už len na to som čakal
prečo sa ľudia zamýšľajú nad tým nad čím netreba.
ja sa nikdy nenudím

Mala som daňovú kontrolu jednu aj druhú a to, či je na faktúrach napísané "s.r.o." podľa Obchodného zákonníka, alebo ", s.r.o." podľa Ľ. Štúra ich vôbec, ale vôbec netrápilo. Takisto, ako ich netrápi, či je názov spoločnosti zapísaný veľkými alebo malými písmenami. A rozmýšľať si to nemusím - názov "mojej" firmy používam vždy taký, aký je uvedený v OR.
(Daj pokoj, aby ešte aj toto kontrolovali. Veď niektorí dodávatelia nevedia pomaly to, ako sa volá ich firma, nie tak ešte, či tam majú "s.r.o." alebo ", s.r.o." A vracať im faktúry a dohadovať sa s nimi, že to má byť presne pod OR, teda s čiarkou alebo bez, príp. ešte aj s tými veľkými písmenami v názve firmy, to je ako dohadovať sa s Hotentótmi )

ale predsa len k téme
Keby tu bola štatistika návštevnosti jednotlivých tém poraďákmi, tak u mňa by si bol TOP, No1, Numero uno Len sa nenuď, pre mňa je to zaujímavá a poučná téma, len keby som mala toľko času nudiť sa, že by som si z tvojich príspevkov vybrala mnou používané prehrešky a spísala si to )

Ďakujem.
Sledujem si čítanosť mojej témy.
Takto by som nudu nikdy nezaháňal.

Hybe, z Hýb, v Hybiach

Niekedy sa môžeme stretnúť s istými rozpakmi pri skloňovaní názvu liptovskej obce Hybe. Názov Hybe je pomnožné podstatné meno ženského rodu, preto pri skloňovaní má tvary množného čísla, teda: do Hýb, Hybiam, vidieť Hybe, o Hybiach, za Hybami. Obyvateľské meno od názvu Hybe má v mužskom rode podobu Hyban, v množnom čísle Hybania, v ženskom rode Hybianka. Prídavné meno je hybiansky, ale aj hybský. Podoba hybský sa použila aj v názve slovenského filmu Pacho, hybský zbojník.

Pomenovanie členov rodiny

Niekedy sme v situácii, že potrebujeme utvoriť množné číslo od jednotlivých priezvisk, ktoré používame na označenie viacerých členov rodiny. V spisovnej slovenčine nám na to slúži prípona -ovci, ktorú pripájame k mužskému priezvisku, napr. Kováč-Kováčovci, Novák-Novákovci, Líška-Líškovci. Podoby utvorené príponou -oví, Novákoví, Líškoví, s ktorými sa občas môžeme stretnúť, nie sú spisovné. Správne sú označenia manželia Blažkovci, súrodenci Debnárovci, bratia Čapkovičovci.

O skloňovaní slova pán

Slovo pán skloňujeme podľa vzoru chlap, preto má v datíve a lokáli jednotného čísla tvar pánovi, napr. Odovzdali list istému pánovi. Rozprávali sa o neznámom pánovi. Ak slovo pán stojí pre menom, titulom alebo názvom funkcie, používa sa tvar datívu a lokálu s príponou -u, pánu, napr. pánu Novákovi, pánu profesorovi, pánu poslancovi. No popri tom sa môžeme stretnúť aj s podobami pánovi Novákovi, pánovi profesorovi, pánovi poslancovi. Ani takýto spôsob vyjadrenia, hoci je novší a azda aj menej častý, nie je nesprávny.

Študent, so študentmi

Každý používateľ spisovnej slovenčiny vie, že inštrumentál množného čísla tvoríme príponami -mi a -ami. Zväčša nám nerobí problémy utvorenie správneho tvaru. Isté váhanie však býva pri tvorení inštrumentálu množného čísla od podstatných mien mužského rodu zakončených na spoluhláskové skupiny, ako je aj skupina -nt. Pri týchto podstatných menách inštrumentál množného čísla tvoríme príponou -mi, napr. asistentmi, ašpirantmi, konzumentmi, pacientmi, reprezentantmi, študentmi; ornamentmi, forintmi.

Kobyla nie je kotná!

Podľa mienky istého diváka televízna relácia Nevesta pre milionára mu pripomína vyšetrovanie kobyly, či je kotná. Kvalitu relácie nebudeme hodnotiť, pristavíme sa však pri spojení kotná kobyla, lebo je vecne nesprávne. Stav samíc domácich zvierat, ktoré majú priviesť na svet mláďatá, sa pomenúva rozlične, ale nie zamieňavo: ovca, koza, mačka je kotná, sviňa je prasná, krava teľná a kobyla žrebná. Podľa toho ovca nemôže byť teľná ani kobyla kotná. Kobyla, čo sa má ožrebiť, je žrebná.

Fenomén, o ktorom neviete nič

Prečo vaše deti pištia po fenoméne, o ktorom vy nemáte ani páru? To je nadpis článku o počítačových hrách. V otázke sú dva frazeologizmy: pišťať po niečom a nemať ani páru. V prvom sa v spisovnej slovenčine skôr uplatňuje predložka za, nie po, teda pišťať za niečím, z druhého treba vyhodiť slovo pára, lebo slovenčina také slovo nemá. Nepoznanie, nevedomosť vyjadrujeme bezpríznakovým frazeologizmom nemať ani potuchy, ale aj spojením nemať ani zdania a príznakovým výrazom nemať ani šajnu.

Slovosled v reklamných materiáloch

V obchodných domoch sú stohy reklamných materiálov a v nich, žiaľ, aj záľaha jazykového neporiadku. Ten sa prejavuje napr. v slovoslede názvov pod obrázkami ponúkaného tovaru: sušiak vyťahovací, panvica hlboká, regál okrúhly. Základné pravidlo je, že zhodný prívlastok sa kladie pred určované podstatné meno, teda vyťahovací sušiak, hlboká panvica, okrúhly regál. Opačné poradie sa hodí do abecedného zoznamu predávaného tovaru, ale potom musíme medzi podstatným menom a za ním stojacim prívlastkom napísať čiarku.

Zváračka igelitových vreciek

Medzi rozličným náradím ponúkaným v obchodných domoch sme našli zváračku igelitových sáčkov, ktorá vraj spojené okraje vyčistí ostrým britom. Namiesto spojenia igelitový sáčok sa malo použiť spojenie igelitové vrecko a namiesto spojenia ostrý brit slovné spojenie rezná hrana alebo slovo ostrie. Ponuka mala znieť takto: zváračka igelitových vreciek začisťujúca okraje reznou hranou, resp. ostrím.

Bielizník, nie komoda

V istom texte sme si prečítali názov propagovaného výrobku komoda na kolečkách. Dnes už málokto vie, že komoda je kus staršieho až starodávneho nábytku. Krátky slovník slovenského jazyka toto slovo neregistruje a starší Slovník slovenského jazyka ho kvalifikuje ako zastarané. Jeho revitalizácia na pomenovanie moderného nábytku nie je potrebná. Treba ho rezervovať pre muzeálne kusy nábytku a moderný nábytok pomenúvať súčasnými jazykovými prostriedkami. Názov komoda na kolečkách sa dá zosúčastniť napr. takto: bielizník na kolieskach.

O písaní veľkých písmen

Veľké písmená sa začali písať hocako a kdekoľvek. Stačí pripomenúť slovo superstar používané v neuveriteľných piatich variantoch, t. j. píše sa s veľkými začiatočnými písmenami ako dve slová alebo ako jedno slovo s veľkým začiatočným písmenom uprostred atď. To isté sa deje s pomenovaniami biznis centrum, s názvom Vyvolení, s názvom Svet hypoték a pod. Upozorňujeme, že slovenské pravopisné pravidlá nie sú a ani nemusia byť totožné s pravidlami platnými v iných jazykoch, ktoré pôsobia na používateľa slovenčiny deštruktívne.

Môj škrečok - samička - je v tom. A teraz je čo? Tehotná? Kotná? Alebo...?
A morča? Čo sa má? Omorčatiť? A je omorčatené?
A teraz vážne - aký správny výraz sa má použiť?

môj otec bol poľnohospodár-družstevník. Mal také posuvné pravítko, kde sa dalo nastaviť kedy bolo to ktoré zviera pripustené a kedy sa malo okotiť, ožrebiť,... Ešte ho máme doma, otca už bohužiaľ nie. Pamätám si že je na ňom: "Pes Mýval Morče". A ja som sa zamýšľal, že či pes mával morku?

Ďakujeme za návštevu nášho obchodu

Pokladnicové bloky bývajú niekedy dokladom nielen o zaplatení, ale aj o vzťahu reklamných pracovníkov obchodu k jazykovej kultúre. Text Obnos vďačne obdržaný, ktorý sme čítali na pokladnicovom bloku, požiadavky jazykovej kultúry nespĺňa ani vo výbere slov, ani vo formulovaní zamýšľaného obsahu. Spisovné náprotivky slov obnos, obdržaný sú slová suma, prevzatý a príslovka vďačne nevystihuje zámer poďakovať sa zákazníkovi. Stačí povedať napr. Ďakujeme alebo Ďakujeme za návštevu nášho obchodu, Ďakujeme, že ste nás navštívili.

Lístkový závin s orechami alebo orechmi? Mne je jedno, hlavne že mi to chutí.

Slepák, muničák, služobka a Karlovka

V jazykových prejavoch adresovaných širokej verejnosti nie je vhodné uprednostňovať slang pred spisovným jazykom. Ak sa v konkrétnej situácii používa napr. slovo slepák namiesto slovného spojenia slepé črevo, muničák namiesto muničný sklad, služobka namiesto služobná cesta, Karlovka namiesto Karlova Ves, ide o neochotu akceptovať roztriedenie slovnej zásoby na spisovné a nespisovné slová. Preferencia slov typu slepák vo verejných prejavoch je prejavom nemiestnej žoviálnosti a prehnaného úsilia o stručnosť.

Nie suť, ale sutina

Na pomenovanie zosuvných zvetraných úlomkov skál či hornín na svahu alebo pod ním sa používa slovo sutina. Slovo sutina funguje aj ako odborný geologický termín. Poznáme napr. vápencovú sutinu, dolomitovú sutinu, žulovú sutinu, svahovú sutinu. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo suť. Toto slovo však v súčasných kodifikačných príručkách nenájdeme a v spisovnej slovenčine ani nie je potrebné. Preto je primerané vo verejných rečových prejavoch používať iba slovo sutina.