Zdieľajte s nami link na články z iných webov. Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov, môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Znalostná ekonomika, poznatková ekonomika či vedomostná ekonomika
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretáme s výrazmi znalostná ekonomika, poznatková ekonomika a vedomostná ekonomika. Týmito tromi výrazmi sa pomenúva to isté, t. j. ekonomika, v ktorej hlavnú úlohu zohráva schopnosť ekonomických subjektov zhodnotiť najnovšie vedomosti či poznatky a zaviesť ich do riadiaceho systému. Nie je vhodné, aby sa to isté pomenúvalo tromi rozličnými výrazmi. Z uvedených troch výrazov ako najmenej vhodný pokladáme výraz znalostná ekonomika, lebo je v ňom príznakové slovo znalostný, a ako najvhodnejší z nich pokladáme výraz vedomostná ekonomika, keďže pri nej ide o uplatňovanie vedomostí.
Zahlcovanie jazykových prejavov anglicizmami neprestáva, preto sú mnohé slovenské texty, medzi nimi aj novinové, bez ovládania angličtiny alebo aspoň bez prekladového anglicko-slovenského slovníka takmer nezdolateľné. Príklad z tlače: Letnú kolekciu si nedali ujsť ani fashion freak Bruno a Myselo. Zo slávy a odbornosti by uvedeným pánom neubralo celkom nič, keby sa o nich bolo povedalo, že sú to výstrední módni návrhári a že ich produkty sú módne výstrelky.
Tu dokážeme ľudí zmotivovať. Kto nie je zmotivovaný, vráti sa domov. To sú dva výpisky z článku o liečení alkoholikov, z ktorých vyberáme príčastie zmotivovaný a neurčitok zmotivovať. Pristavujeme sa pri nich preto, že sloveso motivovať je obojvidové a jeho dokonavosť netreba zvýrazňovať predponou z. Okrem toho v danom kontexte je vhodné aj domáce slovo presvedčiť: Tu dokážeme ľudí presvedčiť. Kto nie je presvedčený, vráti sa domov. Sloveso motivovať sa často nadužíva a zbytočne vytláča domáce slovesá presvedčiť, pohnúť, povzbudiť a ďalšie.
Istý obchodný dom na reklamnom letáčiku ponúkal ako výnimočnú lahôdku brusinkovú tyčinku. Reklamný textár si nevšimol, že drobný červený trpkastý plod sa v slovenčine nazýva brusnica, nie brusinka. Slovenským ekvivalentom odborného latinského názvu Vaccinum je brusnica, kým brusinka je jeho českým ekvivalentom. Prídavné meno od slova brusnica je brusnicový a toto prídavné meno sa malo použiť aj v názve lahôdky, ktorý mal znieť brusnicová tyčinka.
O spevákovi Eltonovi Johnovi sme čítali, že jeho koncert bol najväčší open-air koncert na Slovensku, že sa klaňal so šarmom a fellingom popového rockera a že po koncerte odfrčal na after party. Vysielateľ správy zrejme predpokladal, že bez anglických výrazov by slovenský prijímateľ správy nevedel, že koncert bol na voľnom priestranstve, že spevák bol dojatý a že po koncerte sa stretol s priateľmi a obdivovateľmi. Predpoklad je nielen chybný, ale aj alarmujúci. Podobné texty robia zo slovenčiny makarónčinu, preto jej mnohí Slováci prestávajú rozumieť.
V prekladoch technických noriem má nápadne vysokú frekvenciu predložka pre, ktorá text často zneprehľadňuje, napr.: Symboly pre ovládače vodiča a iné oznamovače. Z kontextu vychodí, že symboly sú určené niekomu, pre niekoho, v danom prípade pre vodiča, preto predložka pre má stáť pred slovom vodič. Okrem toho slovo symbol viaže na seba podstatné meno v bezpredložkovom páde. Východiskový príklad s náležitým umiestnením predložky pre a s bezpredložkovými genitívmi má takúto podobu: symboly ovládačov a iných oznamovačov pre vodiča.
Popri opisnom výraze viesť debatu v prehovoroch sa uplatňuje aj jednoslovný výraz - sloveso debatovať. Časuje sa podľa vzoru pracovať. Popri podobe debatovať sa začína používať aj podoba debatiť. Nedávno ktorési elektronické médium pozývalo debatiť o surfovacej technike. Vzhľadom na neurčitkovú kmeňotvornú príponu -i- sloveso debatiť sa časuje podľa vzoru robiť. Pravda, je tu aj posun v štylistickej hodnote. Sloveso debatiť, na rozdiel od slovesa debatovať, nie je neutrálne spisovné slovo.
O skrášľovaní jednej bratislavskej ulice sa písalo, že sa naň vynaložilo veľa mravenčej práce a výsledok je vraj Kocúrkovo. Nevieme, ako bratislavské Kocúrkovo vyzerá, ale vieme, že skrášľovanie nemohlo stáť veľa mravenčej práce. Stálo totiž veľa mravčej práce. Slovným spojením mravčia práca s prívlastkom mravčí pravidelne utvoreným od slova mravec, nie mravenčí, lebo spisovná slovenčina nemá slovo mravenec, označujeme každú trpezlivú a vytrvalú prácu. Výraz mravčia práca je príklad na použitie slova mravčí v prenesenom význame.
Poradcami a poradkyňami sa to u nás len tak hmýri. Zaznamenali sme aj úzko špecializovanú poradkyňu, vlastne jej pomenovanie poradkyňa imidž protokol. V tomto pomenovaní sa prejavuje nový rečový zlozvyk pomenúvať podľa cudzích modelov a zároveň sa vzdávať nevyhnutných gramatických ukazovateľov. V slovenčine je uvedené pomenovanie neprípustným porušením spisovnej normy. Namiesto neho treba používať buď pomenovanie imidžová protokolová poradkyňa, buď pomenovanie imidžová poradkyňa protokolu.
Spisovné názvy stúpencov významnej osobnosti sa tvoria príponou -ovci. Preto v politickom spravodajstve stretáme názvy mečiarovci, dzurindovci, ficovci. Iný spôsob pomenovania sa viaže na názov hnutia alebo strany, ako ukazujú slová kádehák, smerák. Názvy s príponou -ák sa však nepoužívajú pri všetkých stranách a hnutiach preto, že na uplatnenie prípony -ák nie sú vždy slovotvorné predpoklady, ale aj preto, že názvy typu smerák nie sú spisovné. Sú to silno príznakové slová, neutrálne sú pomenovania typu člen Smeru, príslušník Smeru, stúpenec Smeru, poslanec Smeru.
V istej technickej norme sa vyskytli slová brzdný, brzdený, brzdový a všetky boli potrebné. Ukazujú to odborné názvy stredný brzdný polomer, brzdený kotúč, brzdová kvapalina. Prídavné meno brzdný a príčastie brzdený súvisia so slovesom brzdiť, prídavné meno brzdový súvisí s podstatným menom brzda. V uvedených príkladoch sú prívlastky nezameniteľné. Tri slová so spoločným koreňom, ale s rozličnými príponami umožnili pomenovať tri rozličné pojmy. Ako z tohto príkladu vidieť, jazyk neplytvá formou, utvára a využíva ju len podľa potreby.
Svetom vládne populárna hudba, pop-music, vznikajú rozličné hudobné skupiny s extravagantnými názvami. Kedysi u nás hudobné zoskupenie malo svojho predníka, primáša, kapelníka, neskôr to bol vedúci skupiny, najnovšie je to líder. No aj pozícia slova líder sa začína otriasať. Signalizuje to informácia o koncertoch írskej tzv. kultovej kapely U2, ktorá už nemá ani vedúceho, ani lídra, má frontmana. Takto sa obrazne povedané obohacuje slovná zásoba slovenčiny, takto sa slovenské slovo programovo zaháňa do kúta.
Keď účastník dialógu hovorí spolubesedníkovi o negatívnych javoch v našom živote, spolubesedník sa v dialógu zvyčajne zapája replikou. Tá môže mať rozličnú podobu: to nie je možné, je to možné?, to nemôže byť pravda a pod. Do tohto repertoáru pribudla replika je to choré. Vyjadruje sa ňou kritický postoj k prijatej informácii a nesúhlas s jej obsahom. Je to choré, trestať dieťa za zlé vysvedčenie bolo počuť na konci školského roka. Replika je to choré je silno expresívny jazykový prostriedok, ktorý sa nemá zneužívať.
V súčasnosti sa často hovorí o tom, že najmä pri panelových domoch treba urobiť také opatrenia, ktorými by sa zamedzil zbytočný únik tepla z budov. Hovorí sa, že ich treba zatepliť. Sloveso zatepliť je dokonavé sloveso pravidelne utvorené z podstatného mena teplo a nedokonavá podoba od tohto slovesa je zatepľovať. Pri slovese zatepľovať by sme si mali uvedomiť, že sa píše a vyslovuje s mäkkým ľ podobne, ako je to pri slovesách osvetľovať, prebaľovať, zrýchľovať a pod. Mäkké ľ je aj v slovesnom podstatnom mene zatepľovanie.
Je všeobecne známe, že slovom docent sa označuje nižšia a slovom profesor vyššia vedecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského učiteľa. V písomnom styku, ale aj v akomkoľvek písanom texte pred menom nevypisujeme celé slová docent a profesor, ale používame skratky doc. a prof. Skratky doc. a prof. sa uprostred vety, ale aj v adresách po oslovení píšu s malým začiatočným písmenom.
V jazykovej praxi sa občas stretáme so zámenou tvarov genitívu a lokálu pri podstatných menách mužského rodu. Pri formulovaní rozličných textov by sme mali dávať pozor a nezamieňať jednotlivé pádové tvary. Aj nedávno sme si prečítali informáciu, v ktorej bolo slovné spojenie pri uvedených titulov. V tomto spojení je predložka pri, ktorá si vyžaduje podstatné meno v lokáli, t. j. v šiestom páde, ale tvar titulov je tvar genitívu, t. j. druhého pádu. V citovanom spojení sa mal použiť lokálový tvar tituloch, teda pri uvedených tituloch.
Nekorunovaným kráľom hudobných nástrojov je organ. Ten, kto vie na ňom hrať, je organista, nie varhaník, ako písali isté slovenské noviny. Hudobníka hrajúceho na organe nazývajú varhaníkom v Česku, pre Slovákov je to však organista aj vtedy, keď ide o umelca pôsobiaceho vo vyšehradskej kapitule v Prahe. Pripomeňme si ešte, že kto hrá na organe, je organista, a ten, čo organy stavia alebo rekonštruuje, je organár.
Sloveso ponížiť má význam potupiť, pokoriť, pohaniť, napr. ponížiť oponenta v diskusii, a význam urobiť menej významným, ktorý poznáme aj z biblického zvratu kto sa povyšuje, bude ponížený. Nie je správne, ak sa sloveso ponížiť spája so slovami vyjadrujúcimi kvantitu, ako sme sa s tým nedávno stretli vo vyjadrení treba ponížiť množstvo odpadu. V takom prípade treba použiť sloveso znížiť, ktoré má okrem iného význam zmenšiť, čo sa týka množstva, intenzity a pod. Správne máme vravieť: treba znížiť množstvo odpadu.
Pri používaní predložkových tvarov zámen na neho, naňho a naň platia tieto zásady: Predložkový tvar na neho sa píše osobitne ako dve slová a používame ho, keď zastupuje životné podstatné meno mužského rodu, napr. zavolal na chlapca, zavolal na neho. Predložkový tvar naňho sa píše spolu ako jedno slovo a takisto ho používame, keď zastupuje životné podstatné meno mužského rodu, napr. obrátiť sa s otázkou na poslanca, obrátiť sa naňho. Predložkový tvar naň používame, keď zastupuje neživotné podstatné meno mužského rodu alebo podstatné meno stredného rodu, napr. vyliezť na strom, na skalisko, vyliezť naň.
Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy písanie tvarov nominatívu množného čísla podstatných mien zmes, prímes, ale aj os, polos, hus. Keďže ide o podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku s, ktoré sa skloňujú podľa vzoru kosť, v nominatíve množného čísla majú tvary s mäkkým i na konci, napr. krmné zmesi, rozličné prímesi, osi kolies, výkyvné polosi, divé husi.