hej,fazuľový sa mu asi hovorí aj inde ako u vás dokonca v čechách
inak,ja mám záhradnícku školu a tam sme sa to učili už pred ............ .xx rokmi ......

Ja som to už poznal aj podľa vibrácií. A mal som rádiomagič na poličke pripevnený (na 6V) a veselo hralo... ani origoš autorádio som nepotreboval.

Ja sa v autách nevyznám, ale ako stredoškoláčka som šla s bratom v trabante cez Čertovicu v hnusnom počasí - kašovitý sneh a hmla. Brat bol patrične hrdý, iné auta odstavené po kraji cesty, ma sme prešli!

Misoft často písal o svojom Trabante, nepísala som to kvôli nemu, ale pre mňa to auto nikdy neznamenalo bezpečnosť. Rovnako som nechápala už v detstve ľudí, kde berú odvahu jazdiť na Velorexe.

Šak jasné, prečo by sa mal jeden voziť v Trabante, ak sa môže voziť (kúpiť si) ABC aute.
Vezmi v úvahu, že v oných časoch toho na výber veľmi nebolo.

Ponuka pre bežného jedinca bol práve spomínaný Trabant, Škodovka alebo Žiguli.
Ceny ???
Trabant 38, Škodovka 50, Žiga 70 tisíc...a to boli solídne sumy.
Tuzex nerátam, tam chodili iní kunčafti...najlepšie zásobený a najväčší výber v Tuzáku v ČSSR bol v KE...
Prečo ? Lebo za 1. republiky bolo najviac vysťahovalcov za robotou do zahraničia práve z východu. Potom samozrejme dostávali dedovia penziu vo valutách-presnejšie v bonoch.


Tá spomínaná odvaha ?
Dovolím si oponovať, že nešlo ani tak o odvahu. Predsa v dnešnej dobe sú síce tie najnovšie autá síce na inej úrovni v oblasti pohodlia, no bezpečnosť samotná je u väčšiny bežných áut na úrovni toho Trabantu.
Trabant mal kovové šasi, tie najväčšie plochy bol tvrdený PVC. Dnešné vozy sú síce z pozinkovaného plechu, no aj ten najmenší kamienok zanechá solídnu preliačeninu.
Nejde ani tak ale o ten materiál....tu predsa ide o to, že v dnešnej dobe je problém zaparkovať auto pred panelákom, kde bolo onehdá plno prázdnych miest.
Tým chcem povedať, že áut je oveľa viac, je oveľa viac nevyzretých vodičov (nie každý mal VP)...premávka hustá, darcov orgánov za volantom plno....atď.

Auto je v určitom slova zmysle aj zbraň. Je potom jedno, či sa jedná o auto alebo o skutočný kvér.
V rukách nezodpovedných potom oboje vedia zabíjať.

Mna teda rodicia ucili uz od mala, ze auto ma byt hlavne bezpecne, preto odkedy sa pamatam, sme aj take auta mali. Ja kupujem teraz len Japoncov, ale aj moji rodicia kupovali len bezpecne auta. A to sme ani dochodky z Ameriky nemali.

Doktora medicíny a podobne som NIKDY nevidel na Trabante jazdiť....títo si vždy kupovali v Tuzexe.
Vždy dostali všimné od tetušiek v kydľoch alebo od ujcov s kalapom.
Toto všetko (tie úplatky) má za následok aj dnešný stav v zdravotníctve...dodnes táto prax platí - viď aj napríklad tie stupídne poplatky za každú cenu.

Poznám jednu psychologičku (všetká česť jej kvalite)...tiež jazdí na japonskom SUV, jej manžel tiež...a ktož vie, čo má ešte k dispozícii.

Pokiaľ je nebezpečný šofér, žiadne !!! auto nie je bezpečné

Potvrdzujem! Pokiaľ sa s Trabim vedelo jazdiť - prešiel skoro všade.

Denník blondíny

DENNÍK – 5. január
A je to, mam vodičak! Konečne môžem šoférovať vlastne auto a nemusím počúvať
inštruktora: “Tadiaľto, tam je zákaz vjazdu!”, “Idete do protismeru!”, “Pozor na tu starú dámu! Brzdite! Brzdite!” a podobne.
Nerozumiem, ako som to tie dva roky vydržala!

DENNÍK – 8. január
Autoškola zorganizovala party na oslavu môjho odchodu. Prišli všetci inštruktori. Jeden mi povedal, že sa šiel za mňa pomodliť, druhy mal v očiach slzy a všetci zhodne tvrdili, že sa pri tejto príležitosti opijú.
Bolo to veľmi prijemne, aj keď si myslím, že až taká oslava bola trochu prehnaná.

DENNÍK – 12. január
Kúpila som si auto. Musela som ho však nechať v predajni, aby vymenili zadný nárazník.
Pri odchode som totiž namiesto jednotky
zaradila spiatočku. To bude tým, že som už týždeň nesedela za volantom.

DENNÍK – 14. január
Konečne mam svoje auto. Bola som taká spokojná pri odchode z parkoviska, že som sa rozhodla urobiť si výlet.. Viacerí vodiči mali rovnaký nápad.
Niekoľkí jazdili za mnou a trúbili ako na svadbe.
Nechcela som byť nepríjemná, tak som sa pripojila k ich hre a spomalila som z 10 na 5 km/h.
Všetkým sa to veľmi páčilo a trúbili ešte viac.

DENNÍK – 22. január
Mam úžasných susedov. Vyrobili tabuľku s veľkým nápisom: POZOR PRI PARKOVANI!.
Bielou farbou vyznačili pre mňa veľký box na státie a zakázali deťom hrať sa vonku, keď parkujem.
Všetko preto, aby ma neznervózňovali. Je to naozaj veľmi milé ..

DENNÍK – 31. január
Všetci šoféri na mňa vytrubujú a robia rôzne gesta.
Je to milé, hoci trochu nebezpečné. Raz mi jeden chcel čosi povedať, ale nevedela som nájsť páčku na otvorenie okna.
Kým som ju hľadala, takmer som do niekoho narazila.
Našťastie som šla svojou výletnou rýchlosťou 10 km/h.

DENNÍK – 19. február
Mesto je veľmi zle osvetlene. Dnes som po prvýkrát šla autom v noci a cely čas som musela mať zapnute diaľkové svetla, aby som lepšie videla.
Ostatní vodiči si mysleli to iste. Keď ma zbadali, tiež si zapli diaľkové svetla a trúbili.
Je to trochu nebezpečné. A trúbiť takto neskoro by už nemali, rušia ľudí doma.

DENNÍK – 26. február
Dnes som mala nehodu. Nedarilo sa mi odbočiť z kruhového objazdu.
Bolo na ňom totiž veľa aut (nechcem preháňať, ale boli tam najmenej štyri).Jazdila som stále dookola, držala som sa stredu.
Čakala som na svoju príležitosť, dovtedy, kým ma to neunavila a narazila som do pomníka v strede objazdu. Myslím, že by mali obmedziť dopravu na kruhovom objazde na jedno auto.

DENNÍK – 3. marec
Prenasleduje ma nešťastie. Keď som vychádzala z garáže, pomýlila som si pedál plyn s brzdou. Narazila som do prechádzajúceho auta, rozbila som mu celý pravý bok. Auto náhodou šoféroval inštruktor autoškoly, ktorý mi dal vodičak.
Dobrý človek, o tom netreba pochybovať.
Trvala som na tom, že je to moja chyba, ale on len veľmi slušne
opakoval: “Bože, odpusť mi! Bože, odpusť mi!

Možno tebe sa tak zdala.... Ovšem, i tá "hrkálka" vedela si to švihať po ceste parádnou rýchlosťou - mne sa podarilo 130 - i poliši toto urobili . S tým "bakeliťákom" som bežne rozťahoval Moskviča 412, Škodovky.
A prejazdnosť? Poľná cesta do svahu, mokro... keď to nešlo normálne, otočil som to a na spiatočku som vyšiel raz-dva. Vozy s motorom vpredu a pohonom vzadu - nemali žiadnu šancu. Škodovky mali len 50% - boli na takýto terén priťažké.

A perlička - nespomínal som to, ale pod týmto:

som mal ešte toto:

I keď to turbo nebolo - ale pekne to vyzeralo.

Ke´d spomínate trabant, sledovali ste tú partiu chlapíkov, základ bol z Čiech, čo na trabante prešli snáď celý svet? Južnú ameriku, afriku, tuším aj Austráliu... Na internete je niekoľko filmov z ich ciest. Ťažko povedať, čo by robili s nejakým dnešným autom v takom prostredí, kde aj vymenenie žiarovky je zážitok... Pre laika prakticky nemožné.

http://cestovani.idnes.cz/dan-priban...olem-sveta_tom

Zážitok ?
Povedal by som, že skôr problém...a niekedy BIG problém.
To niekedy zvykne byť aj demontáž niečoho iného, aby sa jeden k samotnej žiarovke vôbec aj dostal.

A tak je to aj s inými technickými "maličkosťmi"...Ono technika ide síce míľovými krokmi vpred, ale aby majiteľ tých motoristických noviniek musel vždy do servisu na diagnostiku a až potom sa servisman pustí do práce ?
Alebo počítač auta vyhodnotí nejakú malú chybičku, ktorá nemá absolútne vplyv na technický stav alebo prípadný dojazd, takže vypne motor a fertig...a šofér má BIG problém aj napriek tomu, že o tej chybičke vie a akceptuje ju.

Holt...byzňis je byzňis...

No snad ale tito " uboziaci podplatni " ti dopomohli k tomu, ze si este tu.. Verim, ze ty bez tych uplatkov.

vieš, mne sa javí, že dnešný svet je o tom, ako presunúť peniaze od jednej skupine k druhej. To hmotné vyrába len veľmi málo firiem, tak ostatní sa musia snažiť hlavne v oblasti služieb. A keď to nejde inak, tak si treba tie príležitosti k službám vyrábať. Aj takými fintami ako je výmena žiarovky v aute.... Ono niekedy je to problem aj v takom obyčajnom neznačkovom servise. Treba rôzne "značkove" udelátka...

Moje decko si vymeni "lampas"na aute aj sama....ked musis tak musis.....

Možno si vzala osobne, možno nie...no nemala si.
Všade sa našli a aj nájdu výnimky.

Never ...no nenazval by som to úplatok...nad vhodným výrazom teraz nedumem.
Suma nie je podstatná.

[QUOTE="alaya1"]Precitala som text s porozumenim a odpisala Globalizoval si, nespecifikoval, preco by som to mala brat osobne.Tak si aj ty prispel na toho "japonca"..

Neexistuje nebezpecne auto.
Existuje iba nebezpecny sofer.

To je taká pravda, až je to tragikomické. Ale na druhej strane musíš uznať, že keby prišiel lekár do špitálu na Trabante, utrpela by jeho dôstojnosť. Degradoval by sa ako pred kolegami, tak i pred svojimi pacientmi.

Bývali sme na ulici k známemu ústavu, ešte v čase, keď okolo nás prešli tri autá denne. Ako frčali ráno do práce, tak primár za primárom, autíčka. Okrem nich mali ešte drahé zahraničné autá najmä nedostatkoví fuškári. A neskôr zelovocári a ľudia, ktorí pracovali s potravinami. Jedno ako. Druhý plat. Asi takto sa to vyvíjalo v šesťdesiatych rokoch.

Spolužiak zo ZŠ, medik, odišiel z BA hneď po škole na Kysuce, že lepšie rozhodnutie nemohol urobiť v živote urobiť.