Žlté slniečka púpavy v zelenom trávniku asi nepotešia všetkých, preto vám ponúkame užitočné rady, ako sa jej zbaviť.

Ako proti púpave



Účinných rád, ako zamedziť rastu púpavy, nie je až tak veľa. Hoci v súčasnosti sú trendové trávniky pripomínajúce lúku, kde si aj púpava určite nájde svoje miesto, vy ju však v ňom nechcete, vyskúšajte niektorú z našich rád.
Na vyplnenie voľného času

Ste zástancovia prirodzeného ničenia burín? Tu je niečo pre vás. Vyčleňte jeden starý, ale ešte dosť ostrý nôž, prípadne si kúpte vypichovač burín a hor sa do práce.
1. Ako prvé veľmi dobre zavlažte lôžko, kde púpava rastie. Ľahšie vytiahnete celú rastlinu aj s kolovitým koreňom.
2. Následne použite nôž alebo vypichovač, vniknite ním do pôdy a kývavými pohybmi obnažte koreň. Dajte pozor, aby ste koreň nepoškodili, lebo keď sa zlomí, vaša námaha nebude efektívna.
3. Uchopte rastlinu do ruky v mieste pod listami a hýbte ňou zo strany na stranu.
4. Keď sa vám zdá, že by už mohla povoliť, zaprite sa palcom do pôdy. Poslúži totiž ako oporný bod na vyvinutie protitlaku na ľahšie vytiahnutie.
5. Najskôr len jemne potiahnite, ak poľaví, púpavu vytiahnite von.
Pre zaneprázdnených

Áno, aj pre vás existuje schodná cestička, ktorá veľmi nezaťaží prírodu. Skúste použiť ingrediencie z kuchyne, napríklad vínny ocot či kuchynskú soľ.
1. Do fľaše s rozprašovačom nalejte nezriedený vínny ocot a nastriekajte ho priamo na púpavu. Potom už stačí len sledovať, ako rastlina o niekoľko dní zvädne. Platí, že čím vyššia koncentrácia octu, tým vyšší účinok. Taktiež prevarený ocot má v sebe silu.
2. Na jednu púpavu úplne stačí jedna polievková lyžica soli. Výsledok sa ukáže o pár dní. Potom už len stačí rastliny odstrániť. Dbajte, aby sa soľ nedostala do kontaktu s inými rastlinami. Mohli by tiež uvädnúť.
3. Verili by ste, že aj kukuričný šrot, ktorým kŕmite domáce zvieratá, možno využiť pri boji s púpavou? Púpavu priamo nezničí, ale bráni jej v raste a ďalšom rozširovaní. Či a aký má účinok, zbadáte o 5 až 6 týždňov, prípadne zásah zopakujte. Veľká prednosť šrotu je, že nie je nebezpečný ani pre vášho miláčika a hlavne pre deti.
4. Obyčajná voda si zaslúži prívlastok úžasná. Úplne postačí šálka vriacej vody, ktorú nalejte na púpavu. Vysoká teplota prenikne celým rastlinným organizmom až do koreňa a spáli ju. A vy sa nemusíte báť, že tým niečo spôsobíte, len buďte obozretní, aby ste sa neobarili.
5. Určite máte doma staršiu čiernu fóliu. Nastrihajte ju na štvorce v takých rozmeroch, aby ste ňou zakryli celú púpavu aj s listami. Rohy zaťažte kameňmi. Úplne zamedzíte prístup svetla k listom, čím sa zastaví potrebná asimilácia a burina nebude mať energiu. Po jej odumretí dosejete trávnu zmes a trávnik bude čistý.

[hore]DOBRÉ RADY

- Pri kosení sa pokúste dodržať výšku trávnika na úrovni 6 – 7 cm. Takáto tráva má silné korene a len tak ľahko neumožní semenám púpavy rásť. Rovnako dôležité je pH pôdy, kyslejšie prostredie vyhovuje púpave, pričom rast trávy je ním obmedzený.
- Nezabúdajte, že pri použití soli by ste mali byť opatrní. Predsa len je to tiež chemická látka a ostáva v pôde, čo môže mať negatívny vplyv na rast ďalších rastlín.
- Podobne je to s octom, po aplikácii pôdu okyslí, čiže zníži hodnotu pH, a to je pri pestovaní rastlín dôležitý faktor, ktorý zaváži hlavne pri neutrálnej a kyslej pôde.
http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar...ti-pupave.html

Bez škodcov a burín


Existujú dva prístupy k starostlivosti o záhradu. Jeden sa snaží choroby a škodce bez váhania okamžite zlikvidovať, druhý spočíva v pochopení prírodných zákonov, aby boli škodlivé činitele pod kontrolou.


V prírodných záhradách, ktoré sú ošetrované ekologicky, využívame poznatky o vzájomne prepojených vzťahoch medzi rastlinami, hubami a živočíchmi. Vďaka nim dokážeme udržiavať takzvanú dynamickú rovnováhu. Záhrada však nie je čisto prírodný systém, preto je niekedy nevyhnutný aj náš zásah, aby sme obnovili harmóniu. Základ zdravej záhrady je výživná pôda a správne vysadenie rastlín podľa ich nárokov. Pri výsadbe, či už trvaliek, letničiek, alebo zeleniny, je však veľmi dôležitý predpoklad dobrého vývinu rastliny jej zdravie v momente vysádzania. Nakupujeme preto len rastliny silné, s dobrým koreňovým systémom. Podobne aj pri vysievaní, najmä väčších semien, uprednostníme už na pohľad tie najkvalitnejšie. Navyše nezabúdame, že najmä prešľachtené druhy, odrody F1 a druhy z iných zemepisných šírok, môžu počas rastu vyžadovať zvýšenú starostlivosť, minerálne hnojivá, či dokonca chemické postreky. V prírodnej záhrade preto používame prednostne druhy pôvodné, teda prirodzene rastúce v Európe. Aj to však s ohľadom na ich pôvodné prostredie, čiže nesadíme napríklad smrek do záhrady na južnom Slovensku. Existuje aj možnosť kúpiť semená nešľachtených druhov, napríklad plody divých rajčiakov nenapáda pleseň, pritom sú ich drobné plody úžasne sladké, vydržia rásť až do mrazov a sú samovýsevné. Pri okrasných rastlinách, ako sú ruže, môžeme uprednostniť polodivé variety alebo botanické „prírodné“, ktoré síce možno nemajú až taký plný kvet, ale nie sú náchylné na choroby a vošky.
Posilňujeme imunitu rastlín

To je veľmi dôležité, veď ak aj my máme oslabenú imunitu, sme bezbranní a ľahko ochorieme. Pomoc je ľahká, my máme lieky a prevenciu, ale ako to urobiť v záhrade? Jednoducho ich zbytočne nerozmaznávame. Zeleninové záhony nepolievame pričasto, ale nastielame ich, čím zabránime prílišnému vysychaniu pôdy. Okrem toho aj správnymi kombináciami rastlín dosiahneme, že si vzájomne pomôžu proti chorobám. Tabuľky alelopatie, teda vzájomne prospešných vzťahov, dnes nájdeme v mnohých záhradkárskych publikáciách. Ak takúto tabuľku nemáme poruke, je tu jedno celkom jednoduché pravidlo: To, čo spolu ladí a dopĺňa sa v kuchyni, prosperuje spoločne aj na záhone, napríklad cibuľa a mrkva, rajčiaky a cesnak a bazalka, fazuľa a saturejka, zeler a paprika, tekvica a kukurica a fazuľa. Ďalšie jednoduché pravidlo je, že podobne ako sú liečivé niektoré rastliny pre človeka, sú liečivé aj pre iné rastliny. Cesnak je všeobecne prospešný, môžeme ho sadiť takmer s každou rastlinou a vďaka jeho antibakteriálnym a antiseptickým účinkom odpudzuje väčšinu bežných chorôb rastlín. Ideálny je teda rovnako k jahodám ako k ružiam. Nemusí to však byť len cesnak kuchynský, použiť môžeme aj cesnakovú pažítku alebo cesnak medvedí. Veľa dosiahneme aj výluhmi. Tak ako pŕhľavový čaj čistí krv a posilňuje organizmus človeka, aj v záhrade výluh z nej podporuje rast a imunitu rastlín. Výluh môžeme urobiť aj z ďalších užitočných liečivých rastlín, ako je harmanček, kostihoj, pýr a valeriána. Čerstvé rastliny zalejeme vo vedre alebo inej nádobe vodou a necháme 3 týždne lúhovať. Tekutinu môžeme použiť ako postrek alebo ako zálievku.
Boj proti burinám

Predovšetkým v prírodnej záhrade niečo ako burina neexistuje. Z nášho pohľadu tie najnepríjemnejšie buriny sú totiž druhy s najväčším liečivým účinkom, teda pŕhľava, praslička, pýr, harmanček, podbeľ, zádušník brečtanový či lastovičník. Tiež sú to často jedlé druhy, ktorými si môžeme spestriť jedálny lístok, napríklad čakanka, loboda záhradná, púpava, sedmokráska, fialka, kozia noha či spomínaná pŕhľava. Aj preto by sme v prírodnej záhrade nemali používať chemické postreky. Dôležité je rastliny udržať pod kontrolou, nie ich úplne zlikvidovať. Ako na to? Šikovné riešenie je kobercové nastielanie, čo znamená trvalé prikrytie prepúšťa vodu, ale nie svetlo. Vhodná je napríklad čierna netkaná textília, alebo ešte lepšie kartón. Najskôr zakryjeme pôdu a potom do pokrývky urobíme otvory a zasadíme napríklad tekvice alebo jahody. V každom prípade na záhone bude takto rásť len to, čo si naplánujeme my.

Zelení spojenci

Nájdeme ich v záhrade neúrekom. Do blízkosti ovocných stromov sa osvedčili kapucínka, levanduľa, mäta i palina. Celkom prirodzene zasa pôdu o dusík obohacujú lupína, hrachor a facélia. Na zdravý rast mnohých úžitkových druhov majú veľmi priaznivý vplyv nechtík, aksamietnica, bylinky ako tymian, oregano, ligurček, kôpor, fenikel, saturejka, bazalka, pažítka a majorán. Sú ochraňujúce a navyše medonosné, čiže vyhľadávaná pochúťka pre včely. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá. Medonosné rastliny sú pre zdravie záhrady nevyhnutné, lebo kvalitná úroda je zabezpečená len dôkladným opelením. Prilákať včely, čmeliaky a motýle môžeme pestrou paletou vôní a farieb, a to aj na úžitkových záhonoch. Okrem toho pomôžeme opeľovačom aj inak. Nevýhoda najvýkonnejšieho z nich, teda včely medonosnej, totiž je, že lieta len za pekného počasia. Preto vytvoríme v záhrade prirodzené úkryty v podobe deravých pníkov, starých tehál či trstiny pre včely divé, ktoré vylietavajú aj za horšieho počasia. Vďaka tomu máme aj v rokoch, keď priveľa prší, aspoň čiastočnú záruku, že rastliny budú opelené.
Škodce na rastlinách

Podobne ako buriny sú súčasť záhrady. Čím komplexnejší totiž celý systém je, tým stabilnejšie je jeho fungovanie. Ak chceme v záhradke mať lienky, ktoré požierajú vošky, musíme mať v záhrade vždy aj určitý počet vošiek. Inak lienky odletia zo záhrady, lebo si jednoducho budú hľadať potravu inde. Ak odletia, o to rýchlejšie sa vrátia vošky, a keď zistia, že v blízkosti nie je predátor, budú sa rozmnožovať o to usilovnejšie. Kým lienky priletia späť, máme po úrode. Nikdy preto neodstraňujeme škodcov úplne, ale správame sa prezieravo a záhradu riadime tak, aby sme si predátorov udržali.
Spojenci zo živočíšnej ríše

Sem patria najmä lienky, ucholaky, dravé osičky, vážky, zlatoočky, žaby, hady, jašterice, vtáky, netopiere a ježe. Niektoré z nich na nás pôsobia odpudivo, keď im však vytvoríme úkryty v odľahlejších kútoch záhrady, nebudeme s nimi prichádzať do kontaktu. Čo sa týka hadov, na Slovenku sa vyskytuje jedovatý len jeden, a to vretenica, ktorá však žije len vo vyšších nadmorských výškach, asi od 700 metrov nad morom, bežne sa teda stretneme hlavne s užovkou. Mnohým užitočným živočíchom však musíme vytvoriť vhodné podmienky. Vážky či žaby, ktoré požierajú komáre a iný nepríjemný hmyz, vyžadujú aspoň malé pritienené jazierko. Naopak hady a jašterice požierajúce rôzne hlodavce a hmyz vyžadujú zasa kamenné stanovište na výslní, aby sa mohli vyhrievať. výraznejšie rozmnožovať, keď teploty prekročia 24 °C, preto je vhodnejšie v južných oblastiach nepestovať zemiaky, ale nahrádzať ich cuketou a kvalitné zemiaky si zadovážiť z chladnejších oblastí. Ak ich už pestujeme, štvrtá generácia pásavky je tá, čo opäť zalieza do pôdy, aby tu prezimovala, preto je dôležité mechanicky ju likvidovať. Okrem toho, určite nepestujeme zemiaky stále na tom istom mieste. Slizniaky zasa nemajú rady drsný suchý povrch. Pri ohrození slizniakmi záhony preto nenastielame, ale posypeme drevným popolom. Okrem toho ich vajíčka požierajú aj slimáky, takže sa ich nemusíme v záhrade veľmi obávať. Pomáhajú aj vyvýšené záhony s obrubou z plechu zahnutého smerom von. Takúto prekážku neprekonajú slizniaky ani slimáky. Pri medvedíkoch zasa sledujeme, kde majú v pôde hniezda, a tie potom vyberáme celé von.
Ochranné opatrenia

Patria k nim lepové pásy, feromónové lapače a prikrývanie úrody bielou netkanou textíliou alebo sieťami. Takisto pomôže v boji proti chorobám, ak na napadnutej ploche nepestujeme žiadnu plodinu nasledujúce tri roky, alebo ak nevysádzame po sebe druhy s príbuznými chorobami. Rovnako dbáme aj na prítomnosť medzihostiteľa, ako je to v prípade veľmi nešťastnej kombinácie hruška a borievka či uhorky a jahody a rajčiaky. Vyhýbame sa aj monokultúrnym záhonom, zakladáme ich spolu s viacerými druhmi. V neposlednom rade, na vysádzanie vyberáme odskúšané a osvedčené rezistentné odrody.

NEZABUDNIME

Vždy existuje minimálne jedno pozitívne riešene. Do záhrady vždy vstupujme s vedomím, že žiadne rastliny a živočíchy v nej nie sú preto, aby nám škodili, ale preto, že čosi v našom hospodárení nie je v poriadku.

http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar...cov-burin.html

Vzhľadom na to,že ide jar,oživujem túto užitočnú temu.

Neviem sa už dočkať, kedy to "vypukne". Mne pri jarnej rozrábke pôdy veľmi pomáhajú vertikulačné hrable. Spotrba času a energie je oproti tradičným asi tretinová

Tak mne by najlepšie pomohol manžel,keby sa mi ho podarilo dokopať aby aspon šiel okolo záhrady.Ale buduci weekend má smolu,ideme tam aj keby cigánčence padali.

Súhlasím, ale aj mne by mohol pomôcť, teda ten môj, ale jemu sa ešte nechce. Už som bola pokukať na záhrade, ale všetko bolo ešte rozmočené. Manžela som nahovárala na predjarný postrek stromov, lebo vždy ho premeškáme. Nechcelo sa mu a vyzerá to tak, že opäť nebudeme postrekovať. Vlastne sme ešte nikdy stromy nestriekali, iba jeden egreš, postihnutý americkou múčnatkou, no aj tak ju stále má. Treba tiež ostrihať čerešne a slivky, no a už by som chcela pomaly aj sadiť, najmä hrach.

Ja som dnes siala do sklennika brokolicu,karfiol a kalerabiky.
Prv som siala do hrantikov, mala som ich dnu,ale vzidene rastlinky byvali dost slabe, tazko sa potom presadzali.
Zopar rockov nazad som skusila sadit len tak,priamo do sklennika,aj napriek studenemu pocasiu. Sice vzidu o par dni neskor,ako pestovane dnu,ale su pevne,zdrave a odolne. Takze skorej zeleninky mame vzdy dostatok

Nemám skleník, brokolicu sadím až neskôr do hrantíkov, sú vonku pri stene, kde je najviac slnka, dávam špeciálnu zeminu na sadenie. Prikryjem ich bielou netkanou textíliou, keď rastlinky vzídu, sú pevné, odolnejšie, len ich presadím do zeme.

Myslím, že s hrachom bude treba ešte nejaký čas počkať, zem je riadne premrznutá. A kôstkovitý strihám až neskôr, kvôli riziku glejotoku.

Silvernola, ja bývam na juhu, a napríklad čerešňa aj slivka majú aj bez ostrihania vyliatu a stuhnutú živicu na kmeni, kde začína koruna, a dosť hojne, ani nevieme, kedy sa to stalo.

Je to v dôsledku poranenia stromu, napríklad mrazom, vetrom ap. Preto ich netreba traumatizovať ešte aj rezom v čase, keď sa to nemôže rýchlo zaceliť.

Vie mi niekto poradiť, ako sa dostať (a nekradnúť) k parazitickým hlísticiam Phasmarhabditis hemaphrodita proti slimákom – bezdomovcom? Už po cca 3 roky som z nich zúfalá. Neviem, či som zle hľadala, či som mala smolu, ale ozval sa mi jediný „dodáívateľ“ s otázkou, „ na koľko hektárov to potrebujem.“ V malom že nedodávajú.Tak skúšam toho roku s predstihom.

Toho jedneho dodavatela myslis biotomal? My sme od nich brali moliciara a aj normalne do relativne malej folie, skleniku,,,

kacky nechces?
http://hobby.idnes.cz/video-podivejt...by-zahrada_bma

Tie skúšal sused, ale má suseda,.... Ani ježkovia s tým nič nenarobia

dnes som trosku upratovala v zahrade a ked som chcela na heucherach ostrihat stare, suche listy, ostali mi cele rastlinky v ruke... stav... rastliny bez koreňov a v strede rastliny larvy a vyžraté chodbičky... prišla som asi o 5 heucher cca 3ročných, tie mladšie zatial vyzerajú že držia... minulý rok mi takto "zmizli" jahody, presne tie isté larvy, vyžrali rastlinku z vnútra... ako s tým bojovať? min. rok som všetky jahody (to čo z nich ostalo) vytrhala a vyhodila... tie larvy su pravdepodobne nosanik... ako s nim bojovat?
min. rok sme ručne zberali a likvidovali (larvy zrali korene, dospelí zrali lístie)... zjavne to nepomohlo...

Poraďáci, vedeli by ste mi poradiť? Máme trojročnú hrušku na ktorej si mačka asi celú zimu brúsila pazúriky. Kôra je rozbrázdená, rozškrabaná. Nevyschne kvôli tomu? Máme ju nechať ďalej rásť alebo radšej ju zlikvidovať a zasadiť novú? Konáriky nevyzerajú choré, zatiaľ. Ďakujem za rady.

skus najsť pripravky na ošetrenie takych ran aby sa toho nechytali huby ale bola by škoda ju rubať ..nevidim dôvod

tiež si myslím, že vyrubať alebo vykopať ju je škoda, poradí si..zacel rany voskom a obviaž to nejakou látkou aby tam mačka nešla, prípadne aby ju to trochu brzdilo, klasicke pletivo zajačie okolo kmeňa, to určite pomôže.

Vlani som na paprikách nemala ani jedinú vošku. Nasadila som medzi ne bazalky. Tie mi pomohli aj od mandelinky na zemiakoch a baklažánoch. Medzi rajčinami som mala nechtík a pleseň na nich sa objavila až koncom septembra - to už susedia mali dávno po nich. Podotýkam, že ani raz som nestriekala.