§ 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu a jej výpočet. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň.
Kto má nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2014
Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2014 má daňovník, ak splnil všetky ďalej uvedené podmienky:
- dosiahol zdaniteľné príjmy zo
závislej činnosti a to príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, alebo príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania alebo príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, pričom musí ísť
o závislú činnosť vykonávanú len na území Slovenskej republiky (tzv. "posudzované príjmy"), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy - za rok 2014 teda najmenej 6 x 352 =
2112 eur,
- poberal tieto príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov po sebe, môžu byť "na preskáčku"), nezapočítava sa však kalendárny mesiac, za ktorý dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
-
nemal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti
v zahraničí
- neuplatnil si v daňovom priznaní "
oddanenie" príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 7,
- nepoberal podiely na zisku (dividendy) pri majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve alebo ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo ako tichý spoločník s.r.o. ani ako zamestnanec ani ako podielnik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou = príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona,
- nepoberal príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona,
- nepoberal príjmy ako ústavný činiteľ Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor alebo vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona,
- nepoberal odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev alebo odmeny za výkon funkcie = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona,
- nepoberal odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona,
-
nepoberal príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, napríklad príjmy plynúce na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa Obchodného zákonníka ak ide o závislú činnosť= príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona,
- nepoberal obslužné = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona,
- nemal nepeňažné príjmy v súvislosti
s poskytnutím služobného vozidla na súkromné účely,
- nemal príjmy dané ako zvýhodnenie pri nákupe
zamestnaneckej opcie,
- nemal príjem plynúci
z výhry alebo ceny zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom = príjmy podľa § 5 ods. 3 zákona,
- nemal príjmy
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
- nemal príjmy
z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
- nemal
ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
- nepoberal dôchodok (starobný, predčasný starobný, výsluhový) od začiatku roka 2014, ani nemal dôchodok spätne k začiatku roka 2014 priznaný,
- nebol takým zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v roku 2014
poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami).
Upozornenie - podľa "Informácie k nároku na zamestnaneckú prémiu", ktorú zverejnilo Daňové riaditeľstvo SR vo februári 2011, link
http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danov...stprem0110.pdf, nárok na zamestnaneckú prémiu nie je ani vtedy, ak sa zamestnancovi poskytli ďalšie príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, a to:
- § 47- teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí a odborných zručností
- § 50c - príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku, ide o časť príspevku, ktorá sa vzťahuje k udržaniu pracovného miesta u zamestnávateľa
- § 50d - príspevok na podporu udržania zamestnanosti
- § 53 - príspevok na dochádzku za prácou
- § 53a - príspevok na presťahovanie za prácou
- § 53b - príspevok na dopravu do zamestnania
- § 56a - príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
- § 59 - príspevok na činnosť pracovného asistenta – zamestnanca
- § 60 - príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Výpočet sumy zamestnaneckej prémie za rok 2014 1. Zamestnanec so základom dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyšším, čiže
so základom dane za rok 2014 vo výške 3803,33 eur a viac, nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Takémuto zamestnancovi sa
vypočíta daň obvyklým spôsobom. 2. Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 dosiahol príjmy zo závislej činnosti
vo výške 4224 eur (12-násobok minimálnej mzdy, 12 x 352 = 4224)
a viac, sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:
ZP = 19% z (3803,33 - základ dane zamestnanca za rok 2014)
Čiže: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, je daná ako 19% z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane zamestnanca.
3. Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 dosiahne príjmy zo závislej činnosti
vo výške od 2112 eur (6-násobok minimálnej mzdy)
do 4224 eur (12-násobok minimálnej mzdy), sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:
ZP = 19% z (3803,33 - základ dane zo sumy 4224) = 27,60 eura
Ukážme si, ako sa táto suma vypočíta.
Základ dane z minimálnej mzdy, čiže zo sumy 352 eur sa vypočíta takto:
Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 352 eur sú:
- 1,4% nemocenské poistenie4,92
- 3% invalidné poistenie10,56
- 4% starobné poistenie 14,08
- 1% nezamestnanosť 3,52
- 4% zdravotné poistenie = 14,08
Spolu sú odvody zamestnanca 47,16 eura za mesiac, čo je
565,92 eura za rok
Poznámka: jednotlivé sumy poistného do Sociálnej poisťovne a preddavku na zdravotné poistenie sa zaokrúhľujú na eurocent nadol.
Základ dane z minimálnej mzdy za rok je: 4224 - 565,92 =
3658,08 eura
Rozdiel nezdaniteľnej časti a základu dane je: 3803,33 - 3658,08 = 145,25 eura
Z toho 19% je
27,60 eura (zaokrúhli sa na eurocent nahor).
Čiže: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške od 6-násobku minimálnej mzdy do 12-násobku minimálnej mzdy je
27,60 eura. 4. Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 poberal príjmy zo závislej činnosti
menej ako 12 kalendárnych mesiacov, má zamestnaneckú prémiu vypočítanú podľa bodu 2. alebo 3. krátenú podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy.
Poznámka. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie alebo jej pomerná časť sa
zaokrúhľuje na eurocent nahor.
Príklady kedy nie je nárok na priznanie zamestnaneckej prémie Príklad Pán Xavér je zamestnancom a súčasne má aj živnosť. Zo živnosti dosiahne za rok 2014 príjem 1000 eur. Pretože mal za rok 2014 príjem aj zo živnosti (príjem podľa § 6 ZDP), bez ohľadu na výšku jeho príjmu v zamestnaní nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Príklad Pani Zuzana je zamestnancom. Okrem toho má príjem z prenájmu bytu, za rok 2014 v úhrnnej výške 3000 eur. Pretože mala za rok 2014 príjem aj z prenájmu (príjem podľa § 6 ZDP), bez ohľadu na výšku jej príjmu v zamestnaní nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Príklad Pán Zdeno bude mať počas roka 2014 príjem len zo závislej činnosti. Z toho 5 mesiacov bude mať príjem z pracovného pomeru a ďalej bude mať počas 10 mesiacov príjem na dohody o pracovnej činnosti (niektoré mesiace mal súbežne príjem aj z pracovného pomeru aj z dohody).
Pretože mal za rok 2014 príjem zo závislej činnosti - z pracovného pomeru - len 5 mesiacov, bez ohľadu na výšku jeho príjmu v zamestnaní nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Nárok by mal len vtedy, ak by mal príjem z pracovného pomeru aspoň 6 kalendárnych mesiacov a splnil ďalšie podmienky. Príklad Pani Viera je zamestnancom, celý rok 2014 pracovala v pracovnom pomere. Jej zamestnávateľ je v zisku a ako ocenenie práce zamestnancom v apríli 2014 vyplatil zamestancom podiely na zisku. Pretože pani Viera mala v roku 2014 príjem z podielov na zisku, bez ohľadu na výšku jej príjmu v zamestnaní nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Príklad Pani Silvia poberá od 1.7.2013 predčasný starobný dôchodok. Počas roka 2014 mala zamestnanie, bola v pracovnom pomere na polovičný úväzok. Pani Silvia bez ohľadu na výšku jej príjmu v zamestnaní nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, pretože k 1.1.2014 poberala predčasný starobný dôchodok.
Príklad Pani Andrea dosiahla za rok 2014 základ dane (príjmy mínus odvody) vo výške 4380 eur. Je to viac, ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Pani Andrea preto nárok na zamestnaneckú prémiu nemá, zamestnávateľ jej vypočíta daň obvyklým spôsobom. Príklady výpočtu zamestnaneckej prémie Poznámka. V nasledujúcich príkladoch všetky uvedené osoby splnili podmienky na priznanie zamestnaneckej prémie a v príkladoch si ukážeme výpočet zamestnaneckej prémie. Príklad Pán Bohumil pracoval celý rok 2014 v pracovnom pomere.
Pán Bohumil dosiahol za rok 2014 príjmy zo závislej činnosti vo výške 346 eur mesačne, spolu 4320 eur za celý rok. Je to suma vyššia, ako suma 12-násobku minimálnej mzdy (4224 eur).
Odvody pána Bohumila boli za rok 2014 vo výške 578 eur.
Základ dane pána Bohumila je 3742 eur, čo je menej ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka (3803,33). ZP = 19% z (3803,33 - 3742) = 19% z 61,33 = 11,66 eura (zaokrúhlime na eurocent nahor) Príklad Pani Cecília pracovala počas celého roka 2014 v pracovnom pomere na polovičný úväzok a dosiahla za rok 2014 brutto príjmy zo závislej činnosti vo výške 2400 eur. Jej príjem je v intervale od 2112 eur (6-násobok minimálnej mzdy) do 4224 eur (12-násobok minimálnej mzdy), preto:
ZP = 27,60 eura
Príklad Pán David pracoval počas roka 2014 v pracovnom pomere 10 mesiacov a jeho príjem za celý rok dosiahol sumu 3000 eur.
Jeho príjem je v intervale od 2112 eur (6-násobok minimálnej mzdy) do 4224 eur (12-násobok minimálnej mzdy), preto spri určení sumy zamestnaneckej prémie vychádzame zo sumy 27,60 eura.
Pretože pán David poberal posudzované príjmy len 10 kalendárnych mesiacov, suma zamestnaneckej prémie sa alikvótne kráti a bude: ZP = 27,60 x 10/12 = 23 eur (aj tu v prípade potreby zaokrúhlime na eurocent nahor) Príklad Pani Elena pracovala v pracovnom pomere 6 kalendárnych mesiacov a ďalších 6 mesiacov pracovala na dohodu o pracovnej činnosti.
Poznámka: Pani Elena mala príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru počas 6 mesiacov, spĺňa podmienku na priznanie zamestnaneckej prémie.
Za rok 2014 dosiahla príjmy zo závislej činnosti (v pracovnom pomere a na dohodu) v celkovej výške 4300 eur. Je to suma vyššia, ako suma 12-násobku minimálnej mzdy (4224 eur).
Odvody pani Eleny boli za rok 2014 vo výške 550 eur.
Základ dane pani Eleny je 3750 eur. To je menej ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka (3803,33 eura).
Keďže pani Elena poberala posudzované príjmy počas všetkých 12 mesiacov (6 mesiacov v pracovnom pomere, ďalších 6 mesiacov z dohody, spolu počas 12 kal. mesiacov), suma zamestnaneckej prémie sa krátiť nebude a vypočíta sa ako:
ZP = 19% z (3803,33 - 3750) = 19% z 53,33 = 10,14 eura (zaokrúhlime na eurocent nahor)