Téma je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov. Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Preto aj téma začína objasnením možností zmluvného postavenia týchto osôb. A netreba zabúdať ani na skutočnosť, že „ušetrenie“ pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne sa nemusí vždy vyplatiť – lebo na druhej strane tak ušetrí aj Sociálna poisťovňa pri výplate dávok – ak vôbec na nejaké dávky spoločník alebo konateľ bude mať nárok.


ZMLUVY SPOLOČNÍKA ALEBO KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.


Obchodný zákonník

Konateľ s.r.o. vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka alebo na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka.

Spoločník, ktorý aktívne pracuje vo vlastnej spoločnosti, by rovnako mal mať svoje postavenie upravené buď zmluvou o výkone funkcie alebo mandátnou zmluvou.

Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Zmluva o výkone funkcie môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. V takomto prípade konateľ bude vykonávať funkciu bezodplatne.

Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V mandátnej zmluve však musí byť dohodnutá odplata (odmena).

V prípade, že je podľa jednej z uvedených zmlúv dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani neurčuje frekvenciu jej vyplácania. V praxi tak môže ísť napríklad o symbolickú odmenu 1 euro mesačne, či dokonca 1 euro raz ročne – alebo naopak o desaťtisíce eur mesačne, respektíve o odmenu naviazanú na ekonomické výsledky spoločnosti a podobne. Je to výlučne vecou dohody zmluvných strán.

V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 Zákonníka práce, pretože právny vzťah medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej je upravený v súlade s Obchodným zákonníkom a naviac logicky nemožno hovoriť o závislej práci už len preto, lebo nie sú naplnené znaky závislej práce – napríklad nie je prítomný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s r.o. je vecne príslušný Obchodný zákonník.


Zákonník práce

Ak konateľ vykonáva v spoločnosti aj inú prácu než tú, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy o výkone funkcie, respektíve z mandátnej zmluvy, tak ak ide o závislú prácu – musí mať v spoločnosti uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, prípadne dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov).

Napríklad vtedy, ak v spoločnosti okrem výkonu funkcie konateľa pracuje ako vedúci zmeny, IT vývojár, v administratíve alebo ako operátor vo výrobe a táto práca je nad rámec zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.

Pracovná zmluva môže byť dohodnutá na plný úväzok ale i na kratší rozsah pracovného času – napríklad na osminový úväzok pri práci v rozsahu 1 hodina denne.

Pri odmeňovaní na základe pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde a ďalej minimálne mzdové nároky na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce – viď § 120 Zákonníka práce. Pri stupni náročnosti 1 a plnom úväzku tak musí byť v roku 2016 mzda najmenej 405 eur mesačne.

A napríklad pri stupni náročnosti 5 a štvrtinovom úväzku musí byť v roku 2016 mzda najmenej 182,25 eura mesačne (171 = 405 x 1,8 a deleno 4).

Pri dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa musí rešpektovať minimálna hodinová mzda – v roku 2016 suma 2,328 eura na hodinu. Pri práci na dohodu sa minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce neuplatňujú.

V malých spoločnostiach je potrebné uvedomiť si, že už pri jedinom zamestnancovi pracujúcom na pracovnú zmluvu pri hocijakom rozsahu pracovného času alebo pri jedinom dohodárovi je potrebné zabezpečiť v spoločnosti bezpečnostného technika a od 1.1.2015 aj riešiť pracovnú zdravotnú službu.

*

Spoločník s.r.o., ktorý aktívne pracuje pre vlastnú spoločnosť, pracovnú zmluvu mať nemusí. Náplň svojej práce bude mať uvedenú v zmluve vo výkone funkcie alebo v mandátnej zmluve (viď vyššie). A v tejto zmluve bude mať uvedenú aj výšku svojej odmeny (ak vôbec). Znovu treba zopakovať že je to tak preto, lebo to vyplýva z vecnej príslušnosti Obchodného zákonníka. Naviac, skúste mi vysvetliť ako môže byť pri práci spoločníka pre vlastnú spoločnosť naplnený základný vzťah závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a to vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, resp. že ide o prácu podľa pokynov zamestnávateľa? Spoločník ako samojediná osoba si nemôže zároveň dávať pokyny a súčasne tieto pokyny vykonávať, to je nezmysel.

Napriek tomu sa v praxi často stretávame s tým, že spoločník má vo vlastnej spoločnosti uzatvorenú pracovnú zmluvu, prípade dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak je to takto, vadiť to nikomu nebude – naviac „politicky“ je to vítané, veď takto sa zvýši počet „vládou vytvorených“ pracovných miest.

Ako uvidíme ďalej, svoj zmysel to má. Ale i tu treba zopakovať, že najmä pokiaľ ide o jednoosobovú s.r.o., ktorá inak nemá žiadnych zamestnancov, spoločník by si mal dobre rozmyslieť či vo vlastnej spoločnosti „sám so sebou“ uzavrie pracovnú zmluvu. Jeho spoločnosť sa v tom okamihu stane zamestnávateľom, musí viesť mzdovú agendu, komunikovať ako zamestnávateľ s daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, zabezpečiť si bezpečnostného technika a pracovnú zdravotnú službu atď. To všetko v jednoosobovej s.r.o. bez zamestnancov, kde spoločník pracuje napríklad na základe zmluvy o výkone funkcie, nehrozí.


DAŇ Z PRÍJMOV

Ak konateľ alebo spoločník majú príjem z s.r.o. za prácu - je jedno, či na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti a pod.– podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov ide o príjem zo závislej činnosti. V „reči“ zákona o dani z príjmov má spoločník, konateľ postavenie zamestnanca a spoločnosť postavenie zamestnávateľa.