(Stachys recta)
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Vňať
Česky: Čistec přímý
Čeľaď: Hluchavkovité- Lamiaceae
Ľudovo: Recepty: Táto bylinka nemá zatiaľ žiadne recepty
Charakteristika: Trváca bylina s výškou asi 20-60 cm, stonka priama alebo vystúpavá, listy vajcovité až kopijovité, vrúbkovano pílkovité, alebo takmer celistvookrajové. Kvety sú 1-2 cm dlhé, korunu majú žltú, na dolnom pysku nachovo bodkovanú, sú sediace, laloky dolného pysku široké a tupé, kalich bez vyčnievajúcich rebier, usporiadané v papraslenoch v pazuchách listeňov (kvitnú jún-október), súkvetie vrcholové. Kvety sú bez medoviny, preto oproti iným čistcom majú nepatrnú návštevu hmyzu. Obľubuje vápnité a kamenisté, ale hlbšie pôdy; rastie aj v krasových územiach, zavše v závrtoch.
U nás sa čistec oddávna ľudove pokladal za "zázračný" prostriedok proti čarám a urieknutiu- zočine a pri psotníku; urieknuté dieťa sa muselo okúpať v jeho odvare a odvar sa pri urieknutí zakalil. Odvarom sa tiež umývala tvár pri neuralgii, zlej krvnej cirkulácii a ochromení pohyblivosti údov. Zberaná časť, sušenie a uskladnenie: býva
kvitnúca vňať- Sideritis herba, zberaná bežným spôsobom (jún-október) a aj sušená. Pomer zoschnutia je asi 5:1.
Usušená vňať má sivozelenú, do žlta prechádzajúcu farbu a je na drsných listoch relatívne hojne ochlpenáskoro bielymi chlpmi. Pach má celkom príjemný, slabo aromatický, korenistý a chuť horkastú, zvieravú až škrabľavú. Zámeny pri zbere sú relatívne veľmi časté; podobá sa o.i. mnohým konopniciam, ktoré majú väčšie kvety ainej farby-ružové až ružovočervené, fialové i biele.
Obsahové látky: sú hlavne
triesloviny- patrí teda medzi
adstringentne pôsobiace fytofarmaká, čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé, ďalej
cholín, betonicin, alantoín, horčiny a málo
silice.
Použitie: používa sa iba v
ľudovom liečiteľstve. Zvyčajná forma je
zápar (asi 5% 3-5 g vňate denne), prípadne
prášok z vňate (1-2 g, 3-krát denne) proti hnačkám, ako tonikum, pri kataroch, menštruačných ťažkostiach, ale aj pri hystérii, epilepsii, predovšetkým však na kúpanie detí či už pri chorobe, či ako magický vplyv. Zriedka je podporným obehovým prostriedkom.
Z druhov rodu čistec sa na Západe liečebne uplatňuje čistec lesný (S.sylvatica) a čistec močiarky (S. palustris), ktoré sú aj u nás hojné. Zaraďujú sa medzi perspektívne liečivé rastliny nového milénia a ľudove sa uplatňujú ako antiseptikum pri hnačkách, dyzentérii, kŕčoch, bolestiach kĺbov, závratoch, na rany a pri stavoch krvácania. Pripravuje sa z nich čaj alebo tinktúra či masť. Na čaj sa dávkuje kávová lyžička na pohár vriacej vody, 10-15 min postáť, pije sa 3x denne. Tinktúra sa užíva pri žalúdočných kŕčoch a hnačkách (1-2 ml 3x denne).
POUŽITIE V HOMEOPATII:
upotrebúva čerstvú kvitnúcu vňať čistca v esencii §3.
Toxicita: Rastliny sa nesmú užívať v gravidite a pri dojčení.
..asi to má niečo do seba?!