Podľa ZP má nárok na poskytnutie ďalšej stravy( stravenky), ak odpracuje viac ako 11 hod.
§ 152
Stravovanie zamestnancov


(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Ja vychádzam zo znenia tohoto odseku:
p) "výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (Zákonník práce a zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov), ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e)."

Takže,.... teraz neviem (k reakcii 278)

viď:http://www.porada.sk/showpost.php?p=180148&postcount=9

Keď SZČO nakúpi stravné poukážky za 60,-- Sk, môže si dať do nákladov 48,95 Sk / strop z možnosti / alebo len 55% zo 60 t.j. 33,-- Sk, pre zamestnanca je to možné, niekde som čítala, že by malo vyjsť usmernenie, viete o ňom?

Prosím, skús si vyhľadať o tom príspevky, je tu toho o stravenkách a stravovaní habadej. Stále sa točíme v jednom kole okolo straveniek.

Jeho daňovo uznaný náklad na stravenku môže byť maximálne 48,95.

Sorry Tweety, myslela som 11 a nie 8. Kazdopadne taha 12-tky, takze je to v pohode.

A kto kontroluje SZČO koľko odpracuje?

Pripravuje sa usmernenie MF, vraj si máme počkať - informácie od daňovej poradkyne z utorkového školenia /vraj sa to snažia čo najviac obmedziť/.
Vyjadrovať sa k tejto problematike zástupcami DU popr. DR v médiách je nezodpovedné, pretože prezentujú len a len "svoj pohľad" na uvedenú problematiku.
Ostáva len dúfať, že to usmernenie nebudú tvoriť neprimerane dlho.

Povedzme, že známy pracuje o 5.00-18.30 t.j. viac ako 11 hod, čiže má nárok na zabezpečenie stravy 2x - 2 stravné poukážky

Od 19.00 - 24.00 má vypísaný cestovný príkaz, t. j. 5-12 hod. - nárok na stravné podľa cestovných náhrad mu vzniká.

Iná vec je ak, ak by si SZČO chcel nárokovať 55 % zo stravného ... ak mu súčastne nevzniká nárok zo zamestnania .
Ešte to nie je doriešené, ale SZČO si bude musieť zdokladovať, že mu nevznikol nárok súčastne, a teda že má nárok na 55 % a to mu predsta bude musieť potvrdiť zamestnávateľ. Možno to bude v "Potvrdení o zdaniteľnej mzde...." alebo nejak inak.
Zamestnávateľ vychádza z "Plánovacieho kalendára", ktorý nám každý rok schváli Národná rada alebo kto neviem, určí nám v ňom presne štátne sviatky a počet pracovných dní. Čiže vieme presne koľko dní v roku má byť odpracovaných. Podľa môjho názoru na tieto "odpracované dni" podľa osobitného predpisu sa odvoláva ustanovenie o nároku na 55% zo stravného pre ŠZČO.
Zamestnávateľ by mal pravdepodobne potvrdiť za koľko pracovných dní, za koľko sviatkov a sobôt mu poskytol stravné poukážky.
Ak bol práceneschopný, nárok nemá vôbec.
Je logické, že keď ak má daňovník príjmy z podnikania aj zo závislej činnosti, že mu mohol vzniknúť nárok na stravu od zamestnávateľa a ten by mal potvrdiť, či mu ju poskytol.
Na základe týchto údajov si môže vypočítať, na koľko dní mu vzniká nárok ako SZČO.
SZČO si nákup stravných poukážiek nemôže dneď pri nákupe rozúčtovať na odpočitateľnú položku a neodpočitateľnú. Predpokladajme, že si stravenky zakúpi na celé zdaňovacie obdobie a on predsa nevie, či náhodou nebude na PN počas roka,či neskončí ako SZČO a pod.. V záverečných účtovných operáciach si odpočitateľnou položkou upraví základ dane.

Aj zamestnávateľ až na konci obdobia (mesiac alebo rok) rozúčtováva spotrebu stravných poukážiek.

Prosím a ako budete účtovať stravné lístky pre SZČO, ktorý je platca DPH a nakupuje ich od plátcu DPH.

SZČO sa stravuje spolu so zamestnancami v závodnej jedálni. Poskytovateľ jedla vystaví faktúru za všetky stravné lístky spolu.
Cena lístka je 76,- Sk s DPH (bez DPH 63,90 + 12,10 Sk DPH)
Takže SZČO si dá do prevádzkovej réžie 55% z 89 tj. 49, -Sk a zvyšok 27,- iný nevopl.zákl.dane. Má aj nárok na opočet DPH či nie?

Ďakujem

Zase v dnešnom košickom korzári sa vypisuje ,že najvýhodnejší lístok pre SZČO je v hodnote 89.-Sk.... Prečo nenapíšu že najoptimalnejšia je hodnota 49.-sk ,ktorá sa dá celá odpísať????!! www.korzar.sk

prikladám ti účtovanie SZČO, ako platca,neplatca v JÚ , PÚ
http://www.gastropass.sk/zivnostnici/?p=how_to
strav.lístky v JÚ
http://www.porada.sk/showthread.php?...et+stravn%E9ho

Reni ďakujem.
Lenže my nemáme stravovacie poukážky, ale stravné lístky v závodnej jedálni, tam sa stravuje aj SZČO.
Zrejme nárok na odpočet DPH zo stravného lístku v závodnej jedálni SZČO nemá.

Ak je SZČO platcom dph a nakupuje stravu s dph , má nárok na jej odpočet.

Dobre ďakujem. Uplatním si DPH.
Myslela som, že to sú 2 rozdielne veci - zamestnanci a SZČO. Nákup stravných lístkov pre zamestnancov tam je nárok na odpočet DPH, následne predaj zamestnancom vrátane DPH (to mi je jasné).
Len som špekulovala, že asi by to malo byť iné pri samotnej SZČO. Lebo jej vlastne tie lístky nevyúčtujem. Tam bude len faktúra od závodnej jedálne.
Neviem či som to napísala zrozumiteľne.

Fa pre SZČO od závodnej jedálne bude s daňou, ak ste ako stravovacie zariadenie, platcom dph. Túto daň si SZČO uplatní pri nákupe.

V našej firme je to tak, že v pracovnej zmluve má zamestnanec napísané miesto výkonu práce napr.ulNová a keď ide na iné miesto napr.na kontrolu a je tam viac ako 5 hodín dostane stravné 89,-Sk aj keď je to v tom istom meste.Jana R.

Ja si stále myslím, aj som to tu už niekde napísala,že je to tak ako píšete aj s tým výkladom.
Aj na školení mi zodpovedala prednášajúca otázku (pýtala som sa práve preto, že tu už na porade táto téma bola a všetci mali iný názor), či má SZČO nárok na odpočet DPH takto:
SZČO môže považovať obstaranie lístkov za osobnú spotrebu a teda daň neuplatní
alebo
môže to považovať za bezodplatné dodanie a potom celú daň uplatní a celú daň odvedie.
Uplatnenie dane totiž nemá oporu v zákone o DPH a nereagovalo ani na zmenu v zákone o dani z príjmu.

Tiež sa prikláňam k tomu, že stravovanie je výdavkom na osobnú spotrebu a teda asi by som uprednostnila neuplatnenie si dane.

Aj keď je to diskutabilné, že stravovanie zamestnancov sa považuje za výdavok súvisiaci s podnikaním, pritom charakter výdavku je identický.