Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Teplo - všeličo, nie všetko. Doplň svoje poznatky.
Teplo všeobecne, je jednoducho veľmi zložitá vec. Teplo ani tak nie, to je dané teplom, energiou. Teplotou v °C. A tepelnou pohodou človeka pri teplote °C. Sú to rôzne veci, ktoré spolu súvisia.
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Naposledy upravil sito : 05.04.10 at 07:06
Hľadať v debate
patrixo :)
sito 
a analyzu som si nevsimol, ale len akysi navrh/nazor... analyza vyzera trosku inak
najag
patrixo
A ešte takú maličkosť, telo človeka má teplotu okolo 36 °C, ak je v miestnosti 15 °C, teplo človeka prestupuje do miestnosti.Teda vyššia teplota sa vyrovnáva nižšej teplote, za predpokladu, že v miestnosti nestúpa teplota dodávanou energiou. Skús si vykúriť miestnosť na 50 °C.
a analyzu som si nevsimol, ale len akysi navrh/nazor... analyza vyzera trosku inak
Dobre to napísal kolega, poraďák, najag, "každý ma na to svoj uhol pohľadu".
Vidím to tak, že aj keby sme mali hlavy tesne vedľa seba a dívali by sme sa na jeden a ten istý bod, geometricky nemôžeme mať na vec rovnaký uhol pohľadu. No, názorný uhol pohľadu môžeme mať totožný na 100 %. No ale ako viem, vidím uhol môže byť plný, priamy, pravý, ostrý, tupý.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Každý dodávateľ svoje chváli, svoju úsporu. Hydraulické vyregulovanie, pomerové meranie 50 %, okná 40 %, zateplenie 50 %, strecha 30 %, atď. No a to by už vlastne dom nemal uhrádzať žiadne náklady na kúrenie, dokonca by mal mať príjem z úspor?
S odstupom času sa dá pozrieť späť a vypočítať si prínos pre dom za veci, ktoré sa spravili v dome na zníženie spotreby tepla a nákladov za teplo. No nie je to len prínos za tie veci, ale aj prístup vlastníkov bytov k zníženiu spotreby energie, tepla vo svojom byte. Z hľadiska domu sú to len, kvapky. Ak ich je veľa, môže to byť more. Príklad: Reflexná fólia za radiátormi. Údajne sa zvýši teplota v byte aj o 2 °C. Keby pri každej kvapke, ktorú spraví vlastník v byte stúpala teplota v byte, nebolo by treba v byte kúriť.
Kvapky, reflexná fólia, atď., ale aj mračná, hydraulické vyregulovanie, zateplenie, atď. Ono to nie je len prínos tých troch spomenutých mračien, ale aj kopec tých kvapiek, ktoré si spravili vlastníci v bytoch pre zníženie svojej spotreby tepla. Podstatná časť spotreby a tým aj nákladov sa ušetrí hydraulickým vyregulovaním a optimálnym nastavení termostatických hlavíc. Teda individuálnym doregulovaním každého vysoko odporového ventilu na radiátore. Na to, aby vlastníci vedeli ako si kto doreguloval svoju časť vykurovacieho systému vo svojom byte sú na každom radiátore v bytoch prístroje pomerového merania na ktorých nameraný počet jednotiek vyjadruje ako sa vlastník stará o doregulovanie vykurovacieho systému vo svojom byte.
Prínos všetkých drobností, ale aj veľkých vecí, ktoré majú domu zabezpečiť návratnosť investovaných prostriedkov je závislý od optimálneho nastavenia termostatických hlavíc a hlavice nastavuje vlastník. Ak vlastník nie je na optimálnom nastavení hlavíc finančne motivovaný, je k ich optimálnemu nastaveniu ľahostajný. Však to niekto v dome zaplatí.
Keďže sa jedná o bytový dom, tak náklady na teplo musia v prvom rade uhradiť ako dom, teda všetci vlastníci. Až potom sa môžu hádať, alebo dohodnúť, aký budú mať jednotlivé byty podiel na úhrade z nákladov domu a na základe čoho.
Do roku 1997 sa v dome robili na zabezpečenie zníženia spotreby len kvapky, ale tie sa robili aj naďalej, priebežne. Prvé mračno s ktorého zapršalo na celý dom sa objavilo od roku 1998, hydraulické vyregulovanie. Zo zákona v tej dobe povinné. Druhé mračno v roku 2001, pomerové meranie. Zákon o jeho povinnosti v tej dobe už neplatil, teda dobrovoľne a 90 percent. Tretie mračno v roku 2004, zateplenie obvodového plášťa domu. Zo zákona nemusí byť. Od roku 2004 nezapršalo.
Náklady na jeden Gj. v roku 1997, 143,23; 1998, 165,00; 1999, 225,91; 2000, 262,00; 2001, 292,67; 2002, 346,00; 2003, 504,14; 2004, 571,53; 2005, 623,17; 2006, 703,68; 2007, 752,16; 2008, 744,79; 2009, 621,11 Sk.
Analýza maximálneho prínosu.
Rok 1997, spotreba Gj. 1 776,65, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 336 325 Sk. Náklady za 12 rokov, 14 699 576 Sk.
Rok 1998, spotreba Gj. 1 476,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 110 188 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 226 137 Sk.
Rok 1999, spotreba Gj. 1 450,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 090 632 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 245 693 Sk.
Rok 2000, spotreba Gj. 1 312,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 986 834 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 349 491 Sk.
Rok 2001, spotreba Gj. 1 433,44, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 078 176 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 258 149 Sk.
Rok 2002, spotreba Gj. 1 201,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 903 344 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 432 981 Sk.
Rok 2003, spotreba Gj. 1 079,50, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 811 957 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 524 368 Sk.
Rok 2004, spotreba Gj. 872,40, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 656 184 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 680 141 Sk.
Rok 2005, spotreba Gj. 849,60, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 639 035 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 697 290 Sk.
Rok 2006, spotreba Gj. 735,01, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 552 845 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 783 480 Sk.
Rok 2007, spotreba Gj. 625,05, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 470 138 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 866 187 Sk.
Rok 2008, spotreba Gj. 616,70, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 463 857 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 872 468 Sk.
Rok 2009, spotreba Gj. 698,63, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 525 482 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 810 844 Sk.
Roky spolu, spotreba Gj. 8 970,47, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 9 288 672 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 6 747 229 Sk.
Všetky investícii spolu do hydraulického vyregulovania, pomerového merania a zateplenia obvodového plášťa domu sú 2 709 044 Sk.
Keď sa tieto investície odčítajú od prínosu za 12 rokov, zostane skutočný maximálny prínos za 12 rokov 4 038 185 Sk.
A zasa je to o tom kto sa odkiaľ na ten prínos díva. No ale, predsa každý má právo na základe faktov spochybniť maximálny prínos pre dom. Má možnosť predložiť svoj výpočet prínosu, alebo prípadnej straty pre dom.
Skúsim vás trochu dať do obrazu. Dom má 7 podlaží na podlaží je 6 bytov. V dome je 42 bytov. Tri vchody po 14 bytov. Byty č. 1, 2, 5, 6 majú plochu 60,63 m2. Byty č. 3, 4 majú plochu 67,65 M2. Červené byty sú vonkajšie byty, je ich 22. Zelené a modré sú byty vnútorné, je ich 20.
Náklady domu za rok 2009 sú 433 926 Sk. Priemerné náklady na byty č. 1, 2, 5 a 6 sú 9 948 Sk. Na byty č. 3 a 4 sú 11 099 Sk.
Ale ak náklady rozdelíme na jednotlivé byty podľa výsledku pomerového merania, základného, to sú namerané jednotky, dieliky prepočítané koeficientom výkonu radiátorov, úhrady jednotlivých bytov sú:
7. podlažie. Byt č.1, 11 542; č.2, 14 912; č.3, 10 774; č.4, 11 608; č.5, 27 551; č.6, 31 207.
6. podlažie. Byt č.1, 6 985; č.2, 6 112; č.3, 10 295; č.4, 11 710; č.5, 4 761; č.6, 13 980.
5. podlažie. Byt č.1, 2 740; č.2, 20 833; č.3, 11 879; č.4, 7 636; č.5, 7 323; č.6, 13 491.
4. podlažie. Byt č.1, 15 697; č.2, 4 541; č.3, 5 042; č.4, 10 922; č.5, 3 068; č.6, 10 234.
3. podlažie. Byt č.1, 3 882; č.2, 1 816; č.3, 7 061; č.4, 7 832; č.5, 6 390; č.6, 4 623.
2. podlažie. Byt č.1, 18 083; č.2, 15 114; č.3, 14 528; č.4, 7 740; č.5, 8 605; č.6, 10 986.
1. podlažie. Byt č.1, 19 757; č.2, 5 616; č.3, 2 607; č.4, 4 548; č.5, 9 443; č.6, 10 451.
Dom 433 927; vonkajšie byty, 260 716; vnútorné byty, 173 210. Percentuálny podiel vonkajších bytov 60,08 %, vnútorné byty 39,92 %.
Rozdiely jednotlivých bytov oproti priemeru na byt sú:
7. podlažie. Byt č.1, -1 594; č.2, -4 964; č.3, 326; č.4, -509; č.5, -17 604; č.6, -21 259.
6. podlažie. Byt č.1, 2 963; č.2, 3 836; č.3, 805; č.4, -611; č.5, 5 187; č.6, -4 032.
5. podlažie. Byt č.1, 7 207; č.2, -10 885; č.3, -779; č.4, 3 463; č.5, 2 625; č.6, -3 544.
4. podlažie. Byt č.1, -5 750; č.2, 5 406; č.3, 6 057; č.4, 177; č.5, 6 880; č.6, -286.
3. podlažie. Byt č.1, 6 065; č.2, 8 131; č.3, 4 038; č.4, 3 267; č.5, 3 557; č.6, 5 324.
2. podlažie. Byt č.1, -8 135; č.2, -5 167; č.3, -3 428; č.4, 3 359; č.5, 1 343; č.6, -1 038.
1. podlažie. Byt č.1, -9 810; č.2, 4 332; č.3, 8 492; č.4, 6 552; č.5, 505; č.6, -504.
Dom 0; vonkajšie byty, -37 261; vnútorné byty, 37 261.
Maximálne plus, 8 492, mínus -21 259. Prečo??? Kto odpovie??? Ako to riešiť??? Vrátiť sa späť do roku 1997???
Keďže v dome sú byty rozdielnej veľkosti objektívnosť úhrady nákladov ukáže úhrada v jednotlivých bytoch na m2. Priemerné náklady v dome na jeden m2 sú 164,07 Sk.
Priemerné náklady v jednotlivých bytoch na jeden m2 sú:
7. podlažie. Byt č.1, 190,37; č.2, 245,95; č.3, 159,26; č.4, 171,60; č.5, 454,42; č.6, 514,71.
6. podlažie. Byt č.1, 115,20; č.2, 100,81; č.3, 152,18; č.4, 173,10; č.5, 78,52; č.6, 230,58.
5. podlažie. Byt č.1, 45,20; č.2, 343,60; č.3, 175,59; č.4, 112,88; č.5, 120,78; č.6, 222,52.
4. podlažie. Byt č.1, 258,91; č.2, 74,90; č.3, 74,54; č.4, 161,46; č.5, 50,60; č.6, 168,79.
3. podlažie. Byt č.1, 64,03; č.2, 29,96; č.3, 104,37; č.4, 115,78; č.5, 105,40; č.6, 76,26.
2. podlažie. Byt č.1, 298,25; č.2, 249,29; č.3, 214,75; č.4, 114,41; č.5, 141,93; č.6, 181,20.
1. podlažie. Byt č.1, 325,87; č.2, 92,62; č.3, 38,54; č.4, 67,22; č.5, 155,74; č.6, 172,38.
Dom 164,07; vonkajšie byty, 191,43; vnútorné byty, 135,02.
Po schválení spôsobu rozdelenia nákladov podľa pomerového merania vlastníkmi bytov, spôsobom: podľa m2 30 : 70 % podľa výsledku pomerového merania, odpisy nad suterénom 10 %, pod strechou 10 %, severná stena 7 %, južná stena 5 %.
Po prepočítaní úhrady na jednotlivé byty uvedením spôsobom je úhrada nákladov na jednotlivé byty takáto:
7. podlažie. Byt č.1, 10 162; č.2, 12 911; č.3, 10 502; č.4, 11 058; č.5, 21 326; č.6, 23 031.
6. podlažie. Byt č.1, 7 961; č.2, 7 505; č.3, 10 945; č.4, 11 992; č.5, 6 506; č.6, 12 967.
5. podlažie. Byt č.1, 4 881; č.2, 18 394; č.3, 12 116; č.4, 8 978; č.5, 8 401; č.6, 12 612.
4. podlažie. Byt č.1, 14 053; č.2, 6 344; č.3, 7 060; č.4, 11 409; č.5, 5 253; č.6, 10 281.
3. podlažie. Byt č.1, 5 684; č.2, 4 328; č.3, 8 553; č.4, 9 123; č.5, 7 711; č.6, 6 289.
2. podlažie. Byt č.1, 15 433; č.2, 14 164; č.3, 14 076; č.4, 9 055; č.5, 9 349; č.6, 10 841.
1. podlažie. Byt č.1, 15 507; č.2, 6 723; č.3, 5 065; č.4, 6 357; č.5, 9 270; č.6, 9 749.
Dom 433 927; vonkajšie byty, 242 663; vnútorné byty, 191 264. Percentuálny podiel vonkajších bytov 55,92 %, vnútorné byty 44,08 %.
Rozdiely jednotlivých bytov oproti priemeru na byt sú:
7. podlažie. Byt č.1, -214; č.2, -2 964; č.3, 597; č.4, 42; č.5, -11 378; č.6, -13 083.
6. podlažie. Byt č.1, 1 987; č.2, 2 442; č.3, 155; č.4, -892; č.5, 3 442; č.6, -3 020.
5. podlažie. Byt č.1, 5 067; č.2, -8 446; č.3, -1 017; č.4, 2 121; č.5, 1 547; č.6, -2 664.
4. podlažie. Byt č.1, -4 105; č.2, 3 604; č.3, 4 040; č.4, -310; č.5, 4 694; č.6, -333.
3. podlažie. Byt č.1, 4 264; č.2, 5 620; č.3, 2 547; č.4, 1 976; č.5, 2 236; č.6, 3 659.
2. podlažie. Byt č.1, -5 485; č.2, -4 217; č.3, -2 976; č.4, 2 044; č.5, 598; č.6, -893.
1. podlažie. Byt č.1, -5 559; č.2, 3 225; č.3, 6 034; č.4, 4 742; č.5, 677; č.6, 198.
Dom 0; vonkajšie byty, -19 208; vnútorné byty, 19 208.
Priemerné náklady v jednotlivých bytoch na jeden m2 sú:
7. podlažie. Byt č.1, 167,61; č.2, 212,95; č.3, 155,24; č.4, 163,46; č.5, 351,74; č.6, 379,86.
6. podlažie. Byt č.1, 131,30; č.2, 123,79; č.3, 161,79; č.4, 177,26; č.5, 107,30; č.6, 213,88.
5. podlažie. Byt č.1, 80,50; č.2, 303,38; č.3, 179,10; č.4, 132,72; č.5, 138,56; č.6, 208,01.
4. podlažie. Byt č.1, 231,77; č.2, 104,63; č.3, 104,36; č.4, 168,65; č.5, 86,65; č.6, 169,57.
3. podlažie. Byt č.1, 93,74; č.2, 71,38; č.3, 126,43; č.4, 134,86; č.5, 127,18; č.6, 103,72.
2. podlažie. Byt č.1, 254,54; č.2, 233,62; č.3, 208,07; č.4, 133,85; č.5, 154,20; č.6, 178,81.
1. podlažie. Byt č.1, 255,76; č.2, 110,88; č.3, 74,88; č.4, 93,97; č.5, 152,90; č.6, 160,80.
Dom 164,07; vonkajšie byty, 178,17; vnútorné byty, 149,10.
Hlasovanie v dome, čo hovoria čísla?
Všetko nasvedčuje tomu, že dohodnutý spôsob je správny! Znižuje náklady vo vonkajších, nevýhodných bytoch. A všetci by s ním mali súhlasiť. Nie je to v skutočnosti tak!
Vypočítaním rozdielu medzi rozdielmi oproti priemerným nákladom v dvoch uvedených spôsoboch rozdelenia nákladov dostaneme plusové, zelené čísla, ktoré vyjadrujú, že byt, vlastník bytu, by mal hlasovať za dohodnutý spôsob rozdelenia nákladov. A mínusové, červené čísla, ktoré vyjadrujú, že byt, vlastník bytu, by mal hlasovať proti dohodnutému spôsobu rozdelenia nákladov. A koľko získa, alebo nezíska Sk.
7. podlažie. Byt č.1, 1 380; č.2, 2 000; č.3, 272; č.4, 551; č.5, 6 225; č.6, 8 176.
6. podlažie. Byt č.1, -976; č.2, -1 393; č.3, -650; č.4, -282; č.5, -1 745; č.6, 1 013.
5. podlažie. Byt č.1, -2 141; č.2, 2 439; č.3, -238; č.4, -1 342; č.5, -1 078; č.6, 879.
4. podlažie. Byt č.1, 1 645; č.2, -1 802; č.3, -2 017; č.4, -487; č.5, -2 186; č.6, -47.
3. podlažie. Byt č.1, -1 802; č.2, -2 511; č.3, -1 492; č.4, -1 291; č.5, -1 321; č.6, -1 665.
2. podlažie. Byt č.1, 2 650; č.2, 950; č.3, 425; č.4, -1 315; č.5, -744; č.6, 145.
1. podlažie. Byt č.1, 4 250; č.2, -1 107; č.3, -2 458; č.4, -1 810; č.5, 172; č.6, 702.
Dom 0; vonkajšie byty, 18 054; vnútorné byty, -18 054.
Súhrn hlasovania podľa čísel.
Dom má 42 bytov, vonkajší bytov je 22, to je 52,38 %. Vnútorných je 20, to je 47,62 %. Logicky, za 22 bytov, proti 20 bytov, takto by malo dopadnúť aj hlasovanie za spôsob prepočítania 30 % podľa m2.
Skutočnosť, z 22 vonkajších bytov za je 14 bytov, to je 33,33 %, proti je 8 bytov, to je 19,05 %.Z 20 vnútorných bytov sú 3 byty za, to je 7,14 %, proti je 17 bytov, to je 40,48 %.Hlasovanie v dome. Súčet,za 17 bytov, to je40,47 %.Súčet, proti je 25 bytov, to je 59,53 %.
Hlasovanie len vonkajších bytov 100 %, za 63,63 %, proti 36,37 %.
Hlasovanie len vnútorných bytov 100 %,za15,00 %,proti 85,00 %.
Reálne hlasovanie. Schôdze sa zúčastnilo asi 24 – 25 vlastníkov. Jeden sa zdržal. Nebol vyvesený zápis zo schôdze ani prezenčná listina. Takže, kto sa schôdze nezúčastnil, nevie kto ten spôsob v dome schválil, ale platí aj pre neho.
Pri spotrebe Gj. v roku 1997, ktorá bola 2,5432 krát vyššia ako v roku 2009 a cene na jeden m2 164,07 Sk. za rok 2009 by boli náklady 1 103 552 Sk. Priemerné náklady na byty č. 1, 2, 5 a 6 by boli 25 299 Sk. Na byty č. 3 a 4 by boli 28 228 Sk.
Teda za rok 2009 má dom prínos 669 626 Sk.
Len dvom bytom č. 5 a č. 6 na 7. podlaží podľa výsledku pomerového merania vychádza prínos, mínus. Byt č. 5, -2 252 a byt č. 6, – 5 908 Sk.
Podľa rozdelenia dohodnutým spôsobom sa dostanú do plusu. Byt č. 5, 3 973 a byt č. 6, 2 268 Sk.
Zaujímavé, pri odoberanom teple funguje pomerové meranie 100 %, ale pri rozdeľovaní nákladov už nie, čo znižuje jeho funkčnosť na 40 %??? Podľa URSO.
Jednoduchšie je nevedieť, nevidieť, nepočuť a nespravodlivé je spravodlivé, alebo naopak, spravodlivé je nespravodlivé?
S odstupom času sa dá pozrieť späť a vypočítať si prínos pre dom za veci, ktoré sa spravili v dome na zníženie spotreby tepla a nákladov za teplo. No nie je to len prínos za tie veci, ale aj prístup vlastníkov bytov k zníženiu spotreby energie, tepla vo svojom byte. Z hľadiska domu sú to len, kvapky. Ak ich je veľa, môže to byť more. Príklad: Reflexná fólia za radiátormi. Údajne sa zvýši teplota v byte aj o 2 °C. Keby pri každej kvapke, ktorú spraví vlastník v byte stúpala teplota v byte, nebolo by treba v byte kúriť.
Kvapky, reflexná fólia, atď., ale aj mračná, hydraulické vyregulovanie, zateplenie, atď. Ono to nie je len prínos tých troch spomenutých mračien, ale aj kopec tých kvapiek, ktoré si spravili vlastníci v bytoch pre zníženie svojej spotreby tepla. Podstatná časť spotreby a tým aj nákladov sa ušetrí hydraulickým vyregulovaním a optimálnym nastavení termostatických hlavíc. Teda individuálnym doregulovaním každého vysoko odporového ventilu na radiátore. Na to, aby vlastníci vedeli ako si kto doreguloval svoju časť vykurovacieho systému vo svojom byte sú na každom radiátore v bytoch prístroje pomerového merania na ktorých nameraný počet jednotiek vyjadruje ako sa vlastník stará o doregulovanie vykurovacieho systému vo svojom byte.
Prínos všetkých drobností, ale aj veľkých vecí, ktoré majú domu zabezpečiť návratnosť investovaných prostriedkov je závislý od optimálneho nastavenia termostatických hlavíc a hlavice nastavuje vlastník. Ak vlastník nie je na optimálnom nastavení hlavíc finančne motivovaný, je k ich optimálnemu nastaveniu ľahostajný. Však to niekto v dome zaplatí.
Keďže sa jedná o bytový dom, tak náklady na teplo musia v prvom rade uhradiť ako dom, teda všetci vlastníci. Až potom sa môžu hádať, alebo dohodnúť, aký budú mať jednotlivé byty podiel na úhrade z nákladov domu a na základe čoho.
Do roku 1997 sa v dome robili na zabezpečenie zníženia spotreby len kvapky, ale tie sa robili aj naďalej, priebežne. Prvé mračno s ktorého zapršalo na celý dom sa objavilo od roku 1998, hydraulické vyregulovanie. Zo zákona v tej dobe povinné. Druhé mračno v roku 2001, pomerové meranie. Zákon o jeho povinnosti v tej dobe už neplatil, teda dobrovoľne a 90 percent. Tretie mračno v roku 2004, zateplenie obvodového plášťa domu. Zo zákona nemusí byť. Od roku 2004 nezapršalo.
Náklady na jeden Gj. v roku 1997, 143,23; 1998, 165,00; 1999, 225,91; 2000, 262,00; 2001, 292,67; 2002, 346,00; 2003, 504,14; 2004, 571,53; 2005, 623,17; 2006, 703,68; 2007, 752,16; 2008, 744,79; 2009, 621,11 Sk.
Analýza maximálneho prínosu.
Rok 1997, spotreba Gj. 1 776,65, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 336 325 Sk. Náklady za 12 rokov, 14 699 576 Sk.
Rok 1998, spotreba Gj. 1 476,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 110 188 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 226 137 Sk.
Rok 1999, spotreba Gj. 1 450,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 090 632 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 245 693 Sk.
Rok 2000, spotreba Gj. 1 312,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 986 834 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 349 491 Sk.
Rok 2001, spotreba Gj. 1 433,44, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 1 078 176 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 258 149 Sk.
Rok 2002, spotreba Gj. 1 201,00, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 903 344 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 432 981 Sk.
Rok 2003, spotreba Gj. 1 079,50, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 811 957 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 524 368 Sk.
Rok 2004, spotreba Gj. 872,40, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 656 184 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 680 141 Sk.
Rok 2005, spotreba Gj. 849,60, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 639 035 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 697 290 Sk.
Rok 2006, spotreba Gj. 735,01, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 552 845 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 783 480 Sk.
Rok 2007, spotreba Gj. 625,05, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 470 138 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 866 187 Sk.
Rok 2008, spotreba Gj. 616,70, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 463 857 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 872 468 Sk.
Rok 2009, spotreba Gj. 698,63, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 525 482 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 810 844 Sk.
Roky spolu, spotreba Gj. 8 970,47, max. Gj./Sk. 752,16 Sk., náklady 9 288 672 Sk. Prínos oproti roku 1997 je 6 747 229 Sk.
Všetky investícii spolu do hydraulického vyregulovania, pomerového merania a zateplenia obvodového plášťa domu sú 2 709 044 Sk.
Keď sa tieto investície odčítajú od prínosu za 12 rokov, zostane skutočný maximálny prínos za 12 rokov 4 038 185 Sk.
A zasa je to o tom kto sa odkiaľ na ten prínos díva. No ale, predsa každý má právo na základe faktov spochybniť maximálny prínos pre dom. Má možnosť predložiť svoj výpočet prínosu, alebo prípadnej straty pre dom.
Skúsim vás trochu dať do obrazu. Dom má 7 podlaží na podlaží je 6 bytov. V dome je 42 bytov. Tri vchody po 14 bytov. Byty č. 1, 2, 5, 6 majú plochu 60,63 m2. Byty č. 3, 4 majú plochu 67,65 M2. Červené byty sú vonkajšie byty, je ich 22. Zelené a modré sú byty vnútorné, je ich 20.
Náklady domu za rok 2009 sú 433 926 Sk. Priemerné náklady na byty č. 1, 2, 5 a 6 sú 9 948 Sk. Na byty č. 3 a 4 sú 11 099 Sk.
Ale ak náklady rozdelíme na jednotlivé byty podľa výsledku pomerového merania, základného, to sú namerané jednotky, dieliky prepočítané koeficientom výkonu radiátorov, úhrady jednotlivých bytov sú:
7. podlažie. Byt č.1, 11 542; č.2, 14 912; č.3, 10 774; č.4, 11 608; č.5, 27 551; č.6, 31 207.
6. podlažie. Byt č.1, 6 985; č.2, 6 112; č.3, 10 295; č.4, 11 710; č.5, 4 761; č.6, 13 980.
5. podlažie. Byt č.1, 2 740; č.2, 20 833; č.3, 11 879; č.4, 7 636; č.5, 7 323; č.6, 13 491.
4. podlažie. Byt č.1, 15 697; č.2, 4 541; č.3, 5 042; č.4, 10 922; č.5, 3 068; č.6, 10 234.
3. podlažie. Byt č.1, 3 882; č.2, 1 816; č.3, 7 061; č.4, 7 832; č.5, 6 390; č.6, 4 623.
2. podlažie. Byt č.1, 18 083; č.2, 15 114; č.3, 14 528; č.4, 7 740; č.5, 8 605; č.6, 10 986.
1. podlažie. Byt č.1, 19 757; č.2, 5 616; č.3, 2 607; č.4, 4 548; č.5, 9 443; č.6, 10 451.
Dom 433 927; vonkajšie byty, 260 716; vnútorné byty, 173 210. Percentuálny podiel vonkajších bytov 60,08 %, vnútorné byty 39,92 %.
Rozdiely jednotlivých bytov oproti priemeru na byt sú:
7. podlažie. Byt č.1, -1 594; č.2, -4 964; č.3, 326; č.4, -509; č.5, -17 604; č.6, -21 259.
6. podlažie. Byt č.1, 2 963; č.2, 3 836; č.3, 805; č.4, -611; č.5, 5 187; č.6, -4 032.
5. podlažie. Byt č.1, 7 207; č.2, -10 885; č.3, -779; č.4, 3 463; č.5, 2 625; č.6, -3 544.
4. podlažie. Byt č.1, -5 750; č.2, 5 406; č.3, 6 057; č.4, 177; č.5, 6 880; č.6, -286.
3. podlažie. Byt č.1, 6 065; č.2, 8 131; č.3, 4 038; č.4, 3 267; č.5, 3 557; č.6, 5 324.
2. podlažie. Byt č.1, -8 135; č.2, -5 167; č.3, -3 428; č.4, 3 359; č.5, 1 343; č.6, -1 038.
1. podlažie. Byt č.1, -9 810; č.2, 4 332; č.3, 8 492; č.4, 6 552; č.5, 505; č.6, -504.
Dom 0; vonkajšie byty, -37 261; vnútorné byty, 37 261.
Maximálne plus, 8 492, mínus -21 259. Prečo??? Kto odpovie??? Ako to riešiť??? Vrátiť sa späť do roku 1997???
Keďže v dome sú byty rozdielnej veľkosti objektívnosť úhrady nákladov ukáže úhrada v jednotlivých bytoch na m2. Priemerné náklady v dome na jeden m2 sú 164,07 Sk.
Priemerné náklady v jednotlivých bytoch na jeden m2 sú:
7. podlažie. Byt č.1, 190,37; č.2, 245,95; č.3, 159,26; č.4, 171,60; č.5, 454,42; č.6, 514,71.
6. podlažie. Byt č.1, 115,20; č.2, 100,81; č.3, 152,18; č.4, 173,10; č.5, 78,52; č.6, 230,58.
5. podlažie. Byt č.1, 45,20; č.2, 343,60; č.3, 175,59; č.4, 112,88; č.5, 120,78; č.6, 222,52.
4. podlažie. Byt č.1, 258,91; č.2, 74,90; č.3, 74,54; č.4, 161,46; č.5, 50,60; č.6, 168,79.
3. podlažie. Byt č.1, 64,03; č.2, 29,96; č.3, 104,37; č.4, 115,78; č.5, 105,40; č.6, 76,26.
2. podlažie. Byt č.1, 298,25; č.2, 249,29; č.3, 214,75; č.4, 114,41; č.5, 141,93; č.6, 181,20.
1. podlažie. Byt č.1, 325,87; č.2, 92,62; č.3, 38,54; č.4, 67,22; č.5, 155,74; č.6, 172,38.
Dom 164,07; vonkajšie byty, 191,43; vnútorné byty, 135,02.
Po schválení spôsobu rozdelenia nákladov podľa pomerového merania vlastníkmi bytov, spôsobom: podľa m2 30 : 70 % podľa výsledku pomerového merania, odpisy nad suterénom 10 %, pod strechou 10 %, severná stena 7 %, južná stena 5 %.
Po prepočítaní úhrady na jednotlivé byty uvedením spôsobom je úhrada nákladov na jednotlivé byty takáto:
7. podlažie. Byt č.1, 10 162; č.2, 12 911; č.3, 10 502; č.4, 11 058; č.5, 21 326; č.6, 23 031.
6. podlažie. Byt č.1, 7 961; č.2, 7 505; č.3, 10 945; č.4, 11 992; č.5, 6 506; č.6, 12 967.
5. podlažie. Byt č.1, 4 881; č.2, 18 394; č.3, 12 116; č.4, 8 978; č.5, 8 401; č.6, 12 612.
4. podlažie. Byt č.1, 14 053; č.2, 6 344; č.3, 7 060; č.4, 11 409; č.5, 5 253; č.6, 10 281.
3. podlažie. Byt č.1, 5 684; č.2, 4 328; č.3, 8 553; č.4, 9 123; č.5, 7 711; č.6, 6 289.
2. podlažie. Byt č.1, 15 433; č.2, 14 164; č.3, 14 076; č.4, 9 055; č.5, 9 349; č.6, 10 841.
1. podlažie. Byt č.1, 15 507; č.2, 6 723; č.3, 5 065; č.4, 6 357; č.5, 9 270; č.6, 9 749.
Dom 433 927; vonkajšie byty, 242 663; vnútorné byty, 191 264. Percentuálny podiel vonkajších bytov 55,92 %, vnútorné byty 44,08 %.
Rozdiely jednotlivých bytov oproti priemeru na byt sú:
7. podlažie. Byt č.1, -214; č.2, -2 964; č.3, 597; č.4, 42; č.5, -11 378; č.6, -13 083.
6. podlažie. Byt č.1, 1 987; č.2, 2 442; č.3, 155; č.4, -892; č.5, 3 442; č.6, -3 020.
5. podlažie. Byt č.1, 5 067; č.2, -8 446; č.3, -1 017; č.4, 2 121; č.5, 1 547; č.6, -2 664.
4. podlažie. Byt č.1, -4 105; č.2, 3 604; č.3, 4 040; č.4, -310; č.5, 4 694; č.6, -333.
3. podlažie. Byt č.1, 4 264; č.2, 5 620; č.3, 2 547; č.4, 1 976; č.5, 2 236; č.6, 3 659.
2. podlažie. Byt č.1, -5 485; č.2, -4 217; č.3, -2 976; č.4, 2 044; č.5, 598; č.6, -893.
1. podlažie. Byt č.1, -5 559; č.2, 3 225; č.3, 6 034; č.4, 4 742; č.5, 677; č.6, 198.
Dom 0; vonkajšie byty, -19 208; vnútorné byty, 19 208.
Priemerné náklady v jednotlivých bytoch na jeden m2 sú:
7. podlažie. Byt č.1, 167,61; č.2, 212,95; č.3, 155,24; č.4, 163,46; č.5, 351,74; č.6, 379,86.
6. podlažie. Byt č.1, 131,30; č.2, 123,79; č.3, 161,79; č.4, 177,26; č.5, 107,30; č.6, 213,88.
5. podlažie. Byt č.1, 80,50; č.2, 303,38; č.3, 179,10; č.4, 132,72; č.5, 138,56; č.6, 208,01.
4. podlažie. Byt č.1, 231,77; č.2, 104,63; č.3, 104,36; č.4, 168,65; č.5, 86,65; č.6, 169,57.
3. podlažie. Byt č.1, 93,74; č.2, 71,38; č.3, 126,43; č.4, 134,86; č.5, 127,18; č.6, 103,72.
2. podlažie. Byt č.1, 254,54; č.2, 233,62; č.3, 208,07; č.4, 133,85; č.5, 154,20; č.6, 178,81.
1. podlažie. Byt č.1, 255,76; č.2, 110,88; č.3, 74,88; č.4, 93,97; č.5, 152,90; č.6, 160,80.
Dom 164,07; vonkajšie byty, 178,17; vnútorné byty, 149,10.
Hlasovanie v dome, čo hovoria čísla?
Všetko nasvedčuje tomu, že dohodnutý spôsob je správny! Znižuje náklady vo vonkajších, nevýhodných bytoch. A všetci by s ním mali súhlasiť. Nie je to v skutočnosti tak!
Vypočítaním rozdielu medzi rozdielmi oproti priemerným nákladom v dvoch uvedených spôsoboch rozdelenia nákladov dostaneme plusové, zelené čísla, ktoré vyjadrujú, že byt, vlastník bytu, by mal hlasovať za dohodnutý spôsob rozdelenia nákladov. A mínusové, červené čísla, ktoré vyjadrujú, že byt, vlastník bytu, by mal hlasovať proti dohodnutému spôsobu rozdelenia nákladov. A koľko získa, alebo nezíska Sk.
7. podlažie. Byt č.1, 1 380; č.2, 2 000; č.3, 272; č.4, 551; č.5, 6 225; č.6, 8 176.
6. podlažie. Byt č.1, -976; č.2, -1 393; č.3, -650; č.4, -282; č.5, -1 745; č.6, 1 013.
5. podlažie. Byt č.1, -2 141; č.2, 2 439; č.3, -238; č.4, -1 342; č.5, -1 078; č.6, 879.
4. podlažie. Byt č.1, 1 645; č.2, -1 802; č.3, -2 017; č.4, -487; č.5, -2 186; č.6, -47.
3. podlažie. Byt č.1, -1 802; č.2, -2 511; č.3, -1 492; č.4, -1 291; č.5, -1 321; č.6, -1 665.
2. podlažie. Byt č.1, 2 650; č.2, 950; č.3, 425; č.4, -1 315; č.5, -744; č.6, 145.
1. podlažie. Byt č.1, 4 250; č.2, -1 107; č.3, -2 458; č.4, -1 810; č.5, 172; č.6, 702.
Dom 0; vonkajšie byty, 18 054; vnútorné byty, -18 054.
Súhrn hlasovania podľa čísel.
Dom má 42 bytov, vonkajší bytov je 22, to je 52,38 %. Vnútorných je 20, to je 47,62 %. Logicky, za 22 bytov, proti 20 bytov, takto by malo dopadnúť aj hlasovanie za spôsob prepočítania 30 % podľa m2.
Skutočnosť, z 22 vonkajších bytov za je 14 bytov, to je 33,33 %, proti je 8 bytov, to je 19,05 %.Z 20 vnútorných bytov sú 3 byty za, to je 7,14 %, proti je 17 bytov, to je 40,48 %.Hlasovanie v dome. Súčet,za 17 bytov, to je40,47 %.Súčet, proti je 25 bytov, to je 59,53 %.
Hlasovanie len vonkajších bytov 100 %, za 63,63 %, proti 36,37 %.
Hlasovanie len vnútorných bytov 100 %,za15,00 %,proti 85,00 %.
Reálne hlasovanie. Schôdze sa zúčastnilo asi 24 – 25 vlastníkov. Jeden sa zdržal. Nebol vyvesený zápis zo schôdze ani prezenčná listina. Takže, kto sa schôdze nezúčastnil, nevie kto ten spôsob v dome schválil, ale platí aj pre neho.
Pri spotrebe Gj. v roku 1997, ktorá bola 2,5432 krát vyššia ako v roku 2009 a cene na jeden m2 164,07 Sk. za rok 2009 by boli náklady 1 103 552 Sk. Priemerné náklady na byty č. 1, 2, 5 a 6 by boli 25 299 Sk. Na byty č. 3 a 4 by boli 28 228 Sk.
Teda za rok 2009 má dom prínos 669 626 Sk.
Len dvom bytom č. 5 a č. 6 na 7. podlaží podľa výsledku pomerového merania vychádza prínos, mínus. Byt č. 5, -2 252 a byt č. 6, – 5 908 Sk.
Podľa rozdelenia dohodnutým spôsobom sa dostanú do plusu. Byt č. 5, 3 973 a byt č. 6, 2 268 Sk.
Zaujímavé, pri odoberanom teple funguje pomerové meranie 100 %, ale pri rozdeľovaní nákladov už nie, čo znižuje jeho funkčnosť na 40 %??? Podľa URSO.
Jednoduchšie je nevedieť, nevidieť, nepočuť a nespravodlivé je spravodlivé, alebo naopak, spravodlivé je nespravodlivé?
Nie v každom dome má každý prehľad ako to je s úhradou vonkajších, nevýhodných bytoch a vnútorných, výhodných bytov. A v predstihu. Ale máj je mesiac doručovania ročných vyúčtovaní. Takže bude možné porovnať niektoré údaje nášho domu a môjho bytu s inými bytmi v rôznych domoch.
Požiadal by som vás pre porovnanie, výsku úhrady nákladov za kúrenie v roku 2009.
Pre porovnanie môj byt na vonkajší na prízemí: Úhrada, 223 €. Plocha bytu, 61 m2. Náklady na jeden m2, 3,68 €.
Ak sa rozhodnete zapojiť, uveďte, čí je byt nevýhodný, alebo výhodný, polohu bytu, úhradu a plochu bytu, prípadne aj náklady na jeden m2.
Ďakujem.
Požiadal by som vás pre porovnanie, výsku úhrady nákladov za kúrenie v roku 2009.
Pre porovnanie môj byt na vonkajší na prízemí: Úhrada, 223 €. Plocha bytu, 61 m2. Náklady na jeden m2, 3,68 €.
Ak sa rozhodnete zapojiť, uveďte, čí je byt nevýhodný, alebo výhodný, polohu bytu, úhradu a plochu bytu, prípadne aj náklady na jeden m2.
Ďakujem.
Naposledy upravil sito : 07.05.10 at 17:19
Zákon hovorí, do 31.5. musí predseda SVB, alebo správca domu predložiť vlastníkom bytov Ročné vyúčtovanie.
Myslím, že väčšina tento termín dodržuje, aj keby mohli vyúčtovanie rozdať o mesiac, dva skôr. Prečo? Plus 30 dní reklamačná doba. Do tej doby sú peniaze vlastníkov bytov v rukách predsedov SVB, správcov domov.
Ale minulý rok tu bola výnimka, bolo už koncom februára v jednom SVB.
Myslím, že väčšina tento termín dodržuje, aj keby mohli vyúčtovanie rozdať o mesiac, dva skôr. Prečo? Plus 30 dní reklamačná doba. Do tej doby sú peniaze vlastníkov bytov v rukách predsedov SVB, správcov domov.
Ale minulý rok tu bola výnimka, bolo už koncom februára v jednom SVB.
Na danú problematiku je viacej uhlov pohľadu. Nie len na základe koeficientov a porovnávania spotreby ale z hľadiska vynakladaných finančných prostriedkov. Skúste si porovnať koľko ste platili za teplo pred 10 až 15 rokmi a koľko platíte dnes. Pred 10 až 15 rokmi málokoho trápila spotreba tepla. Radiátory boli pustené naplno v každej izbe, na chodbách ako aj spoločných priestoroch. A bolo skutočne teplo. Po niekoľkých rokoch sa začalo s reguláciou tepla. Znížila sa spotreba tepla. Paradoxom je, že cena sa viacnásobne zvýšila a pritom je v bytoch chladno (a tento efekt nie je len vplyvom zdraženia paliva na vykurovanie). Tak kde ja ta finančná úspora? K tomuto efektu sa vyjadril jeden riaditeľ teplárne. Tepláreň má v zjednodušenej podobe 2 druhy nákladov. Jedny sú za palivo na vykurovanie (40%) a tie druhé na modernizáciu, mzdy, ... (60%). Z uvedeného potom vyplýva, keď začnete šetriť tak náklady na vykurovanie sa síce znížia ale náklady na modernizáciu, .. zostávajú nezmenené. A tak po rokoch pochopíte, že platíte rovnako alebo viac aj napriek tomu, že spotrebujete omnoho menej tepla a pritom máte v byte chladno (cena za teplo priamoúmerne neklesá so znižovaním spotreby). Ak bude šetriť pár ľudí oplatí sa im to. Ak všetci tak na to časom všetci doplatia. Teplárňam je jedno, či budete šetriť alebo nie. Ziskové budú stále nakoľko pri poklese spotreby tepla (poklese tržieb) zvýšia cenu za teplo (výpadok tržieb sa dorovná).
Na danú problematiku je viacej uhlov pohľadu. Nie len na základe koeficientov a porovnávania spotreby ale z hľadiska vynakladaných finančných prostriedkov. Skúste si porovnať koľko ste platili za teplo pred 10 až 15 rokmi a koľko platíte dnes. Pred 10 až 15 rokmi málokoho trápila spotreba tepla. Radiátory boli pustené naplno v každej izbe, na chodbách ako aj spoločných priestoroch. A bolo skutočne teplo. Po niekoľkých rokoch sa začalo s reguláciou tepla. Znížila sa spotreba tepla. Paradoxom je, že cena sa viacnásobne zvýšila a pritom je v bytoch chladno (a tento efekt nie je len vplyvom zdraženia paliva na vykurovanie). Tak kde ja ta finančná úspora? K tomuto efektu sa vyjadril jeden riaditeľ teplárne. Tepláreň má v zjednodušenej podobe 2 druhy nákladov. Jedny sú za palivo na vykurovanie (40%) a tie druhé na modernizáciu, mzdy, ... (60%). Z uvedeného potom vyplýva, keď začnete šetriť tak náklady na vykurovanie sa síce znížia ale náklady na modernizáciu, .. zostávajú nezmenené. A tak po rokoch pochopíte, že platíte rovnako alebo viac aj napriek tomu, že spotrebujete omnoho menej tepla a pritom máte v byte chladno (cena za teplo priamoúmerne neklesá so znižovaním spotreby). Ak bude šetriť pár ľudí oplatí sa im to. Ak všetci tak na to časom všetci doplatia. Teplárňam je jedno, či budete šetriť alebo nie. Ziskové budú stále nakoľko pri poklese spotreby tepla (poklese tržieb) zvýšia cenu za teplo (výpadok tržieb sa dorovná).
jozka56
U nás vyúčtovanie bude hotové dúfam, že do pondelka.
Sito zarazilo ma Tvoje konštatovanie, ktoré som vyznačila hrubo. Peniaze sú na účte SVB
Sito zarazilo ma Tvoje konštatovanie, ktoré som vyznačila hrubo. Peniaze sú na účte SVB
Ich povinnosťou je kontrolovať ako sa s ich účtom, peniazmi, majetkom disponuje, hospodári. A to by nemalo nikoho zaraziť, no môže to niekoho doraziť, alebo ak sa dozvie o pohyboch na účte, aj poraziť! Preto kontrolou tomu treba predchádzať. Predpokladám, že toto Ťa nezarazí.
Vy v dome si spravujete SVB sami, máte svoj účet, všetky peniaze idú naň aj úroky z účtu. Ak tam predseda zdrží preplatky do 31.5., prípadne plus 30 dní v reklamačnej dobe, budú vyššie úroky pre SVB.
Teoreticky, by to malo tak byť aj u správcov domov zo zákona. Je?
doktor01
To je pravda, že je viac uhlov pohľadu, ale to už napísal kolega najag a ja súhlasím a myslím, že si to uvedomuje drvivá väčšina čítajúcich a napojených na dodávateľa tepla do ich domu.
Porovnanie som neskúsil, ale spravil v príspevku č. 25. Ďakujem verkaz za čas, ktorý strávila pri jeho čítaní, nie len čítaní a jej súhlasom s príspevkom.
Zaujímave, monopoly, plynári, el. energetici, výrobcovia tepla, vodári majú zo zákona nárok na primeraný zisk. URSO im to kontroluje! Nemôžeme mrznúť, musíme piť, aj vodu. Musíme jesť? Musíme! Prečo nemajú aj výrobcovia potravín nárok na primeraný zisk???
Modernizovať sa dá aj odpojením od centrálneho dodávateľa tepla, ale chce si to riadne prepočítať, modernizácia nemusí splniť očakávania odpojeného domu.
Hydraulickým vyregulovaním, pomerovým meraním a zabránením úniku tepla z domu sa v dome nesmerovalo k tomu, aby bola v dome zima, chladno, nedostatočná teplota. Ale, aby sa teplo odoberalo efektívne. Ná čo je v chladníčke termostat??? No predsa, aby v nej udržoval vlastníkom chladníčky nastavenú, požadovanú teplotu a zbytočne neodoberal el. energiu.
Teplárňam môže byť jedno či sa šetrí, alebo nešetrí. URSO ich podrží. Ľudom, Ľudstvu nie, pozri sa na Island a nie len Island. Alebo Grécko.
Z tých mesačných úrokov za preplatky SVB určite nezbohatne, ani vlastníci bytov neschudobnejú, keď im nebudú vyplatené hneď a zaraz, ale v zákonom danej mesačnej lehote. A čo keď niektorí majú aj nedoplatky?
Ešte k tým úrokom
, žeby celoročné úroky spolu 1,65€ boli kameňom úrazu sme fakt malé SVB. Nemáme ešte vyhodnotené jednotlivé byty, ale platby za služby boli za zúčtovacie obdobie oproti zálohám vyššie o 56€. Budú aj preplatky, aj nedoplatky.
, žeby celoročné úroky spolu 1,65€ boli kameňom úrazu sme fakt malé SVB. Nemáme ešte vyhodnotené jednotlivé byty, ale platby za služby boli za zúčtovacie obdobie oproti zálohám vyššie o 56€. Budú aj preplatky, aj nedoplatky.
Tému som založil preto, aby si vlastníci bytov ujasnili význam správne fungujúceho Hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému bytového domu, jeho efektívne využívanie v dome, bytoch, miestnostiach. Kontrolu jeho doregulovania termostatickými hlavicami, Pomerovým meraním tepla. Znižovaní únikov tepla z domu. A na základe výsledku pomerového merania a podmienok v bytovom dome sa dopracovali k čo najobjektívnejšiemu rozdeleniu nákladov za teplo. No záleží na každom konkrétnom dome ako sa dohodne.
Jaroslav, Jožka vaše príspevky o úrokoch sú troška mimo témy, ale s hospodárením SVB súvisia. Vaše SVB tvoria jeden dom. Je to istým spôsobom náročnejšie, ale zároveň aj efektívnejšie a prehľadnejšie spravovanie domu za predpokladu , že sa o správu zaujímajú všetci vlastníci bytov, alebo aspoň dve tretiny vlastníkov.
Jaroslav, pravda, tie úroky sú zanedbateľné. V zákone je uvedené, že prostriedky FOaU môžu byť použité v zimných mesiacoch aj na kúrenie, ale musia byť vrátené späť do FOaU. Nie je ich možné použiť na výplatu preplatkov za služby! V podstate záleží na dobre odhadnutej zálohe za služby. A bola dobré odhadnutá, všetci máte preplatky. Gratulujem.
Viac ma zaujala ta druhá informácia. Máme rovnako orientované byty v dome, rovnakú stavebnú sústavu, ale rozdiel je v ploche bytov. Tie naše majú výmeru 60,63 m2. Nad uvedený bytom u vás je ešte jeden byt.
U nás je na tej strane sedem bytov. Čo sa týka ochladzovanej plochy spodný a vrchný byt ju majú največšiu, ďalší rozdiel, nevýhoda je , že čím je byt vyššie, tým viac sa podieľa na vykurovani bytov pod sebou stúpačkami. Pre porovnanie uvediem €/m2 všetkých, od najvyššieho: 7. 12,61; 6. 7,10; 5. 6,90; 4. 5,63; 3. 3,43; 2. 5,94; 1. 5,34 €.
Keď porovnáme u vás 7. u nás 6. podlažie rozdiel je minimálny. Je dobré sa u nás zamyslieť nad celou radou bytov. Sú to čísla, rovnaká jednotka na rovnakú jednotku, len € má iné hodnoty, no nevyjadruje to všetky detaily bytov. Tých by sa našlo.
Jožka, pre 1,65 € nebudete po sebe hádzať kamením, to by ste mohli prísť k úrazu. A to by bol kameň s ktorým by bol spôsobený úraz. Aspoň úroky, všetky pokryli správu účtu. Záloha domu bola určená dobre, ale niektorí si svoju na byt prešvihli. Budú musieť doplatiť.
Jožka, napíš potom nejaké údaje pre porovnanie vykurovania.
Ďakujem Vám za príspevky.
Jaroslav, Jožka vaše príspevky o úrokoch sú troška mimo témy, ale s hospodárením SVB súvisia. Vaše SVB tvoria jeden dom. Je to istým spôsobom náročnejšie, ale zároveň aj efektívnejšie a prehľadnejšie spravovanie domu za predpokladu , že sa o správu zaujímajú všetci vlastníci bytov, alebo aspoň dve tretiny vlastníkov.
svojar
svojar
U nás je na tej strane sedem bytov. Čo sa týka ochladzovanej plochy spodný a vrchný byt ju majú največšiu, ďalší rozdiel, nevýhoda je , že čím je byt vyššie, tým viac sa podieľa na vykurovani bytov pod sebou stúpačkami. Pre porovnanie uvediem €/m2 všetkých, od najvyššieho: 7. 12,61; 6. 7,10; 5. 6,90; 4. 5,63; 3. 3,43; 2. 5,94; 1. 5,34 €.
Keď porovnáme u vás 7. u nás 6. podlažie rozdiel je minimálny. Je dobré sa u nás zamyslieť nad celou radou bytov. Sú to čísla, rovnaká jednotka na rovnakú jednotku, len € má iné hodnoty, no nevyjadruje to všetky detaily bytov. Tých by sa našlo.
jozka56
Ešte k tým úrokom, žeby celoročné úroky spolu 1,65€ boli kameňom úrazu sme fakt malé SVB. Nemáme ešte vyhodnotené jednotlivé byty, ale platby za služby boli za zúčtovacie obdobie oproti zálohám vyššie o 56€. Budú aj preplatky, aj nedoplatky.
, žeby celoročné úroky spolu 1,65€ boli kameňom úrazu sme fakt malé SVB. Nemáme ešte vyhodnotené jednotlivé byty, ale platby za služby boli za zúčtovacie obdobie oproti zálohám vyššie o 56€. Budú aj preplatky, aj nedoplatky. Jožka, napíš potom nejaké údaje pre porovnanie vykurovania.
Ďakujem Vám za príspevky.
Vo vyhláške 358 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. augusta 2009, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. v § - e 7 odst. ( 10) sa uvádza , citujem: „Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu 7 ) dohodnú inak rozpočítavanie tepla na vykurovanie podľa odsekov 1) až 9) sa neuplatňuje .“ V tej istej vyhláške v §-e 10 odst. 5 pod bodmi (a) - (e) sú citované údaje, ktoré majú byť uvedené vo vyúčtovaní o rozpočítavaní množstva tepla na vykurovanie pre konečného spotrebiteľa a tu vzniká ten problém, ktorý súvisí s mojou skúsenosťou a je nižšie uvedený.
Správca bytu ako aj spracovateľ rozpočítavania nákladov za teplo odmietajú poskytnúť akékoľvek iné údaje, týkajúce sa rozpočítania nákladov za teplo u ostatných bytov, okrem údajov uvedených v §-e 10 odst. 5 pod bodmi (a) - (e) Vyhl. 358/ 2009 Z. z. , odvolávajúc sa, že sú to všetko osobné údaje. Správca na schôdzi vlastníkov bytov dal schváliť uznesenie. Citujem : Schvaľuje „ Nezverejňovanie údajov jednotlivých bytov ostatným majiteľom bytov.“
Podľa môjho názoru vlastník bytu na základe uvedeného nemá možnosť posúdiť ako sa zmenilo správanie ostatných vlastníkov, nemá možnosť vyjadriť sa , aký dopad má metodika na ich ďalšie správanie, teda len platí za niečo a nevie za čo, a to zvlášť ak metodika sa snaží zohľadniť prestupy tepla stenami a spracovateľ metodiky rozpočítavania nákladov za teplo, nemá záujem riešiť v metodike špecifiká bytovky, na ktoré bolo poukázané.
Správca bytu ako aj spracovateľ rozpočítavania nákladov za teplo odmietajú poskytnúť akékoľvek iné údaje, týkajúce sa rozpočítania nákladov za teplo u ostatných bytov, okrem údajov uvedených v §-e 10 odst. 5 pod bodmi (a) - (e) Vyhl. 358/ 2009 Z. z. , odvolávajúc sa, že sú to všetko osobné údaje. Správca na schôdzi vlastníkov bytov dal schváliť uznesenie. Citujem : Schvaľuje „ Nezverejňovanie údajov jednotlivých bytov ostatným majiteľom bytov.“
Podľa môjho názoru vlastník bytu na základe uvedeného nemá možnosť posúdiť ako sa zmenilo správanie ostatných vlastníkov, nemá možnosť vyjadriť sa , aký dopad má metodika na ich ďalšie správanie, teda len platí za niečo a nevie za čo, a to zvlášť ak metodika sa snaží zohľadniť prestupy tepla stenami a spracovateľ metodiky rozpočítavania nákladov za teplo, nemá záujem riešiť v metodike špecifiká bytovky, na ktoré bolo poukázané.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
