám nerozsypal.

Všetci ste dostali pozvánku na schôdzu? A ten "pán", ak nebol pozvaný, čo tam robil? Ak nebol pozvaný, tak bolo treba zavolať políciu, vstúpil do vašich priestorov neoprávnene. Ak bol pozvaný, vlastníci, ak rušil priebeh rokovania ho mohli požiadať, aby rokovanie opustil.

Porekadlo : Len somár sa učí na svojich chybách. Aby ste to mali čisté, bolo by dobré zvolať novú schôdzu, už bez toho "pána".

To v celku nevieme, či synovec právny úkon vykonal alebo nie, to si musí predseda resp. členovia SVB podľa priebehu zhromaždenia zodpovedať. Ale podľa opisu zadávateľky zrejme synovec sa na zhromaždení k veciam týkajúcich sa domu vyjadroval alebo možno dokonca aj podával návrhy čo podľa môjho názoru už právny úkon je. . Napr. ak sa hlasovalo na základe jeho návrhu táto skutočnosť už smeruje k vzniku, zániku alebo zmene práva alebo povinností (§34 ObZ) a teda návrh s hlasovaním je neodeliteľný. Preto som aj písal o "teoretickej" možnosti namietať platnosť takéhoto zhromaždenia resp. v časti v ktorej k takémutu hlasovaniu možo prišlo.

Z toho opisu nie je jasné či synovec konal v mene vlastníčky alebo z akého právneho titulu. Zjavne takto konal neoprávnene, pretože nesplnil formálne náležitosti na zastupovamnie čiže nemal notársky overené plnomocenstvo. Opäť teoreticky iba v jedinom prípade (málo pravdepodobné) by mohol synovec konať za vlastníčku bez overeného plnomocenstva, a to, ak by bol súdom určený opatrovníkom vlastníčky, ktorú súd uznal za nespôsobilú na právne úkony pre duševnú chorobu alebo nadmerné používanie alkoholických nápojov či omamných prostriedkov či jedov (§10 ObZ). Inak to isté platí aj pri zákonnom zástupcovi maloletého vlastníka, že nemusí mať plnomocenstvo s overeným podpisom.

K účasti tretích osôb na schôdzi vlastníkov mám osobnú skúsenosť z náško domu. Vlastníkom bytu sú hluchonemí manželia, ktorých na schodzu doprevádza dcera a robila im tlmočníka pre nepočujúcich. Nikto z vlastníkov nemal námietky voči jej účasti na schôdzi, ale nemala právo hlasovať, len tlmočila názory svojich rodičov

Podľa § 9 zákona č.8/2009 Z.z o cestnej premávke, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.
Zákon teda nezakazuje a v danom zákone ani nenajdete zákaz, aby ste nejazdili motorovym vozidlom na ceste po ľavej strane, ak sa však budete držať teórie podľa Márii27, že " čo nie je zákonom zakázané, je dovolené " ,ak to skúsite, tak sa Vam v hlave po čelnej zrážke s protiidúcim vozidlom určite rozsvieti /ak prežijete čelnú zrážku/, že to bola poriadna hluposť a pred súdom budete márne sa dovolávať, že v zákone nie je zakázané jazdiť po ľavej strane vozovky, takže je to dovolené, podľa teórie " čo nie je zákonom zakázané, je dovolené " a súd Vás odsúdi, ak ste spôsobili smrť v rámci zrážky.
Pokúsim sa tento problém ostatným s použitím materiálu akademika Knappa vysvetlit na fóre ostatným, pretože Mária27 na fóre Porady svojou teóriou často ostatných zavádza.Z dôvodu, ktorý je jasný snaď každému.

Podľa Ústavy SR štátne organy môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Podľa Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Zásada, že dovolené je to, čo nie je zakázané, netvrdí, že si každý môže robiť čo chce, tvrdí iba, že každý môže robiť to a iba to, čo nie je zakázané.
Tato zásada je právna zásada. Vyjadruje to, že je právom dovolené to, čo nie je právom/ zákonom /zakázané.
Zásada, že je dovolene všetko, čo nie je zakázané, sama o sebe neospravedlňuje ľudské chovanie morálne, či z hľadiska pravidiel slušnosti, ale iba vyjadruje skutočnosť, že právo takéto chovanie nezakazuje a nič viac / a taktiež nič menej/. Táto zásada je teda obecným vyjadrením špecifický trestnoprávnej zásady nullum crimen sine lege, alebo skôr naopak, zásada nullum crimen sine lege je špecifickou trestnoprávnou aplikáciou obecnej zásady, že je dovolené, čo nie je zakázané.
V práve platia dve základné modality: dovolené – nedovolené a tretia možnosť nie je. Akékoľvek ľudské chovanie je buď dovolené, alebo nedovolené. Z hľadiska práva neexistuje indiferencia. Existuje ľudské chovanie právom neupravené, t.j. výslovne neupravené, neexistuje však ľudské chovanie právne indiferentné t.j. také, ktoré by nebolo ani dovolené, ani nedovolené. Bez ďalšej argumentácie možno za „ nedovolené „ dosadiť „ zakázané “. Dostávame teda kontravalenciu : dovolené – zakázané. Obidve modality môžu byt vyjadrené rôznymi spôsobmi. Prehliadanie tejto skutočnosti, najmä pokiaľ sa tyká vyjadrenia právneho zákazu, tiež prispelo k nesprávnemu chápaniu zásady, že je dovolené, čo nie je zakázané a k nedorozumeniam tejto zásady sa tykajúcim. Právny zákaz totiž môže byť nielen výslovný, ale tiež implicita, vyplývajúca z príkazu, alebo dovolenia.

Zakázané je to, čo je :

a.) zakázané výslovné, t.j. buď výslovným ustanovením právnej normy, alebo per analógiám ( za predpokladu, že v danom prípade je analógia legis prípustná),
b.) zakázané implicitou, čo nastáva v prípadoch, že:

aa) zákaz vyplýva z príkazu, t.j. : ak je určité chovanie právom prikázané, vyplýva z toho jednoznačný zákaz chovania iného, tak napr. z príkazu jazdiť po pravej strane cesty vyplýva zákaz jazdiť po ceste inak, než po pravej strane , t.j. jazdiť po ľavej strane , alebo uprostred.

bb) zákaz vyplýva z taxatívne vymedzeného výslovného dovolenia: ak je výslovné dovolené iba určíte chovanie, vyplýva z toho jednoznačné zákaz chovania iného, napr. ak je výslovné dovolene parkovanie iba v neparných dňoch v týždni, je tým zakázané parkovanie v párne dni v týždni.
Dovolenie je, podobne ako zákaz, výslovné alebo implicitné, niekedy sa rozoznáva dovolenie obojstranné a jednostranné a podľa toho, či je dovolené chovanie, ktorého zákaz sa tyká, tak i negácia, t.j. chovanie iné, že chovanie, ktorého zákaz sa tyká, alebo či je dovolené iba chovanie, ktorého zákaz sa týka a negácia, t.j. chovanie iné než chovanie, ktorého zákaz sa týka, je zakázané. Jednostranným dovolením je predovšetkým implicitné dovolenie vyplývajúce z príkazu. Podobne jednostranné je výslovné dovolenie, ktoré sa tyká iba určitého taxatívne vymedzeného chovania z určitého druhu chovania ( z určitej množiny možného chovania), ktoré implikuje zákaz chovania iného. Jednostranným dovolením sú teda napr. vyššie uvedené prípady dovolenia vyplývajúceho z príkazu jazdiť vpravo a z dovolenia parkovať iba v určitých dňoch v týždni. ( v oboch uvedených príkladoch je ovšem dovolené i nejazdiť po ceste a neparkovať na uvedenom mieste v dňoch, kedy je tam parkovanie dovolené.

Dovolené je to,
a.) čo je dovolené výslovné a to :

aa) neobmedzené
bb) taxatívne
aa) a obdobne, ako vyššie u zákazu, i per analógiám, napr. v prípade, kedy predmet dovolenia je vypočítaný príkladmo.

b) ďalej je dovolené to, čo je dovolené implicitne, čo nastáva vtedy, ak dovolenie vyplýva:

aa) z príkazu, podľa vyššie uvedenej implikácie prikázané chovanie, ktorého sa zákaz tyká, potom je dovolené (akékoľvek ) chovanie, ktorého sa zákaz týka.

bb) zo zákazu podľa implikácie. Zákaz chovania, ktorého sa zákaz týka, potom je prikázané chovanie iné, než chovanie, ktorého sa zákaz týka, potom je dovolené / akékoľvek/ chovanie iné, než chovanie, ktorého sa zákaz týka, tzn., že zo zákazu parkovania na určitom mieste vyplýva nielen príkaz tam neparkovať, ale samozrejme i dovolenie tam neparkovať.

Uvedená analýza foriem právneho vyjadrenia zákazu a dovolenia nie je úplná. Ale stačí k tomu, aby doviedla argumentáciu k hlavnému problému logického dokazovania teoretickej platnosti zásady, že v demokratickej spoločnosti platí zásada, že je všetko dovolené, čo nie je zakázané.
Zásada, že všetko je dovolené, čo nie je zakázané, vyplýva nielen ako etický, alebo právnepolitický postulát, ale i ako logický záver. Zároveň ovšem z nej vyplýva za tato zásada býva bežne formulovaná trochu nepresne a zjednodušené. V skutočnosti ide o to, že k vyplneniu vyššie uvedenej medzery v modalite „dovolené „ je treba zaviesť ešte tretiu formu dovolenia, t.j. „dovolenie mlčky“. Dovolenie ma potom tri varianty, t.j. dovolenie výslovné, dovolenie implicitné, dovolenie mlčky. Potom vyplýva, že každé ľubovoľné chovanie je buď zakázané, alebo je výslovné dovolené , alebo dovolené implicitné, alebo dovolené mlčky a nie je iná možnosť. Z toho vyplýva presná formulácia zásady, že všetko je dovolené, čo nie je zakázané, ktorá znie tak, že všetko , čo nie je zakázané, ani výslovné dovolené, ani prikázané / a tým dovolené implicite/, je dovolené mlčky, resp. skrátené, že je mlčky dovolené všetko, čo nie je zákonom výslovné upravené. V praxi sa však zachováva regula, že je všetko dovolené, čo nie je zakázané. Je to svojim spôsobom slogan, ktorý slúži i praktickému ovplyvňovaniu právneho myslenia a právneho vedomia ľudí.
Uvedená problematika bola riešená iba vo vzťahu jedinca a spoločnosti. Slobodou jedinca je však v spoločnosti obmedzená i sloboda každého druhého jedinca. Spoločnosť práve do tohto stretu slobôd vnáša poriadok. Zákonné obmedzenie voľnosti chovania subjektu v dôsledku právnej ochrany slobody iného subjektu môže byt dané hypotetický, totiž pre prípad, že nastane nejaká právna skutočnosť.

Ak je takto hypotetický dané dispozitívnym právnym predpisom, vymedzuje sa sféra dovolenosti resp. nedovolenosti chovania účastníkov právneho úkonu zo zhodnej vôle ich samých, t.j. právnym úkonom.
V prípade dispozitívneho právneho predpisu však účastníci právneho úkonu môžu svoje práva a povinnosti upraviť i inak, než právna norma predvída. Zásada, že všetko je dovolené, čo nie je zakazané, sa tu teda týka nielen miery dovoleného chovania subjektov právneho úkonu, ale i dovolenosti právneho úkonu samého. Zásada, že všetko je dovolene, čo nie je zakázané, sa tu teda dotýka problému tzv. autonómie vôle zmluvných strán/ resp. vôbec účastníkov právneho úkonu/.
V kontexte toho vyjadrím svoj názor k danému riešenému problému. Ak zákonodarca v zákone zaviedol a používa v kogentných ustanoveniach pojem "schôdza vlastníkov", tak zároveň v zákonným spôsobom vylučuje zo schôdze vlastníkov všetkých, ktorí vlastníkmi nie sú, teda tretie osoby. Samozrejme, že na schôdzi vlastníkov sa možu zučastňovať zamestnanci správcu, predstavitelia firiem a spoločnosti, ktori sa nejakym spôsobom podieľaju na činnostiach v bytovom dome.
Ak je v zákone kogentným ustanovením stanovené, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, tak zároveň stanovuje, že na schodzi vlastníkov nemožu byť s vlastníkmi prítomné tretie osoby, pretože je pritomný samotný vlastník. Doprovod vlastníka môže vlastníka bytu na schôdzu priviesť, ale potom by mal jednaciu miestnosť opustiť. Ak ide o špecifické pripady, ktoré sú spojené s zdravotnými problémami, tak samozrejme učasť týchto osôb je možná, ale nesmú prekročiť svoj rámec činnosti, na základe ktorého su prítomni na schôdzi vlastníkov. Je potrebné si uvedomiť, ze na schôdzi sa prejednavajú veci, ktoré by mali byť vylučené pred tretími osobami, pretože by mohli byť zneužité, alebo využité v prospech iných, či iných bytovych domov.
To je všetko, čo som potreboval vyjadriťk danému problému, aj napriek onalepkovaniu, že som dedo a pod. Už som ale minule napisal, že niekomu by bolo lepsie, ak by vykladal karty, ale nie určite právo. A samozrejme už nemienim ani v tomto prípade reagovať na pripadne prispevky, pretože na "akademické" debaty nemám čas a v poslednej dobe mám už pocit, že Porada sa mení na ne-Poradu a niektorí by mali prispevky hlavne iba čitať.
Samozrejme si vážim príspevky všetkých na tomto fóre, ktorí sa delia o svoju odbornosť a svoje dlhoročné poznatky.Ani ja sám nie som žiaden dedo vševedo, ale kde nie som odborne zdatný, tak tam mlčím a prenechavám priestor iným. Pretože nepovažujem za dobré zbytočne mlátiť prázdnu slámu, aby som upútal pozornosť. Nakoniec je to z ich príspevkov aj poznať.

Viacmenej súhlasím ale ten príklad, ktorý uvádzaš v úvode je účelový a je celkom mimo, keďže hovoríme o občianskoprávnych vzťahoch resp. o správe bytovch domov a nie o premávke na pozemných komunikáciách. Aj keď súhlasím s väčšou časťou príspevku, ale nie som toho istého názoru, že z definície v zákone "schôdza vlastníkov" možno vyvodiť dôsledok, že na schôdzi vlastníkov môžu byť prítomí len vlastníci, čo v nasledujúcej vete viacmej je negované. Ide v podsatate o termín z ktorého možno odvodiť len to, čo je v zákone uvedené, a to len to, že na schodzi vlastníci hlasovaním rozhodujú o spoločných veciach týkajúcich sa domu. Už priamo zo zákona vyplýva, že na schôdzi sú prítomné iné osoby než vlastníci a to 1) správca (nemusí byť vlastníkom), ktorého povinnosťou je min. raz za rok zvolať schôdzu 2) zástupca vlastníkov (nemusí byť vlastníkom), ktorému sa splnomocnená osoba originálom plnomocenstva. Čiže termín "schôdza vlastníkov" neznamená, že sa zučastňujú len vlastníci.
Na rozdiel od príspevkov, ktoré si mal v téme "Môže zastupovať vlastníkov bytov osoba, ktorá v dome byt nevlastní?" už teraz pripúšťaš prítomnosť iných osôb než vlastníkov s čím sa dá už súhlasiť. Skúsim to teda zhrnúť aj to čo sme tu viacmenej všetci uviedli,

Osoby, ktoré sa na schôdzi zúčastňujú s hlasom rozhodujúcim:
1) vlastníci bytov a nebytových priestorov alebo ich
a) splnomocnení zástupcovia na základe overeného plnomocenstva
b) zákonný zástupca maloletého vlastníka (podľa zákona o rodine)
c) súdom určený opatrovníci za osoby - vlastníka súdom pozbavného spôsobilosti na právne úkony

Zo zákona na schôdzi môžu byť prítomní bez hlasu rozhodujúceho:
2) zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov
3) správca

tretie osoby na pozvanie vlastníkov alebo s ich súhlasom bez možnosti akéhokoľvek zasahovania do priebehu schôdze:
4) zástupca projektanta, dodávateľa prác alebo iná osoba, ktorá bude informovať o priebehu prác iných možnostiach realizácie a pod.
5) opatrovník alebo osoba (tlmočník) doprevádzajúca vlastníka, bez ktorej by vlastník nemohol riadne uplatniť právo hlasovať pre telesné alebo zdravotné postihnutie možno aj pre aj neznalosť jazyka (napr. vlastník - cudzinec)
6) podľa môjho názoru aj iná osoba na ktorej sa vlastníci dohodnú

V bode 6 vychádzam z ustanovenia §2 ods 3) ObZ. podobne ako uvádza
uff, je hotovo

Aby diskusia mala pokracovanie tak tu je komentar k zakonu, ktory som nasiel na inete:

http://www.tvojdom.sk/financie-pravo...elizaciou.aspx

Vyberte si nieco:

Zákon o vlastníctve bytov

Zákon o vlastníctve bytov bol doteraz nejednoznačný, takže umožňoval rôzne výklady, čo neraz viedlo ku konfliktom a mnohým problémom. Tomu by mal byť koniec už 1. júla 2007, keď novela zákona vojde do platnosti.

Právne vzťahy, práva a povinnosti

Podľa nových pravidiel, správu domu môže vykonávať len jeden subjekt, to znamená, že v bytovom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Zmluvy uzavreté v rozpore s týmto ustanovením budú od 1. januára 2008 neplatné.

Spoločenstvá vlastníkov budú môcť naďalej uzatvárať mandátne zmluvy, ktorými poverujú správcu bytov alebo inú organizáciu vykonávať len určité úkony, nemôžu však celú správu domu zveriť inému správcovi zmluvou o výkone správy.

Nový zákon zavádza sankcie pre správcov domov. Ak správca nepredloží vlastníkom správu o svojej činnosti a vyúčtovanie fondu prevádzky za predchádzajúci rok do 31. mája, nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu. Ak správca najneskôr v deň skončenia správy neprevedie zostatok finančných prostriedkov na účte v banke na nový účet, je povinný zaplatiť úrok z omeškania.

Nanovo sa upravujú aj práva a povinnosti správcu pri správe domu. Nové ustanovenie napr. jasne splnomocňuje správcu konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom. Čo sa týka povinností, správca je povinný vypracovávať ročný plán opráv a navrhnúť k nemu aj adekvátnu výšku tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv.

Novela určuje základné pravidlá, kedy je možné pristúpiť k návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby - až po schválení nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Novela zákona stanovuje, že predseda spoločenstva nemusí byť vlastník bytu v dome, ale môže byť predsedom len v jednom spoločenstve.

Mesačné zálohové platby

• Vlastníci bytov sú povinní úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzať mesačne vopred na účet domu v banke.
• Na platbách za výťah, upratovanie, osvetlenie schodiska a podobne, sa budú vlastníci podieľať podľa osôb a mesiacov.
• Spotreba tepla, teplej a studenej vody sa bude rozpočítavať podľa skutočnej nameranej spotreby v byte alebo nebytovom priestore a ak v bytoch nie sú namontované merače, tak podľa dohody vlastníkov a v súlade s vyhláškou o rozpočítavaní tepla a teplej úžitkovej vody.
• Úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv sa budú platiť podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.

Zmena správcu domu

• Ak od júla budú chcieť v bytovom dome zmeniť správcu, zmluvu o výkone správy musí schváliť aj podpísať nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov.
• Výpovedná lehota zmluvy o výkone správy sa skracuje zo šiestich na tri mesiace.
• Podľa nových pravidiel, ak dajú vlastníci bytov výpoveď správcovi, už aj počas výpovednej lehoty si môžu dať zaregistrovať spoločenstvo. Správny orgán spoločenstvo zapíše nasledujúci deň po skončení výpovednej lehoty.
• Ak zmluvu vypovedá správca, nemôže skončiť výkon správy, ak vlastníci nemajú k dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom, alebo nie je založené spoločenstvo. Ak sa situácia nevyrieši v priebehu 1 roka, správca je oprávnený previesť výkon správy na iného správcu.

Zvolávanie schôdzí a hlasovanie

Štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.

Zákon jednoznačne upravuje, o čom možno hlasovať len nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome a to aj hodinu po začatí schôdze:
• o vzniku spoločenstva pri prvom predaji bytov do vlastníctva
• o podaní návrhu na dobrovoľnú dražbu
• o voľbe a odvolaní predsedu spoločenstva
• o uzatváraní a vypovedaní zmluvy o výkone správy so správcom
• o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu
• o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome

Úprava zákona sa netýka hlasovania, kde je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov (napr. o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vestavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy). Toto hlasovanie nemôže byť písomné.

Písomné hlasovanie

Ak nejde o rozhodovanie, kde je potrebná dvojtretinová väčšina, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda navrhnúť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým.

Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci nemôže byť opakované.

Ked sa tu neda dohodnut na vyklade paragrafov, najlepsie bude poziadat spoluautorkou novely zákona, ktorou je p. Jaroslava Zányiová z ministerstva financií, ktore je gestorom zakona o vlastnictve bytov. Jej vyklady k zakonu na ziadost citatelov som cital v roznych inych periodikach.

So Zányiovou som sa stretla osobne, tvrdila mi opak, ako nakoniec rozhodol súd.

Nie vždy konkrétna vec zo zákona jasná o ktorej rozhoduje súd dopadne tak, že sudca sudca rozhodne v prospech toho kto vidí vec jasne vo svoj prospech.

Mozes napisat v com tvrdila opak? Neviem o co slo.

Nepatrí to sem. Ja len radím - aby si si na ňu nespoliehal. Ona tvorkyňou zákona nie je, len bola pri tom. Nad jej vyjadreniami viacerí krútia hlavami. Ale vyjadruje sa rada a dosť často, máš pravdu.

Pisal som, ze je spoluatorkou zakona (to som niekde cital na webe ) nie tvorkynou. Maria27 necitas dokladne co pisem.

Chyba bola , že predsedajúci(predsedajúca) zhromaždenia nedal hlasovať o prítomnosti synovca. Na zhromaždení sa má zvoliť Predsedníctvo zhromaždenia:
Predseda zhromaždenia (nemusí byť predseda SVB)
Mandátna komisia
Návrhová komisia
Zapisovateľ
Overovateľ
Chcem povedať , že dôležitá je zápisnica a uznesenie zo schôdze. Synovcove pripomienky sa môžu zapísať v zápisnici v časti diskusia. V uznesení (ktoré navrhne návrhová komisia) má byť, na čom sa zhromaždenie uznieslo aj s počtom hlasov: za , proti ,zdržal sa.
Na kontrolu správnosti ,oprávnenosti aj počet hlasujúcich dohliada mandátna komisia.
Zapisovateľ zapíše , overovateľ overí .
Predsedníctvo sa podpíše.
Uznesenie sa vyvesí na 15 dní na miesto obvyklé v dome. A keď sa nikto písomne neodvolá voči uzneseniu, neni čo riešiť.

Moje nervy a už len stranícky výbor chýba...

A na schodzu príde 8 ludí a zrazu je viac funkcií ako ľudí

Kto si pamätá z minulého roku témy "Schôdza v bytovke" a " Bez zástupcu vlastníkov"? Ja áno a včera som opäť mala výmenu názoru s pánom Judr....nie až také urážlivé jeho problém pretrváva, zaťato si stojí za svojím a moje argumentácie, že je to podľa zákonov zlyhali. Je to na zlosť, ale prosím posúdte či toto znenie Pozvánky je napadnuteľné, je proti platným zákonom, je trestné a schôdza zvolaná s takto formuláciou pozvánky nie je právoplatná... citujem: V súlade so Zákonom č. 182/1993 § 8b Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vznení neskorších predpisov zvolávame schôdzu vlastníkov a nájomcov bytov domu...atď. Pán tvrdí, že správca si musí zvolať schôdzu zvlášť iba pre svojich nájomcov bytov, s nimi prejednať prípadne odsúhlasiť veci a na schôdzi vlastníkov podľa jeho tvrdenia citujem " nemajú čo hľadať nájomníci (v našom prípade sa jedná o 12 nájomníkov z 90 bytov). On na takú schôdzu nepôjde a súdne to mieni napadnúť, že sa robia podvrhy a švindle. Ja som síce argumentovala, že áno, môže správca takto zvolať aj nájomníkov, aby si vypočuli o čo sa jedná, len nájomníci nemôžu hlasovať, ale vraj to nie je pravda a ak ja pripustím, takto formulovať pozvánku jednám spolu so správcom protiprávne. No a pozvánku idem zajtra
poroznášať s takýmto znením, lebo u správcu bola spolu s preberacou listinou napísaná aj za mojej účasti...správca tvrdí že je to OK.
Prosím poradte lebo v citovanom zákone som to nevedela nájsť, aj keď už ho poznám pomaly ako Hviezdoslavovú báseň naspamäť. Nikde som nenašla či na schôdzi vlastníkov bytov môžu byť prítomný aj nájomníci.
Hlavným bodom bude informácia o komplexnej obnove domu,modernizácií výťahových zariadení,schválenie dodávateľa modernizácie výťahov, odsúhlasenie výberu výťahových komponentov.

Zitka... sa budeš kvôli tomu handrkovať? Vynechaj koho schôdzu zvolávaš a daj to čo oporou v zákone je. Ak sa niekto bude chcieť vyvršovať tak sa bude. Pozvánku opečiatkuje správca. Tak si urob ako myslíš. Ak sa on neradí ani medzi vlastníkov ani medzi nájomníkov tak nech tam nejde. Alebo si ho pozvi ako poradcu. Máš to za jeden peniaz. Schôdza domu je dnes vecou názoru tak verejnou (pre poradcou) ako neverejnou pre riadnych vlastníkov a nájomníkov domu. Dodrž potrebnú formu, čas, program. To čo je vyslovene v zákone.

Zitka, ahoj. Takže máte 90 bytov s toho je 78 v osobnom vlastníctve plus správca, vlastník 12 neprevedených bytov. Vaša schôdza má 79 hlasov na rozhodovanie. Bez problému je 78 vlastníkov, teoreticky aj manželia môžu mať rozdielny názor na vec o ktorej sa rozhoduje, no hlas majú len jeden. Jeden vlastník, správca má jeden hlas, ale ak umožnil, musel 78 vlastníkom samostatne hlasovať, prečo by nemohol umožniť vašim, možno dlhoročným susedom vyjadriť osobný postoj k veci o ktorej sa rozhoduje na schôdzi ich prítomnosťou a na základe ich dvanástich názorov bude hlasovať.

Príklad: Samostatný vlastník, slobodný, rozvedený, vdovec príde na schôdzu sám, alebo nepríde.

Manželia sú spoluvlastníci bytu, obidvaja sa môžu schôdze zúčastniť, no nemusí sa zúčastniť ani jeden.

Vlastník bytu má druha, družku o byt sa starajú spoločne no vlastník je len jeden. Na schôdzu príde vlastník bytu, môže požiadať schôdzu o maličké prerušenie, pretože sa potrebuje poradiť s druhom, alebo družkou ako hlasovať?

Môže druh, družka na schôdzi prekážať? Ak áno, zúčastnení jeho, ju môžu požiadať, aby schôdzu opustil, opustila. Ak tak nespraví, môžu zúčastnení vlastníci požiadať políciu o jeho, jej vyvedenie.

Na schôdzi vlastníkov nemá čo robiť, ak sústavne marí rokovanie. To isté sa týka aj správcu, vlastníka nájomných bytov a jeho nájomcov, vašich susedov.

To čo som napísal v zákone nie je uvedené, ale morálne to zo zákona vyplýva, teda z môjho pohľadu. Ale isto je v zákone to, čo je uvedené niže.

182/ 1992, § 11, odsek 5.

(5) Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.


Tomu pánovi je treba odsek 5 vysvetliť. Ak ho nevie pochopiť, tak schôdza má odsek uplatniť! Je to právo 79 vlastníkov bytov, no nie ich povinnosť, možu ho trpieť aj jeho sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov ( aj nájomcov ).

Prajem hodne zdaru.

Pekné sviatkové predpoludnie každému.
Elenka a Sito ďakujem Vám za príspevky, určite to zvládneme, lebo mnoho vlastníkov aj nájomníkov, keď som roznášala pozvánku majú skutočný záujem bez švidrikovania a ako bude reagovať pám Judr...uvidím, lebo tie poschodia má jeden z členov výboru.

§ 5
(7) Ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.

§14
(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome.



Bývalý vlastník má teda 12 hlasov.
Ke´d sa rozhoduje o investíciách v dome, bývalý vlastník obyčajne necháva rozhodnutie na nájomcov, ktorí sa aj tak stanú onedlho vlastníkmi.