Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
menej známe ovocie a jeho pestovanie
Pretože som mal ohlas na príspevky týkajúce sa menej známych ovocných druhov, chcem založiť tému, ktorá by sa týkala práve týchto druhov a odrôd, pretože často dochádza k dezinformáciám, najmä čo sa týka ich mrazuvzdornosti spôsobu pestovania a samotnej identifikácie.
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Hľadať v debate
"Sused ich pestuje už pár rokov ako ozdobné tekvičky spolu s inými tekvicami.Je ich semeno vhodné na pestovanie?"
Nemyslim si ze by Momordika mohla byt pestovana ako ozdobna tekvica, kedze po prejdeni do zlteho (dozreteho) stavu zacina maknut a plod sa sam otvori a semena v cervenej duzine vypadaju von...
Nemyslim si ze by Momordika mohla byt pestovana ako ozdobna tekvica, kedze po prejdeni do zlteho (dozreteho) stavu zacina maknut a plod sa sam otvori a semena v cervenej duzine vypadaju von...
Sú 4 typy tekvicovitých ktoré sa vzájomne nekrížia, pretože sú len vzdialené príbuzné. Rovnako ako sa neskrýžia napríklad uhorky, melóny, dynky, pekacie tekvice.
Fakt, že patizóny, zukety a klasické tekvice, sa vedia vzájomne krížiť, ale neznižuje to ich chuťovú kvalitu a okrem BXLmiami a prasiat jej svokry, to až taký problém nie je. Skôr než chuť, je problém skrýžení týchto odrôd "klasických tekvíc" zníženej úrodnosti a nevyhranených tvarov a veľkosti...
Fakt, že patizóny, zukety a klasické tekvice, sa vedia vzájomne krížiť, ale neznižuje to ich chuťovú kvalitu a okrem BXLmiami a prasiat jej svokry, to až taký problém nie je. Skôr než chuť, je problém skrýžení týchto odrôd "klasických tekvíc" zníženej úrodnosti a nevyhranených tvarov a veľkosti...
Obdivujem vás čo všetko dokážete vo svojich záhradách vypestovať, myslím tým na relatívne malom priestore. Tiež som skúšala využiť každý voľný kúsok pôdy a vznikli krížence s chuťou ako popisuje BLXmiami (cuketa s kôrou patizńu) a podobné skvosty.
Keďže menejznámeho ovocia sa to tu zvrtlo na pomerne známu zeleninu, zareagujem aj k tejto teme.
Pokiaľ sa nejedná o hybridy, tak každoročné kupovanie, ktoré ide do peňazí nie je nutné. Len si proste treba vybrať 1. kultivar s pomedzi tekvicovitých a pestovať iba ten a v dostatočnej vzdialenosti povedzme 200m žiadny iný, aby sa nemohli skrížiť - opeliť napríklad patizónom či cuketou, alebo ak sa rozhodneme pre cuketu napríklad tak zas nepestovať iné...
Dá sa to obísť, pretože ak je záhrada malá a susedom človek neroskáže, tak je pomoc jednoduchá. Stojí to len 5 minút času. Jednoducho si vyberieme samičí kvet tekvicovitej odrody, ktorú pestujeme, taký za ktorým je už malá tekvička jasne vidieť, ale ešte celkom nerozkvitol - kvet nie je otvorený. Odtrhneme okvetné žlté lístky na neotvorenom kvete a obnažíme takto bliznu. Potom z vedlajšej rastliny rovnakej odrody vezmeme rozkvytnutý samčí žltooranžový kvet, býva ich viac než tých samičích s zárodkom plodu a tyčinky plné pelu. Tento kvet odtrhneme a opelíme priamo ním pripravený samičí kvet. Tento potom na 2-3 dni ochránime mikroténovým sáčkom zatieneným kusom papiera a to je všetko. Tento plod necháme až úplne dozrieť, zatiaľ čo ostatné oberáme ešte malé nedozreté...
Takto jednoducho vieme dopestovať veľké množstvo osiva úplne zadarmo.
Globalizácia zúry aj v osivárskom priemysle a predražované osivo je ponúkané po celom svete. Nemyslím si, že by bolo dobre aby rovnaké kultivary boli prestované všade na svete. Čo biodiverzita, ktorú si pamätáme zo záhrad starých mám?
Pokiaľ sa nejedná o hybridy, tak každoročné kupovanie, ktoré ide do peňazí nie je nutné. Len si proste treba vybrať 1. kultivar s pomedzi tekvicovitých a pestovať iba ten a v dostatočnej vzdialenosti povedzme 200m žiadny iný, aby sa nemohli skrížiť - opeliť napríklad patizónom či cuketou, alebo ak sa rozhodneme pre cuketu napríklad tak zas nepestovať iné...
Dá sa to obísť, pretože ak je záhrada malá a susedom človek neroskáže, tak je pomoc jednoduchá. Stojí to len 5 minút času. Jednoducho si vyberieme samičí kvet tekvicovitej odrody, ktorú pestujeme, taký za ktorým je už malá tekvička jasne vidieť, ale ešte celkom nerozkvitol - kvet nie je otvorený. Odtrhneme okvetné žlté lístky na neotvorenom kvete a obnažíme takto bliznu. Potom z vedlajšej rastliny rovnakej odrody vezmeme rozkvytnutý samčí žltooranžový kvet, býva ich viac než tých samičích s zárodkom plodu a tyčinky plné pelu. Tento kvet odtrhneme a opelíme priamo ním pripravený samičí kvet. Tento potom na 2-3 dni ochránime mikroténovým sáčkom zatieneným kusom papiera a to je všetko. Tento plod necháme až úplne dozrieť, zatiaľ čo ostatné oberáme ešte malé nedozreté...
Takto jednoducho vieme dopestovať veľké množstvo osiva úplne zadarmo.
Globalizácia zúry aj v osivárskom priemysle a predražované osivo je ponúkané po celom svete. Nemyslím si, že by bolo dobre aby rovnaké kultivary boli prestované všade na svete. Čo biodiverzita, ktorú si pamätáme zo záhrad starých mám?
Staci pouzit Googla a ked mas dost penazi tak bud Francuzsko, alebo vedla Cechy...
http://drozdin.cz/nabidka/ovo.htm
http://drozdin.cz/nabidka/ovo.htm
skus kohaplant.sk ja som objednaval odtial strom 2m.cca-30eur.
Dobrý deň, na jar som si kúpil muchovník Rainbow pillar. Mal by byť odolný voči chorobám. Pekne rástol, prírastok cca 30 cm. Avšak zrazu mu zvädli výhonky a do týždňa uschli všetky listy. Neviem či sa nejedná o spálu alebo nejaké iné hubovité ochorenie. Ostatné muchovníky v záhrade rastú pekne ďalej. Jediný strom ktorý sami nepáči (má hnedé listy) je orgován. Môže ísť o spálu a čo robiť?
áno, môže sa jednať o spálu ružovitých, ktorá sa poslednú dobu u nás šíri. alebo nejakú inú bakteriálnu chorobu podľa príznakov. zvláštne, že postihla zrovna váš muchovník a nie napríklad hrušky alebo nashi, kde je častejšia. v tomto prípade, keď celá rastlina uhynula už nepomôže nič. ale vraj pri prvých príznakoch sa môžu skúsiť použiť prípravky proti hubovým chorobám, účinnosť je ťažko povedať. viac informácií o spále nájdete na internete určite dosť. je možné, že nákazu ste si doniesli s novým stromčekom, a že sa táto choroba dostala k vám zo záhradníctva, ktorý túto sadenicu vypestoval....
ďakujem za vyjadrenie, či rastlina uhynula ešte neviem. dúfam, že snáď ešte ožije. Odstrihal som ho na 10 cm od zeme, lebo sa mi zdalo, že spodné listy sú ešte živé aj keď už boli hnedé. Najprv som myslel, že ho spálilo slnko. Kúpil som ho v dobrom záhradníctve v Limbachu.
Ja mam tiez jednu otazku ohladne muchovnika. Mam tri kusy zasadene na jar 2010. Kricky su krasne, zdrave a aj hodne podrastli, najvyssi ma cca 1m. Zatial vsak vobec nekvitli. Co s tym? Mam ich zostrihat, alebo je to proste este zavcasu?
inapa1 
Množím potápaním a delením odkopkov.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
