Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
menej známe ovocie a jeho pestovanie
Pretože som mal ohlas na príspevky týkajúce sa menej známych ovocných druhov, chcem založiť tému, ktorá by sa týkala práve týchto druhov a odrôd, pretože často dochádza k dezinformáciám, najmä čo sa týka ich mrazuvzdornosti spôsobu pestovania a samotnej identifikácie.
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Hľadať v debate
Podľa týchto informácii ťažko niekto povie čo je to za hloh nehloh. Dá sa povedať, že hlohy sú moja obľúbené rastliny. Hľadám po svete tie veľkoplodé a zbieram ich.
To čo popisuješ má plody aklo jablĺčka malé tak nie sú to nahodou naozaj malé okrasné jabbĺčka či hovorí sa tomu aj sibírska jabloň?
Takto sa to pozná s istotou. Ten kríček má trne a aké sú to trne? Ak nemá trne vôbec žiadne nie je to hloh.
Jarabina mukiňa má plody v strapcoch podobné jarabine či hlohu. Listy má však celistvé a trochu plsti na nich.
Ak by si figu zakrýval mal by si viac plodov prvej generácie prezimujúcich od jesene a tým väčšiu úrodu...
To goji ma zujíma. Máš len jeden kríček alôebo viaceré kvôli opelovaniu ako je to úrodné a aké má veľké plody?
To čo popisuješ má plody aklo jablĺčka malé tak nie sú to nahodou naozaj malé okrasné jabbĺčka či hovorí sa tomu aj sibírska jabloň?
Takto sa to pozná s istotou. Ten kríček má trne a aké sú to trne? Ak nemá trne vôbec žiadne nie je to hloh.
Jarabina mukiňa má plody v strapcoch podobné jarabine či hlohu. Listy má však celistvé a trochu plsti na nich.
Ak by si figu zakrýval mal by si viac plodov prvej generácie prezimujúcich od jesene a tým väčšiu úrodu...
To goji ma zujíma. Máš len jeden kríček alôebo viaceré kvôli opelovaniu ako je to úrodné a aké má veľké plody?
to ma teda nenapadlo ze existuju aj jablone s centimetrovymi jablkami....daco na tom moze byt, popripade odfotim, ale asi teda az na jar. kazdopadne kora je ako hloh, listy su podobne ako hloh, urcite ale nie ako jablon, ale plody su ine ako druhy hloh co mame, chutne stavnate, nieco medzi sipkou a jablkom. tou jarabinou si nie som isty, pretoze jarabin je vela druhov. listy nema take klasicke jarabinove ze na jednej stopke listky oproti sebe, ale ma normalne jeden list, ktory je leskly, az taky tmavozelenotyrkysovy az skoro do biela. tiez odfotim ked to bude aktualne. goji sme mali asi 5 ale zaberali miesto tak ostal len jeden, uvidime co to povie na buducu sezonu. plody su tak do jeden a pol centi.
a teraz som si vyguglil nieco ako sorbus torminalis. je to velmi podobne tomu stromu ktory vyzera ako hloh.
Torminális je jarabina brekiňa. Plody bývajú ale hrdzavo-hnedé nie červené ako pri jarabine alebo hlohu a nemá pichliače ani malé ani veľké ale pody teda chutné niesú takže ťažko by ste si na nej pochutili. Tá vaša má pichliače malé veľké či žiadne? Ak má veľké asi 5 cm pichliače je to americký hloh.
Ahoj Wabi, doma mam morušu ktora bola dovezená z Činy asi pred 200 rokmi. S trnavskou sa neda porovnat, ma večšie listy priemer 15-20cm a chut je neporovnatelna s trnavskou. Najhoršie ju bolo navrublovat, vrublovane nemali take plody ako original a vela ich zmutovalo a mali len velke listy a ovocie ako trnavska. Tato ma menšie plody ako ma materska rastlina ale chut si zachovala. Bohužial materska rrastlina asi už nepražila, bola jedina v Trnavskom kraji.Aj taketo stromy by sme mali pestovat v našich zahradach ved mame čerstve ovocie 2 mesace v roku.
Hmm...ja by som to v záhradke nechcel....ako decká sme to konzumovali,lebo to je sladké,ale také akési o ničom.Nikto to v záhradke nemal,rástlo to bežne v chotári,obrovské stromiská s obrovskou úrodou,ktorá nakoniec skončila rozdupaná po cestách,chodníkoch,na tričkách atď. Zaujimavé,ale podľa mňa o ničom...iba ako nostalgia na staré časy...
Milas265 
Je to presne tak.
Kedysi boli na Slovensku pomerne rozšírené morus alba semenáče s nevalnou kvalitou plodov. Pestovali sa často kvôli húseniciam priadky morušovej a nie kvôli plodom. Dnes už húsenice priadky nikto nechová a moruše boli jeden čas kvôli tomu dosť sprofanované pretože si každý predstavil práve malé plody sladkej či mdlej chuti na obrovských stromoch...
Morus nigra je ale niečo iné...
Tieto stromy si ľudia vždy vážili. Húsenice priadky ich síce nežrali, ale plody majú celkom inú sladkokyslú vyváženejšiu chuť. Neopadávajú tak ľahko a dozrievajú postupne...
Kedysi boli na Slovensku pomerne rozšírené morus alba semenáče s nevalnou kvalitou plodov. Pestovali sa často kvôli húseniciam priadky morušovej a nie kvôli plodom. Dnes už húsenice priadky nikto nechová a moruše boli jeden čas kvôli tomu dosť sprofanované pretože si každý predstavil práve malé plody sladkej či mdlej chuti na obrovských stromoch...
Morus nigra je ale niečo iné...
Tieto stromy si ľudia vždy vážili. Húsenice priadky ich síce nežrali, ale plody majú celkom inú sladkokyslú vyváženejšiu chuť. Neopadávajú tak ľahko a dozrievajú postupne...
Nemám problém s vami súhlasiť,ale je to môj názor....
Do záhradky by som to nechcel...keby som mal nejaké pozemky mimo O.K...chute sú rôzne,ľudia sú rôzni a každý si spraví podľa seba...poznám ľudí,čo im plody asimin nechutia..
Do záhradky by som to nechcel...keby som mal nejaké pozemky mimo O.K...chute sú rôzne,ľudia sú rôzni a každý si spraví podľa seba...poznám ľudí,čo im plody asimin nechutia.. 
Na videu sú moruše ktoré sa u nás nevyskytujú. Nejedná sa ani o albu ani o nigru, hoci príbuznejšie sú s albami...
Je to tropickejší druh, ktorý by u nás vymŕzal. Napreiek tomu si chcem tento druh na skúšku objednať. Pravdepodobne však by vonku vymŕzal, treba to len vyskúšať.
Isté je že sladkokyslé Nigry - inak aj nesprávne označované ako moruše Trnavské zatiaľ chuťovo žiadne iné neprekonali.
Je to tropickejší druh, ktorý by u nás vymŕzal. Napreiek tomu si chcem tento druh na skúšku objednať. Pravdepodobne však by vonku vymŕzal, treba to len vyskúšať.
Isté je že sladkokyslé Nigry - inak aj nesprávne označované ako moruše Trnavské zatiaľ chuťovo žiadne iné neprekonali.
Katalog Sieberz ma zase dostal...
Propagujú mandlovník "Platina" - na obrázku je pritom zjavne niečo úplne iné. Pravdepodobne dula. Mandlovník počas kvetu nemá tak rozvinuté listy ako je na obrázku. Navyše listy sú menej oblé a viac podlhovasté... Dobre povieme si že na tom nezáleží ako vypadá ale prečo píšu že je samoopelivý!?
Asi tak ako ich slávna čučoriedka "Reka". Ešte pred rokom tvrdili, že sa jedná o prvú čučoriedku ktorá nie je náročná na pôdu. Táto veta zostala. Namiesto toho že nepotrebuje kyslú pôdu však dnes už aspoň píšu že jej postačuje kyslá rašelina. Stále však ešte tvrdia že je samoopelivá. Možno o rok napíšu že by ste si k nej mali dokúpiť aj inú odrodu...
Zvykol som si už na vyretušované fotky.
Nedivím sa už že Amelanchier sú "indianske hrozienka", najnovšie už ale ten istý druh je pomenovaný ako "PRALINA" - horská hruška. Píše sa tu o novom druhu vyšľachtenom v Kanade. V skutočnosti najstaršie kríky majú u nás už 30 - 40 rokov a je to stále ten istý Amelanchier, niekde inde nazývaný zas aj ako Aljašská čučoriedka...
Čokoládovník ZANZIBAR na strane 83 je v skutočnosti Ziziphus Jujuba. V Nitre máme veľmi starý veľký strom tejto jujuby. Nikto nikdy nenazýval tento krík či strom ako čokoládovník. Človek musí mať vážne veľmi veľkú fantáziu aby propagoval inak veľmi chutné plody chuťovo - niečo medzi datlou a jablkom ako čokoládovník! S čokoládou to vážne nemá nič spoločné!
Doteraz sa ako ovocie s čokoládovou chuťou propagovale Diospyros Digina nazývaný aj čierna sapota. Tento stromček však nie je možné pestovať v zime voinku. Pomerne dobre znáša izbové podmienky a v lete sa dá pestovať aj vonku. Netrpí chorobami a tak ďej...
Z roka na rok je v názvoch rastlín a stromov väčší "bordel". Načo je to dobré. Na vlastné oči vidím ako sú z toho ľudia pomýlení...
Propagujú mandlovník "Platina" - na obrázku je pritom zjavne niečo úplne iné. Pravdepodobne dula. Mandlovník počas kvetu nemá tak rozvinuté listy ako je na obrázku. Navyše listy sú menej oblé a viac podlhovasté... Dobre povieme si že na tom nezáleží ako vypadá ale prečo píšu že je samoopelivý!?
Asi tak ako ich slávna čučoriedka "Reka". Ešte pred rokom tvrdili, že sa jedná o prvú čučoriedku ktorá nie je náročná na pôdu. Táto veta zostala. Namiesto toho že nepotrebuje kyslú pôdu však dnes už aspoň píšu že jej postačuje kyslá rašelina. Stále však ešte tvrdia že je samoopelivá. Možno o rok napíšu že by ste si k nej mali dokúpiť aj inú odrodu...
Zvykol som si už na vyretušované fotky.
Nedivím sa už že Amelanchier sú "indianske hrozienka", najnovšie už ale ten istý druh je pomenovaný ako "PRALINA" - horská hruška. Píše sa tu o novom druhu vyšľachtenom v Kanade. V skutočnosti najstaršie kríky majú u nás už 30 - 40 rokov a je to stále ten istý Amelanchier, niekde inde nazývaný zas aj ako Aljašská čučoriedka...
Čokoládovník ZANZIBAR na strane 83 je v skutočnosti Ziziphus Jujuba. V Nitre máme veľmi starý veľký strom tejto jujuby. Nikto nikdy nenazýval tento krík či strom ako čokoládovník. Človek musí mať vážne veľmi veľkú fantáziu aby propagoval inak veľmi chutné plody chuťovo - niečo medzi datlou a jablkom ako čokoládovník! S čokoládou to vážne nemá nič spoločné!
Doteraz sa ako ovocie s čokoládovou chuťou propagovale Diospyros Digina nazývaný aj čierna sapota. Tento stromček však nie je možné pestovať v zime voinku. Pomerne dobre znáša izbové podmienky a v lete sa dá pestovať aj vonku. Netrpí chorobami a tak ďej...
Z roka na rok je v názvoch rastlín a stromov väčší "bordel". Načo je to dobré. Na vlastné oči vidím ako sú z toho ľudia pomýlení...
Prečítaj si prvú vetu...tá ma vždy odradila...
Pestovanie : brusnice vyžadujú špeciálne rašelinové substráty. Priemer jamy s týmto substrátom by mala byť 0,50m a hĺbka 0,20 – 0,30m. Spon pri výsadbe volíme 0,40 x 0,40m. Povrch pôdy po výsadbe vysypeme pilinami alebo mulčovacou kôrou pre lepšie vytvorenie kyslého prostredia. Brusnice neznášajú premokrenie, preto rastliny zavlažujeme len po výsadbe a v období sucha.
Hnojenie : hnojiť treba veľmi opatrne, inak dochádza k odhnívaniu rastlín. Používame hnojivá pre rhododendrony a azalky.
Zber : brusnice kvitnú a dozrievajú v dvoch etapách. Prvé kvitnutie je v máji až júni. Úroda z neho je menšia, zberá sa koncom júna. Hlavné obdobie kvitnutia je v júli a auguste. Plody z tejto etapy sú väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie, zberajú sa od septembra do októbra. Zber sa v záhradách vykonáva ručne alebo česákmi.
Výnosnosť sa pohybuje 150 – 300 g z jednej rastliny.
Odrody : Koralle, Ida, Sanna
Pestovanie : brusnice vyžadujú špeciálne rašelinové substráty. Priemer jamy s týmto substrátom by mala byť 0,50m a hĺbka 0,20 – 0,30m. Spon pri výsadbe volíme 0,40 x 0,40m. Povrch pôdy po výsadbe vysypeme pilinami alebo mulčovacou kôrou pre lepšie vytvorenie kyslého prostredia. Brusnice neznášajú premokrenie, preto rastliny zavlažujeme len po výsadbe a v období sucha.
Hnojenie : hnojiť treba veľmi opatrne, inak dochádza k odhnívaniu rastlín. Používame hnojivá pre rhododendrony a azalky.
Zber : brusnice kvitnú a dozrievajú v dvoch etapách. Prvé kvitnutie je v máji až júni. Úroda z neho je menšia, zberá sa koncom júna. Hlavné obdobie kvitnutia je v júli a auguste. Plody z tejto etapy sú väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie, zberajú sa od septembra do októbra. Zber sa v záhradách vykonáva ručne alebo česákmi.
Výnosnosť sa pohybuje 150 – 300 g z jednej rastliny.
Odrody : Koralle, Ida, Sanna
(to len poznámka amatéra... ja ich obľubujem, ale zbieram na holiach N. Tatier - ak sa mi tam podarí výjsť
Keď som si to prečítala, prvú a ostatné vety, tak sa čudujem že ešte žijú.
- nemajú žiadny špeciálny substrát, len bielu rašelinu a nasekané ihličie a mulč
- mokré stanovište
- odroda len korale
Katy a R na holiach NT boli najlepšie, kľučkovali sme pomedzi vretenice, ale ani doma by neboli zlé. Máš pravdu v lete sú tu mimoriadne teplá.
- nemajú žiadny špeciálny substrát, len bielu rašelinu a nasekané ihličie a mulč
- mokré stanovište
- odroda len korale
Katy a R na holiach NT boli najlepšie, kľučkovali sme pomedzi vretenice, ale ani doma by neboli zlé. Máš pravdu v lete sú tu mimoriadne teplá.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
