Pred domom pod jabloňou sme zdedili po starenke lavičku a tak keď išli ľudia v nedeľu z kostola, mali Miloš a Maťko zakázané sa ukazovať, lebo vždy vyzerali ako Umazanuele a Strakatini.
Ja zasa naopak: babky mi vďačne porozprávali čo deti povyvádzali mimo môj obzor, tak som sa s nimi rada na lavičke porozprávala.
A tak mi jedného dňa dala celkom cudzia babka takúto otázku:
- "ná co teda, už je Miloško zdravý???"
- "éééééé.... veď nebol chorý ...."
- "no ale ja myslím to koleno co si rozťal, keď sekerku kosil trávu a povedala som mu: zatneš si do kolena a aj si zaťal !!!"
Tak ho potom muj starý odviezol na pionéri zošit to koleno na pohotovost ....má tam 2 štichy, ty o tom nevíš ???"
No.... nevedela som, ale mohla som si domyslieť keď sa sám ochotne večer sprchoval...