Táto téma sa mi veľmi páči.
Musím však povedať, že by som bola rada, keby (zo strany slovenčinárov) boli zrušené nominatívy, datívy ap, my sme bez nich vydržali, omnoho ľahšie sa učili pády ...

A mohli by sa viacej venovať vžitým čechizmom:
Mám za to = správne: som toho názoru
Za prvé, za druhé = správne: po prvé, po druhé ...

Hoci, čo sa ozývam ... keď som sa na nich obrátila s názorom, že slovo závierka je čechizmus a podľa znenia zákona (Závierka = súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) ide len o výkazy, a za mojich mladých čias sme sa učili o "výkazníctve" a nie závierke.

Ich odpoveď bola: Ak je to slovo v zákone (o účtovníctve), tak je spisovné!
To je logika, však?

Upozornila som ich (=SAV), že toto slovo sa do nášho zákona dostalo obyčajným otrockým prekladom, pretože pôvodný zákon o účtovníctve bol prijatý Federálním zhromažděním České a Slovenské republiky a preto slovo "závěrka" tam bolo správne, ale pri preklade mali použiť lepšie slovo.
Na to mi už nikto nevedel odpovedať. Asi stratili argumenty.

A ja že odkiaľ sa vzal v našich zákonoch taký výraz - že "závierka"... veď to nie vôbec spisovné slovo.

A s tými pádmi plne súhlasím a viacerí mi potvrdili, že si v duchu prepočítavajú, keď niekto povie napr. datív, že ktorý je to v poradí pád.

No a co, ze si prepocitavaju? To je ich nedostatok, nie nedostatok tych vyrazov. V kazdom jazyku je zauzivane poradie padov odlisne - 5. pad je v slovencine lokal, v polstine instrumental, v cestine vokativ, v latincine dativ atd. Urcite je jednoduchsie pochopit, ze nominativ oznacuje podmet, ze genitiv oznacuje povod, drzbu a pod. Alebo niekomu trha srdce, ze tieto odporne latinske vyrazy spatia nasu lubozvucnu slovencinu? Naozaj nechapem.

Nie, tu ide skôr o to, že my staršie narodení sme sa učili pády číslovať - "prvý pád (kto/čo?)", "druhý pád (koho/čoho?)"... medzitým sa síce piaty pád zrušil, ale proste takto to máme zaužívané a preto si musíme tie latinské názvy v duchu preložiť. Netvrdím, že každý to tak robí. (Podobne je to aj s eurami, ešte stále veľa ľudí ich prepočítavajú na slovenské koruny. Darmo, zvyk je železná košeľa.)

No eura prepocitavam aj ja. A co sa padov tyka, tak rozumiem, preco niektori volaju po zruseni, ale nechapem, preco by sa to malo iba kvoli nim zrusit. Neskorsie narodeni, povedal by som, s tym uz problem nemaju, lebo sa tie latinske nazvy ucili v skole. Tie latinske nazvy su v kazdom jazyku s podobnym padovym systemom rovnake, preto ich nebude mylit ich odlisne poradie v roznych jazykoch.

Dnes som išiel po vonku a zaujalo ma celkom bežné upozornenie: "Nevenčite psov na detských ihriskách!". "Venčiť" od slova "ven" je české slovo. Nemalo by sa hovoriť a písať: "nevončite"? od slova "von". Je to vtipné, nezvyklé, ale asi by to tak malo byť?

Ktorý výraz je správny? Posielam Vám vzorku, alebo vzorok výťažku?

Nie, tu ide skôr o to, že my staršie narodení sme sa učili pády číslovať - "prvý pád (kto/čo?)", "druhý pád (koho/čoho?)"... medzitým sa síce piaty pád zrušil, ale proste takto to máme zaužívané a preto si musíme tie latinské názvy v duchu preložiť. Netvrdím, že každý to tak robí. (Podobne je to aj s eurami, ešte stále veľa ľudí ich prepočítavajú na slovenské koruny. Darmo, zvyk je železná košeľa.)

No eura prepocitavam aj ja. A co sa padov tyka, tak rozumiem, preco niektori volaju po zruseni, ale nechapem, preco by sa to malo iba kvoli nim zrusit. Neskorsie narodeni, povedal by som, s tym uz problem nemaju, lebo sa tie latinske nazvy ucili v skole. Tie latinske nazvy su v kazdom jazyku s podobnym padovym systemom rovnake, preto ich nebude mylit ich odlisne poradie v roznych jazykoch.

... je správne slovné spojenie "chodiť po vonku"?