Nie drtič, ale drvič kameňa

Nedávno sme počuli informáciu o tom, že istá stavebná firma potrebuje drtiče kameňa. V tejto informácii sa však použilo nesprávne slovo drtič, lebo v spisovnej slovenčine nemáme sloveso drtiť, od ktorého je názov stroja utvorený, ale máme iba sloveso drviť. Preto aj názov stroja na drvenie niečoho má správnu podobu drvič a názov stroja na drvenie kameňa sa správne volá drvič kameňa. V spomínanej informácii sa malo hovoriť o drvičoch kameňa.

Zastaraný, nie zastaralý

Výrobok, ktorý už nezodpovedá najnovším požiadavkám, je zastaraný výrobok. Prídavné meno zastaraný je utvorené príponou -ný od slovesa zastarať. Niekedy môžeme počuť aj slovné spojenie zastaralý výrobok. V ňom je prídavné meno utvorené príponou -lý. Treba však povedať, že v súčasnej spisovnej slovenčine máme iba prídavné meno s príponou -ný, zastaraný, preto sú správne spojenia zastaraný výrobok, zastaraná technológia, ale aj zastaraný dokument, zastarané slovo.

Slovo odozva je neústrojné

Najmä odborníci v niektorých odboroch používajú slovo odozva s odôvodnením, že ho potrebujú. Slovo odozva je však neústrojne utvorené, lebo nemáme sloveso odozvať. V jazykových príručkách sa namiesto neústrojného slova odozva podľa komunikačnej potreby odporúčajú slová odpoveď, reakcia, ohlas, ozva, ozvena. Máme si z čoho vyberať nielen do jazykových prejavov v bežnej reči, ale aj do odborných jazykových prejavov, a to podľa toho, čo presne chceme vyjadriť, preto nemusíme siahať za neústrojným slovom.

Verne, Verna, Vernovi

Priezvisko francúzskeho spisovateľa, autora vedecko-fantastických románov, ktoré sa píše Verne, niektorí hovoriaci vyslovujú (vern), iní (verne). Keďže ide o francúzskeho spisovateľa, e v písanej podobe na konci priezviska je tzv. nemé, ktoré nevyslovujeme. Správna výslovnosť je preto (vern). To má dôsledky aj na skloňovanie priezviska. Meno Verne (vysl. vern) skloňujeme podľa vzoru chlap takto: Verna, Vernovi, s Vernom, pričom nemé e v pádových tvaroch nepíšeme. Správne teda vravíme romány Julesa Verna (vysl. žüla verna).

Vybraté či vybrané peniaze

Slová vybratý a vybraný sú tvary trpného príčastia slovesa vybrať, obidve podoby príčastia sú správne a nájdeme ich aj v našich kodifikačných príručkách. Distribúcia týchto slov pri používaní však nie je úplne rovnaká. Podobu vybratý používame vtedy, keď ide o konkrétne vybratie, vyňatie z niečoho, podobu vybraný, ktorá už vlastne funguje ako prídavné meno, používame vtedy, keď už chceme istým spôsobom aj hodnotiť, klasifikovať to, čo je vybraté. Preto napríklad v spojení z banky vybraté peniaze použijeme slovo vybratý, kým v spojení vybraná spoločnosť, vybrané spôsoby použijeme slovo vybraný.

O výraze v podstate

Najmä v nepripravených rečových prejavoch niektorí hovoriaci siahajú za takzvanými výplnkovými, nič nehovoriacimi výrazmi, ako sú napr. slová vlastne, akože, samozrejme. Tieto slová majú svoj presný význam, ale máme ich používať iba tam, kde majú odôvodnenie, a nie zbytočne ich niekoľko ráz opakovať v tej istej výpovedi alebo v tej istej vete. Medzi také výrazy patrí aj predložkové spojenie v podstate, napr. v podstate nechcem nikoho menovať, v podstate sú to dobrí ľudia. V týchto výpovediach spojenie v podstate je zbytočné, ničím ho netreba nahrádzať, úplne stačí povedať nechcem nikoho menovať, sú to dobrí ľudia.

Ani obraz, ani zvuk

Jeden z nových frazeologizmov je frazéma ani obraz, ani zvuk. Zreteľne sa v nej zračí schopnosť súčasnej techniky prenášať obraz aj zvuk na diaľku. Je formálnou nápodobou známych frazeologizmov ani ryba, ani rak; ani z voza, ani na voz. No nielen to. Má k nim blízko aj z významovej stránky, lebo môže znamenať, neprejavuje sa vyhranene, keď sa použije v súvislosti s osobou, resp. ani tak, ani onak, keď sa vzťahuje na vec. Frazeologizmus ani obraz, ani zvuk je nová, akceptovateľná jazyková jednotka.

Škatuľa je vulgárne slovo? Nie je škatuľa ako škatuľa. V sobotu idem do stredne veľkej brať tortu.
Kde je škatuľa spisovná?

No predsa na Slovensku

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%...utf-8&oe=utf-8

To je slovná zásoba, a nie spisovný výraz. V úvode sa to píše. Už som to tu písal. Sú tam aj vulgarizmy, je to slovná zásoba, nie je to však spisovné. Pozrite si ešte raz ten v príspevok v Televíznych novinách.
Necítim sa na vykladača slovenského jazyka, ja som však nikdy nebral škatuľu za to čo myslíte vy.

Ten odkaz, ktorý som prilepila, je na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra - "Krátky slovník slovenského jazyka a Pravidlá slovenského pravopisu boli opatrením Ministerstva kultúry SR č. MK 1501/2008-10/5088 schválené ako diela v súčasnosti kodifikujúce štátny jazyk"

Je to teda v súčasnosti platná kodifikačná príručka
A keďže sa tam slovíčko "škatuľa" nachádza a nie je pri ňom žiadna poznámka, že je vhodnejšie použiť iné, alebo je že to zastaraný výraz, slangový atď., takže škatuľa je spisovná.

Ak je pri slove uvedená poznámka, že je vhodnejšie použiť iné slovo, neznamená to automaticky, že toto slovo je nespisovné.

áno, to máš pravdu.
Pri nespisovných je uvedené "subšt.", ako napr. pri slove "krabica".

Chúďa krabova manželka - je nespisovná.

Rešpektujme ustálenosť jazykových prostriedkov

Už dávnejšie badať pohyb v ustálených predložkových spojeniach s predložkami v, na v miestnom význame. Máme na mysli ich spájanie s názvami štátov, oblastí, krajov, napr. v Kysuciach, v Slovensku, v Ukrajine. Všade má byť predložka na. Spomeňme si v tejto súvislosti na slogan Na Slovensku je to tak. Hoci obidve predložky majú aj miestny význam, treba rešpektovať ich ustálenosť v každom konkrétnom názve. Hovorme teda v Nemecku, vo Francúzsku, ale na Kysuciach, na Slovensku, na Ukrajine.

Úspora za cenu chyby

Predložky majú svoje záväzné väzby s konkrétnymi pádmi. Práve záväznosť nedovoľuje ani zámenu, ani skríženie väzieb, aké vidíme vo vyjadreniach vyhnúť sa alebo čo najviac obmedziť riziko; priestor okolo a nad vlečným lanom. Usporilo sa síce jedno slovo, ale za cenu neprípustného miešania väzieb. Aby sme sa vyhli opakovaniu podstatného mena v správnom páde, môžeme ho nahradiť zámenom. So správnou väzbou majú uvedené príklady takúto úspornú podobu: vyhnúť sa riziku alebo ho čo najviac obmedziť; priestor okolo vlečného lana a nad ním.

Sloveso oprostiť už dosluhuje

Počuli sme, že vybavovanie víz do Ameriky treba oprostiť od zbytočností a formalít. Použilo sa tu sloveso oprostiť, ktoré sa vysúva zo súčasnej slovnej zásoby a v novších slovníkoch sa hodnotí ako zastarané. Výraz oprostiť od zbytočností a formalít upravíme do súčasného živého úzu tak, že sloveso oprostiť nahradíme slovesom oslobodiť, teda oslobodiť od zbytočností a formalít. Ak sa použijú iné slovesá, napr. vylúčiť alebo zbaviť, potrebná je aj gramatická úprava: vylúčiť zbytočnosti a formality, resp. zbaviť zbytočností a formalít.

Zasponzorovať, zasuplovať

O jednej škole sme sa dozvedeli, že jej normálny chod by mal niekto zasponzorovať a že škola nemôže zasuplovať úlohu rodičov. Slovesá zasponzorovať, zasuplovať patria k tým módnym slovám, do ktorých sa násilne a zbytočne tlačí predpona. Slovesá sponzorovať, suplovať aj bez predpony za- dobre plnia dorozumievaciu funkciu, aj bez nej majú význam, ktorý si vyžaduje kontext. Stačí teda povedať normálny chod by mal niekto sponzorovať a škola nemôže suplovať úlohu rodičov.

Nemať nárok neznamená nemať šancu

Pri prenosoch z futbalových zápasov prudkú strelu znamenajúcu gól komentátori sprevádzajú slovami brankár nemal na strelu nárok. Lexikalizované spojenie nemať nárok nie je v tejto súvislosti vhodné, lebo tu treba vyjadriť nemožnosť, resp. neschopnosť zabrániť gólu. Slovo nárok však má význam požiadavka. V takejto situácii sa vhodne uplatňuje slovo šanca, resp. lexikalizované spojenie nemať šancu, teda brankár nemal šancu. Slová nárok a šanca nie sú rovnoznačné, a tak rovnoznačné nemôžu byť ani lexikalizované spojenia, s ktorými tvoria jeden významový celok.

O privlastňovacom zámene svoj

Pripamätajme si poučku, že zámeno svoj používame vtedy, keď privlastňujeme podmetu vety. Obchádzanie tejto poučky niekedy vedie k nejasnosti až nelogickosti výpovede. Napríklad: Hostia nepresvedčili o svojich kvalitách a umožnili domácim hrať svoju hru. Keďže sa výraz svoju hru nevzťahuje na podmet vety hostia, musíme v ňom privlastňovacie zámeno svoj nahradiť zámenom ich, teda hostia umožnili domácim hrať ich hru.