Aj vtedy sa čakalo na operácie. S väčšími operáciami nemám skúsenosti, ale na výber mandlí som čakala asi 3 mesiace. A lieky, ktoré som potrebovala (mala som ich na recept) a nezohnala ani po známosti, mi nakoniec známa priviezla zo západného Nemecka, samozrajme som si za ne zaplatila.

A spartakiady.......a nacvik hesiel do 1.majoveho sprievodu.....a letne festivaly sovietskych filmov....a vesele piesne pre deti s chytlavymi melodiami a s textami typu - ziari satka pionierska, co sa tak dobre spievali....

Nám ako deťom sa najviac páčila :
"Od Dunaja k strmým štítom Tatier,
kde sa v zime, lete belie sneh,
žiaria ohne pionierskych vatier,
ozýva sa šťastný spev a smiech.
My sme deti slobodného kraja,
pod červenou hviezdou zrodené.
Kol hrdla nám ako plameň žiaria
pionierske šatky červené.
A keď ako stromy vyrastieme,
otvorí sa pre nás šíra púť.
Naša vlasť, ten drahý kúsok zeme,
bude sa môcť na nás spoľahnúť."

Naši mali "radosť", keď sme to vyspevovali v aute.

Prvý máj bol úžasný : Ľudu zdravie , svetu mier!... ale neviem si pomôcť pracovné soboty mi aj tak nejdú z hlavy von, dnešné decká si vôbec nevážia koľko voľna majú a máli sa im, to, že som musela trčať na intráku kvôli pracovnej sobote... hrôza
Tiež keď sa pozriete, že komunisti vymysleli umelú menu Bony.. tiež riadna hlúposť..

Ale nakúpovali sme za nich luxusné veci, to bolo fanj.

A tie luxusné veci za bony boli kvalitné. Pamätáte obchody "Luxus"? Odevy, obuv,textil. Tie veci boli síce drahšie, ale kvalita bola výborná, hlavne v topánkach, aspoň ja mám také skúsenosti. Dnes je síce veľmi veľký sortiment, ale kvalita išla niekam na dovolenku.

Ja som staršia pamätníčka. Chodila som ešte každú druhú sobotu do školy.
Dodnes nezabudnem, keď soboty zrušili, ako som si vychutnávala, že mám voľno. S radosťou som si vychutnávala upratovanie a bola by som upratala aj tým"komunistom". Vtedy som bola malá a hlúpa.Potom som prekukla. Ale niečo v tej dobe bolo aj dobré, to nemôžete poprieť. I keď toho bolo dosť málo.

Ten obchod bol fakt luxusný, doteraz mám niektoré kusy oblečenia a sú ešte nositeľné.

to je ešte nedávno som túto Od Dunaja k strmým štítom Tatier zatiahla deťom, keď už nevládali šliapať po magistrále na Skalnaté pleso - jedinú pochodovú, ktorú doteraz perfektne ovládam. A to ste mali počuť : mama ticho, idú ľudia, ...

A počas vojenskej služby v ďalekej Bechyni sme veselo spievali Okolo Hradce, alebo Přes spálenište.
Dúfam, že som neprezradil štátne tajomstvo ???

Tá prvá pesnička sa ešte stále spieva, žeby aj tá druhá?:p

Jééémine.....spartakiáda. Osobne som sa na nej zúčastnila v Prahe na Strahove ako "poupatko"....bol to super zážitok. A docela s radosťou si naň sponemiem, hlavne keď niekde zaznie pesnička od Michala Davida. A dokonca cca pred niekoľkými mesiacmi dávali na ČT1 dokument, kde boli ukážky zo spartakiády. Práve sme mali doma návštevu a super sme si zaspomínali, ba dokonca som zo skrine vytiahla spartakiádny úbor, ktorý je plný podpisov. Táto spomienka - pre mňa veľmi milá - mi zostane asi už navždy.

somij, musím sa priznať, že "Od Dunaja ..." som si teraz ani nemohla prečítať ako báseň ale som si ju musela prespievať. To ako keď čítam Satinského Čučoriedky, tak ich čítam aj s tým jeho prízvukom, pomaly a zreteľne, úplne ako keby som počula jeho. Ľudský mozog to je niečo neuveriteľné, čo si kam zaradí a ako si to zapamätá.

Jáj ľudia,včera bol Bubo bál kde sa premietali cestovateľské filmy a oni boli prvý z SK a CR ktorí boli v KLDR.Majú v Pchjongjangu 8 prúdové cesty a ľudia chodia pešo,len prvá rada domov pri žel.trati bola vysvietená a ďalej tma,metro kde sú dve nádherné zastávky pre turistov a ďalej vás nepustia, 1 l benzínu stojí 4 eurá a priemerná mesačná mzda je 1 euro a štadión pre 150 tis ľudí kde bola spartakiáda.Mali to natočené z TV,to sa nedá opísať slovami.V hľadisku ľudia tvorili obrazce-ale menili sa tak rýchlo a perfektne ako keby to LCD displey,urobili Kim Il-čena a on žmurkol,vlak sa dal do pohybu aj s vyfukovaním pary a ako vojaci cvičili-neskutočné.
A druhý zážitok-boli v Japonsku,objednali si reštauráciu na 15-tu hodinu,o 14.45 im volal majiteľ že sa strašne ospravedľnuje ale na 15-tu to nestíhajú,že o 15.03 už to bude pripraveneé
Dva príklady ako môžu fungovať spoločnosti

A pamätáte si tie žurnály pred každým filmom v kine o tom ako zbierame klasy a budujeme lepšiu spoločnosť? Tiež neviem zabudnúť na prvé deodoranty z Maďarska od ktorého sa mi pazuchy ešte o pol hodiny lepili , ale aspoň bola vóooňa . Ja som mala rada chrumky a stáli nejak okolo koruny , ale zato Ascot (hmmm ale bol dobrý, dnes je to len samá chémia,) stál 3,50 , ale dobrá ovocná dreň s drevenou paličkou sme ju jedli.... To fakt je niekedy sranda ako sa niektoré veci ešte aj k horšiemu zmenili. Veľká zábava musela byť, ak sa dvaja "súdruhovia" chceli rozviesť a ako im stranícky predstavitelia dohovárali.
Na margo pesničiek, niekedy keď chcem rodinu trochu vyviesť z miery zaspievam im Sojúz nerušimij, respublik svabodnij .....
A tiež sa podelím o tom, že keď som ja naposledy bola v GUMe (gasudarstvenij univermag) v Moskve na Červenom námestí, tak mäsiarstvo bolo prázne a pred týmto "obchodákom bol automat na ovocné šťavy a boli úbožiaci, ale keď mi manžel spravil foto toho istého dnes- názov ten istý a pod ním obchod GUCCI... tak to áno

YVETTE ja som sa v roku 1985 zúčastnila tiež spartakiady v Prahe. Mali sme oranžový úbar a také biele paličky. Ubytované sme boli v jednej škole a každý deň sme mali knedle (buď na obed alebo na večeru). Vtedy som prvýkrát v živote videla metro.

Spartakiáda!
V roku 1980 som sa jej zúčastnil,ale ako jeden z tých x poriadateľov a v roku 1985 nám vďaka spartakiáde posunuli termín maturitných skúšok,takže potom som mal ešte mnoho a mnoho študijného voľna a mohol som po skončení školy ale pár dní oddychovať a mal som to platené.
A ,,poupatá,, to bol hit spartakiády .

tie ovocné drene, jablkovú a marhuľovú si veľmi dobre pamätám, nevedela som sa jej domaškrtiť...boli výborné

Moja dcéra mala teraz stužkovú a čuduj sa svete na túto pieseň mali nacvičenú spartakiádu Mali ste vidieť nás rodičov, ako sme gúľali očami, kde na to prišli. Takto

tie drene boli super a tiež sme si kupovali Vitacit, ak si pamätáte

to Bionda: aj na tie guličkové deodoranty z Maďarska sa pamätám, ja som si tam kupovala zelenú guličku 8x4, podľa mňa bola super

A z Nemecka sme si /okrem topánok a pod./ nosili spreje BAC, pamätáte? Ja som mala rada hnedý.