Môžeme, môžete, nie môžme, môžte
Medzi časté chyby v rečových prejavoch patrí používanie slovesných tvarov môžme, môžte. Tieto tvary sú nesprávne, lebo formálne sú utvorené ako rozkazovací spôsob napríklad pri slovesách typu písať, t. j. píšme, píšte, skáčme, skáčte, hoci rozkazovací spôsob pri slovese môcť vôbec nemáme. Tvary prítomného času pri slovese môcť musia byť rovnako zakončené ako pri slovesách píšeme, píšete, skáčeme, skáčete, teda môžeme, môžete. Správne vravíme: môžeme začať, môžeme postúpiť, môžete k nám prísť, môžete odísť.

Zdrhovadlo je zips
Slovo zdrhovadlo, ktoré môžeme občas počuť najmä v predajniach galantérie, ale aj v rozličných rozhovoroch, nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Ide o umelo utvorené slovo, ktorým niektorí používatelia jazyka chcú nahradiť slovo zips. Nie je však nijaký dôvod na to, aby sme zo slovnej zásoby slovenčiny vytláčali dávno ustálené a spisovné slovo zips. Preto aj v galantériách a odevných predajniach by sme mali počuť a čítať iba takéto vyjadrenia: kovový zips, plastový zips, zapínanie na zips, sukňa so zipsom.

Dopravné značenie nie je dopravná značka
Pri informáciách o dopravnej situácii na našich cestách nezriedka počujeme, že obchádzka je vyznačená prenosným dopravným značením. Autori takejto informácie neberú do úvahy fakt, že slovom značenie pomenúvame predovšetkým činnosť, ale na cestách máme dopravné značky, pričom poznáme zvislé dopravné značky, vodorovné dopravné značky a prenosné dopravné značky. Možno sa o tom presvedčiť aj v dopravných predpisoch. Preto v informáciách o dopravnej situácii na našich cestách sa má hovoriť, že obchádzka je vyznačená prenosnými dopravnými značkami.

Nie pryž, ale guma
Nielen v bežných prejavoch, ale niekedy aj v odborných prejavoch a textoch môžeme občas počuť alebo čítať slová pryž, pryžový, napr. tesnenie z pryže, pryžové tesnenie. tieto slová nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme v spisovnej slovenčine podstatné meno guma a prídavné mená gumový, resp. gumený. Preto je správne tesnenie z gumy, gumené tesnenie, ale aj gumené čižmy, gumené rukavice, gumový pás, gumová vložka.

........ pýtaj rovno tri pivá a máš to vyriešené

...a skrátka: boli tam ženy

V Súdnej sieni na JOJ-ke to používajú denne, obaja, akože advokáti.

...páči sa mi názov jednej témy...RAjčiaky od jari po jeseň....to ako rajčiaky od Trnavy po Prievidzu)))))
..lepšie by bolo "rajčiaky od jari do jesene...
..ale čo už...

Ja tiez nemam rada tieto nanovo vytvorene slova.
Spomenula som si na slovo HOVNÍK,ktory sa nam snazili vtlacit do hlav pred par rokmi....pochybujem, ze ho niekto pouziva...

A chlpy sa mi jezia aj pri slove "posilňovňa"! Co bolo zle na obycajnej, zauzivanej posilovni?

Ale na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra píšu, že "hovník" je dielom humoristov

http://www.juls.savba.sk/FAQ.html

Jasné. Vymyslia hovadinu a takto to zvaľujú na iných.

...moja suseda v 15-minútovom rozhovore povedala 18x slovo "oné"..normálne ma naberalo, ja to strašne neznášam,tak som sa jej spýtala, či nevie, ako sa to oné volá...a ona mne- "no veď to ,ondiala som sa ,či to mali to v Jednote....(to len tak na okraj)

dalsia slovencinarskaa pikoska na Porade
http://www.porada.sk/t167674-sezonal...kupalisku.html

V nejakej rádiovej relácii sa k slovu HOVNÍK vyjadroval odborník - povedal, že to bola len fáma, vôbec nebola pravda to, že sa má toto slovo používať ako spisovné.
(So slovíčkom HOVNÍK sa objavilo aj slovíčko TOPÁNKOVAČ = starý, dobrý botník. )

Doplním: aha, Nella_2 to so slovom HOVNÍK už vysvetlila. (Jej príspevok som čítala až teraz.)

Posilňovňa to tam akože posilňovňujem?

pepsikova Dnes, 09:46 PM
...moja suseda v 15-minútovom rozhovore povedala 18x slovo "oné"..normálne ma naberalo, ja to strašne neznášam,tak som sa jej spýtala, či nevie, ako sa to oné volá...a ona mne- "no veď to ,ondiala som sa ,či to mali to v Jednote....(to len tak na okraj)

Stále lepšie ako dnešná mládež (ale nielen mládež), ktorá z jedného (sprostého) slova dokáže príponami a predponami vytvoriť XY ďalších slov s iným významom. A takto sa dokáže medzi sebou baviť dosť dlho na to, aby mi to liezlo na nervy.

Odporučiť a doporučiť.

http://slovnik.azet.sk/pravopis/slov...A%C4%8Da%C5%A5

12.11.2004 00:00 pridal: Dr. Matej Považaj
Nie doporučovať, ale odporúčať
Slovesá doporučiť a doporučovať, s ktorými sa niekedy môžeme stretnúť aj vo verejných rečových prejavoch, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme sa im mali vo svojej reči vyhýbať. Namiesto nich máme spisovné slovesá odporučiť a odporúčať, napr. odporučiť niekomu niečo do pozornosti, odporúčali mi prečítať si najnovší román, odporúčali nám učiť sa cudzie jazyky.

Určite máš pravdu?

Posilňovňa, nie posilovňa
Najmä od niektorých mladých ľudí, ktorí si chcú zvýšiť svoju kondíciu, počujeme, že si idú trocha zacvičiť do posilovne. V spisovnej slovenčine na pomenovanie činnosti, ktorou dodáme silu, máme dokonavé sloveso posilniť a od neho utvorené nedokonavé sloveso posilňovať. Od nedokonavého slovesa posilňovať je utvorené prídavné meno posilňovací s významom „určený na posilňovanie“, napr. posilňovacie cvičenie, a aj podstatné meno posilňovňa, ktorým sa pomenúva miestnosť, v ktorej sa vykonávajú posilňovacie cvičenia. Ak si teda chceme zvyšovať kondíciu, mali by sme chodievať cvičiť do posilňovne.

Z Banskej Bystrice, nie z Banskej Bystrici
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so skloňovaním názvov Banská Bystrica a Považská Bystrica, čo vidieť z toho, že vravia napríklad: do Banskej Bystrici sme prišli večer, z Považskej Bystrici sme odišli neskoro. Keďže slovo Bystrica, ktoré je v druhej časti názvov, skloňuje sa podľa ženského vzoru ulica, v genitíve má tvar do Bystrice, z Bystrice ako do ulice, z ulice. Ilustračné príklady, ktoré sme citovali, majú správnu podobu do Banskej Bystrice sme prišli večer, z Považskej Bystrice sme odišli neskoro.

O výslovnosti slova diskusia
Na pomenovanie výmeny názorov na istú vec, na nejaký problém používame nielen domáce slová rokovanie, rozprava, ale aj slovo diskusia. Pri sledovaní hovorených prejavov si môžeme všimnúť, že sa toto slovo prevzaté z latinčiny vyslovuje ako [diskusia], ale aj ako [diskuzia] či [diskúzia]. V spisovnej slovenčine je však správne vyslovovať ho so spoluhláskou s a s krátkym u, teda [diskusia]. Rovnako sa vyslovuje aj prídavné meno diskusný.