Zlé zaobchádzanie s frazeológiou
Nedávno sme zachytili novinársky dialóg, v ktorom sa použili aj tieto vety: Vy nechcete na štyri oči s ním hovoriť, to ste povedali jasne. Dobre, ale môžeme na osem alebo na dvanásť. V uvedených vetách je aj otázka, aj odpoveď hrubým neprirodzeným zásahom do známeho frazeologizmu, ktorého význam je zhovárať sa dôverne, bez svedkov. Ustálená podoba frazeologizmu je zhovárať sa medzi štyrmi očami. Predložka na robí frazeologizmus nezmyselným a nemôže nahradiť predložku medzi.

Prehnaná záľuba v anglicizmoch
Daktorí používatelia slovenčiny prepĺňajú svoje prejavy anglickými slovami a tvária sa tak, ako keby slovenčina nemala vlastné pomenovania ani najelementárnejších pojmov, vecí a javov. Namiesto starostlivosť o dieťa hovoria a píšu babysitting, výhovorka alebo vykrúcanie zo zodpovednosti je pre nich spinning, príjemná, lákavá či zaujímavá vec je easy, nepríjemná vec je cool atď. Jedným slovom pohŕdajú slovenčinou, robia z nej makarónčinu a prehnanou záľubou v cudzote komplikujú bežný jazykový styk.

Jazykové nepodarky v reklame
Veľké obchodné domy doslova chrlia reklamné texty s množstvom jazykových chýb. Ponúkaný tovar opisujú napr. takto: škrabka na sklo s britom; merič hustoty kvapaliny; nabíjačka k dobíjaniu akumulátora. Namiesto slova brit sa malo použiť slovo ostrie alebo dvojslovný termín rezná hrana; podstatné meno utvorené od slovesa merať má podobu merač (nie merič) a napokon nástroje používame na niečo, nie k niečomu, preto opis konkrétneho tovaru mal znieť nabíjačka na dobíjanie akumulátora. Bez zveličovania tvrdíme, že veľká časť reklamy jazykovú kultúru jednoducho ignoruje.

Poznáte najkrajšiu slovenskú vetu?
Na adresu reklamných textárov už odznelo veľa výčitiek týkajúcich sa zrozumiteľnosti textu a rešpektovania pravidiel spisovnej slovenčiny. Napriek tomu programovo uprednostňujú jazykové výstrednosti pred jazykovou kultúrou a bezporuchovosťou komunikácie. Príklad: Internet je easy s chellom easy. Ktosi túto vetu ironicky klasifikoval ako najkrajšiu slovenskú vetu s odôvodnením, že sú v nej až dve slovenské slová, sloveso je a predložka s. Kladieme si otázku: Je to ešte slovenčina alebo už stredoeurópsky pidgin čiže rečová zlátanina?

Odkolaudovaný dom?
V novostavbe možno začať bývať, až keď ju schváli kolaudačná komisia. Jej činnosť sa nazýva kolaudácia. Toto pomenovanie súvisí s latinským slovesom colaudare, ktorého slovenským ekvivalentom je sloveso schváliť/schvaľovať. Bežne sa však používa aj sloveso kolaudovať. Keď komisia dá súhlas na bývanie, dom alebo byt je skolaudovaný. Spojenie odkolaudovať dom, ktoré sa niekedy používa v médiách, nie je náležité, lebo význam predpony od- a význam slovesa kolaudovať je nespojiteľný. Dom alebo byt možno skolaudovať a môže byť iba skolaudovaný.

Má bratislavský Nový most madlá?
O bratislavskom Novom moste, ktorý sa kedysi volal Most Slovenského národného povstania, sme sa dočítali, že na jeho madlách bolo okolo 3000 svietidiel, ale vandali ich podstatne zredukovali. Čo sú madlá? V tomto prípade je to opora, resp. opory zabraňujúce pádu z výšky, teda po slovensky zábradlie. V iných prípadoch, keď je napr. reč o telocvičnom náradí alebo o nábytku, namiesto slova madlo má sa používať slovo rukoväť alebo držadlo. Teda ešte raz: nie madlo, ale zábradlie, resp. rukoväť či držadlo.

Krčiť ramenami alebo plecami?
Je všeobecne známe, že nie všetko musíme vyjadrovať slovami. Slová môže nahradiť gesto alebo mimika. Napríklad bezradnosť a neistotu vyjadríme neverbálne tak, že pokrčíme plecami. Daktorí používatelia jazyka siahnu za výrazom pokrčiť ramenami. Čo uprednostniť? Odpoveď nájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka. V hesle rameno slovník neregistruje nijaký frazeologizmus. Zaznamenáva však frazeologické spojenie pokrčiť plecami a ďalšie frazeologizmy s kľúčovým slovom plece.

Možno mýty vymýtiť?
Istý denník publikoval článok s nadpisom Možno vôbec vymýtiť mýty? Autor sa dal zlákať náhodnou zvukovou zhodou koreňov slov vymýtiť, mýtus, ale neurobil dobre. Sloveso vymýtiť je české slovo a jeho slovenské ekvivalenty sú vyrúbať, vyklčovať, resp. vyhubiť, vykynožiť. Mýtus je slovo gréckeho pôvodu a znamená okrem iného výmysel, blud. Z toho vychodí, že mýty treba prekonávať, odstraňovať, expresívne aj hubiť, kynožiť. Alebo jednoducho zbavovať sa ich.

Nie obdržať, ale dostať, prijať, prevziať, získať
Nielen v súkromných, ale aj vo verejných, najmä administratívnych rečových prejavoch a v reklame môžeme občas počuť sloveso obdržať. Sloveso obdržať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, je to iba mechanicky preložené nemecké sloveso erhalten. Namiesto neho máme dosť vhodných prostriedkov, predovšetkým sloveso dostať a podľa potreby môžeme siahnuť aj za slovesami prijať, prevziať, získať, napr. dostať vyznamenanie, dostať list, prijať zásielku, prevziať predvolanie, získať ocenenie.

Jednotná daň, nie rovná daň
V súvislosti s daňou z príjmu sa stretáme so spojením rovná daň. Toto spojenie sa v zákone o dani z príjmov nepoužíva. V ňom sa píše iba o sadzbe dane, ktorá je 19-precentná. Spojenie rovná daň ani ako neoficiálne pomenovanie však nie je vhodné, lebo prídavné meno rovný má predovšetkým význam "priamy", napr. rovná čiara, alebo "nevychyľujúci sa z roviny", napr. rovný terén. Z hľadiska zrozumiteľnosti je vhodné spojenie jednotná sadzba dane skrátene jednotná daň alebo rovnaká sadzba dane skrátene rovnaká daň.

Nový rok a nový rok
Na začiatku roka si vzájomne želáme všetko najlepšie v novom roku. V ústnom prejave s týmto želaním nie sú problémy, inak je to v písanom texte. Preto je vhodné pripomenúť si: prvý deň v roku sa volá Nový rok a ako názov sviatku ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. V želaní všetko najlepšie v novom roku spojenie v novom roku píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo tu nemáme na mysli iba prvý deň v roku, ale celý nasledujúci rok a aj toto želanie platí na celý rok.

O mene Silvester
Blíži sa posledný deň roka, v ktorom si pripomíname nielen nositeľov mena Silvester, ale zároveň sa lúčime aj s odchádzajúcim rokom. To je príležitosť pripomenúť si, že meno Silvester vzniklo z latinského slova silvestris s významom lesný, teda je to muž z lesa. Latinský základ silva s významom les majú aj mená Silvius, Silvia, Silván a Silvána a v nich sa podobne ako v mene Silvester píše v latinčine aj v slovenčine mäkké i.

O predložke voči
Predložkou voči sa vyjadruje zreteľ, napr. vyjadrovať úctu voči rodičom, správať sa voči ľuďom zdvorilo. Nie je však správne používať predložku voči so zreteľom na veci, napr. zariadenie odolné voči hrdzi, látka odolná voči kyselinám, zábrany voči vetru. Tu je namieste predložka proti. Správne teda je zariadenie odolné proti hrdzi, látka odolná proti kyselinám, zábrany proti vetru.

Navýšiť náklady?
Namiesto slov zvýšiť, zvýšený, zvýšenie, zvyšovanie sa v súčasnosti udomácnuje sloveso navýšiť a jeho odvodeniny navýšený, navýšenie, navyšovanie. Hovorí sa a píše sa napr. o navýšení nákladov na energie, o navyšovaní cien. Zabúda sa však, že slová zvýšiť, zvýšený, zvýšenie, zvyšovanie sú protikladom slov znížiť, znížený, zníženie, znižovanie a že nemáme slová nanížiť, nanížený, naníženie. Preto je správne zvýšenie nákladov na energie, zvýšené náklady, zvyšovanie cien a pod.

Vytesniť myšlienky?
Občas počúvame i čítame, že v záujme duševného zdravia máme z našej mysle vytesniť zlé myšlienky alebo že z roztoku treba vytesniť nečistoty. Sloveso vytesniť nie je spisovné. Namiesto neho treba v naznačených spojeniach, ale aj inde používať sloveso vytlačiť, vytlačiť z mysle zlé myšlienky, vytlačiť z roztoku nečistoty. Okrem slovesa vytlačiť možno použiť aj sloveso odstrániť, teda odstrániť z roztoku nečistoty, alebo sloveso zbaviť sa, napr. zbaviť sa zlých myšlienok.

O slovách trsadlo a trsátko
Niektorí naši občania preberajú české slová s tým, že v slovenčine nemáme namiesto nich vhodný domáci ekvivalent. Tak je to napríklad so slovom trsadlo, čo je iba upravená podoba českého slova trsátko. Domáci názov veci, ktorou sa rozozvučiavajú struny gitary alebo iného strunového nástroja, je brnkadlo, preto nemusíme siahať za českým slovom. Slovo brnkadlo je odvodené od slovesa brnkať, ktoré poznáme nielen zo spojenia brnkať na strunách, ale aj z expresívnych spojení brnkať na city, nenechať si brnkať pod nos.

Novákovci sú rodina Nováková
Vianočné a novoročné pozdravy často posielame nie iba za seba samého, ale v menej celej rodiny. V takom prípade môžeme na konci pozdravu použiť súhrnné označenie rodiny utvorené od mužského priezviska príponou -ovci, napríklad Novák - Novákovci, Medveď - Medveďovci, Jarábek - Jarábkovci. Môžeme však siahnuť aj za pomenovaniami typu rodina Nováková, rodina Medveďová, rodina Jarábková, v ktorom sa na konci priezviska rodiny píše dlhé -á podobne ako v ženskom priezvisku.

Kapor, kapry, nie kapre
Jedným z tradičných vianočných jedál je kapor. Ako sme sa presvedčili, niektorí predavači kaprov majú problémy so skloňovaním slova kapor, lebo sme videli nielen nápis Predávame kapry, ale aj nápis Predávame kapre. Podstatné meno kapor v jednotnom čísle skloňujeme podľa vzoru chlap, teda kapra, kaprovi, s kaprom, ale v množnom čísle ho skloňujeme podľa vzoru dub, preto má v nominatíve a akuzatíve tvar kapry. Podľa toho je správne V nádrži plávajú kapry, Kúpili sme dva kapry a podobne aj Predávame kapry.

Vianoce a vianočné sviatky
V týchto dňoch mnohí z nás posielajú pozdravy svojim blízkym a priateľom, aby im zaželali príjemné prežitie vianočných sviatkov. Niektorí sa však nevedia rozhodnúť, či v slovnom spojení vianočné sviatky majú napísať veľké alebo malé začiatočné písmeno. Oficiálny názov sviatkov je Vianoce, preto ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Od názvu Vianoce máme utvorené prídavné meno vianočný, ktoré píšeme s malým začiatočným písmenom nielen v spojeniach vianočný koláč, vianočný stromček, vianočný pozdrav, ale aj v spojení vianočné sviatky.

No nepotesim ta, ale aj ja hovorim trsatko a pritom viem, ze brnkadlo je spisovne. Nikto nehovori brnkadlo (ani trsadlo), a nikto asi ani nikdy nebude. Takze trsatko bude mozno o chvilu tiez spisovne.