[FONT=&quot]Takže, Kavka spravila správnu vec, poodstraňovala prekážky a za rok jej ostanú aj nejaké peniažky..

Počuj Sitko. ( )

Ja tomu pomerne rozumiem aj z tech/fyz hľadiska

Takže iba pre tvoje info :

pomerový merač ukazuje odparenou kvapilinou integrované množstvo "stupňohodín" = koľko hodín a pri akej teplote kúril radiátor. Niektorí tomu hovoria aj spotreba tepla.
A porovnáva sa potom spotreba radiátora (po korekciách) so spotrebou ostatných radiátorov a ich pomernej spotrebe (z celkovej) .
A iba pre finančné rozpočítanie sa dieliky spotreby transformujú na GJ (kWh) - kedže kotolňa (a URSO) vzťahujú € na energiu a nie dieliky.
Potreba = tepelné straty miestnosti (bytu)
Spotreba = odobraté množstvo tepla (energie)
Láskavo si ich nepleť.
No ak to nie je spotreba - tak čo také by to mohlo byť ???
Normálne si objavil Ameriku .
Fakturačný je IBA jeden (nadávajú mu aj "kalorimeter") na celý barak.
Preto ich odpočtárska firma montuje na "relatívne rovnaké miesto" - kvôlivá onému - SPRAVODLIVEJŠIEMU rozpočítaniu.

IGEN ?????????????????????

V podstate sme za jedno. Viac jednotiek na elektronickom prístroji, vyššia potreba tepla v miestnosti. Áno? Ale tie jednotky nie sú Gj. ani kWh. Na základe ďalších prepočtov sa dostaneme k pomernej spotrebe jednotlivých radiátorov zo spotreby ktorú nameral fakturačný merača. S akou presnosťou, odchýlkou Gj., kWh?

Potom rozpočítať náklady je už malina, počet Gj., kWh. sa prenásobí reálnou cenou za jeden Gj. Ale keď sú veľké rozdiely, upraví sa úhrad nákladov rozdelením časti podľa m2. Čím vyššia úhrada podľa m2, tým menšie rozdiely medzi bytmi. A to nie je v Amerike, to je na Slovensku. Ale sú aj iné možnosti. Alebo nie? Sú!

Akurát, že Ty sa vieš vyfarbiť. Krajšie to vypadá.

Asi ani nie, záleží na uhle pohľadu a lome svetla.

Z témy: Vykurovacie náklady po zateplení - aké?


Čo sa týka údajov v úvode témy, to sú údaje správcu a údaje nášho domu sedia, takže nemám dôvod pochybovať o ostatných údajoch domoch.

Čo sa týka nášho domu tiež sedia, až na rok 2009. Tam mi dal správca správny údaj o cene tepla, ale dodatočne som na stránke URSO našiel, že je to bez DPH. Ja to možné vidieť, nájsť v príspevku č.87. Omlúvan sa, ale v inom príspevku sa dostaneme aj k tomu.


Čo sa týka príkladu z novín, snáď v Pravde píšu pravdu, až na to zamlčanie podstatných údajov, nameraných jednotiek. Ale tie a spotrebu som si vymyslel. Jasné, tie jednotky mohli byť iné, namerané. Podstatné je, že ak sú korigované uvedenými údajmi, vyjde úhrada uvedená v novinách. Ostatné je presný výsledok nepresných čísel! Ale o to nejde, je treba pochopiť podstatu, čo sa deje pri prepočtoch u nich dohodnutým spôsobom, presuny nákladov medzi bytmi. A to sa nedeje len u nich, ale v každom bytovom dome.
Uvediem náš dom, komplet, nie len zavádzajúci útržok.

Čo nie je v novinách?

V prvej až piatej kapitole sa jedná o mini domček z troch bytov, údajov v Pravde.

V šiestej je štyridsaťdva bytov.


Úvod.

Plocha všetkých bytov v dome, plocha jednotlivých bytov, ochladzovaná plocha bytov, počet bytov, počet bytov podľa druhov výmery, počet vonkajších a vnútorných bytov, počet podlaží, či sa jedná o vežiak, alebo viac vchodový dom.

Kapitola prvá.
Poznanie podstatných veci o teple v dome.

Je možné postaviť dom v ktorom majú všetky byty rovnakú užívaciu plochu. Nie je možné postaviť dom v ktorom majú všetky byty rovnakú ochladzovanú plochu.


Pri projektovaní vykurovacieho systému domu bolo prihliadané aj na ochladzovanú plochu jednotlivých miestnosti v bytoch, domu. Do miestnosti s väčšou ochladzovanou plochou boli dané výkonnejšie radiátory, aby zabezpečovali možnosť rovnakej teploty vo všetkých miestnostiach v dome, 20 – 22 °C. V uvedenom príklade sú uvedené výkony radiátorov UF faktorom ( koeficientom výkonu radiátorov, čím vyššie číslo, tým výkonnejší radiátor ). Spolu v bytoch, 1. 2,875, 2. 2,375, 3. 3,300. Percentuálny podiel bytov 1. 33,63 %, 2. 27,78 %, 3. 38,59 %. V dobe keď bolo teplo za babku a kúrilo sa o dušu pri maximálnom výkone dostali viac ochladzované byty viac tepla za rovnaké peniaze na jeden m2. Keďže uvedené byty majú rovnakú výmeru majú aj rovnakú úhradu nákladov za teplo.

No doba sa začala meniť, cena za teplo stúpať a bolo treba spraviť v domoch opatrenia na zníženie spotreby. Zo zákona to bola povinnosť, ktorá bola časom zrušená. Tak ostalo a ostáva všetko rozhodnutie na vlastníkoch bytov, čo spravia v dome pre zníženie spotreby tepla v dome a tým aj nákladov.

Prvú vec, ktorú je treba spraviť je hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému. Prečo? Ak je dobre naprojektované a aj dobré funguje zabezpečí pre všetky miestnosti v dome dostatočné množstvo tepla na zabezpečenie teploty 20 – 22 °C. Táto teplota by mala, mala by stačiť na zabezpečenie tepelnej pohody. Niektorým vlastníkom nie, preto si dali do miestnosti výkonnejšie radiátory v dobe pred vyregulovaním, prípadne po vyregulovaní. Tým vlastne zvýšili spotrebu domu a aj teplotu v miestnosti najviac o 1 – 2 °C podľa navýšeného výkonu. Vlastne pri rozdelení nákladov podľa m2 dostávali do bytu viac tepla, ktoré zaplatili prevažne ostatní vlastníci bytov, ale to je stále pri akejkoľvek časti nákladov podľa m2. Teda okrádajú susedov o peniaze, nie o teplo, toho majú na viac a zadarmo.

Ak je spravené vyregulovanie a dobré funguje, je hriech nespraviť druhú vec pre zníženie spotreby v dome a to je Pomerové meranie tepla. Čo to je? Sú to prístroje, lepšie sú tie elektronické ako odparovacie. Ktoré sa namontujú na jednotlivé radiátory v rovnakom mieste, teda merajú za rovnakých podmienok na všetkých radiátoroch. Ale radiátory v dome majú rôzny výkon. Preto dodávateľ pomerového merania určil na základe svojich skúsenosti, poznatkov a prepočtov každému radiátoru UF faktor ( koeficient prepočtu nameraných jednotiek, dielikov. Pozor, žiadne technické jednotky, len jednotky ). Treba si uvedomiť, že keď majú byty s väčšou ochladzovanou plochou vyššie UF faktory, každá nameraná jednotka sa im na konečné rozdelenie nákladov zvyšuje. A vnútorným bytom sa znižuje. O čom to je?

Vráťme sa späť k starému spôsobu rozdelenia nákladov, podľa m2. Byty s väčšou ochladzovanou plochou mali v takom spôsobe zohľadnenie ochladzovanej plochy. Dodávateľ pomerového merania určením UF faktorov im toto zohľadnenie zrušil, vlastne dostal tie byty do nevýhody. Preto je nutné ďalším prepočtom ( Koeficientom nevýhodnej polohy v dome), ktorý by mal byť určený na základe ochladzovanej plochy, nie od brucha 10 – 20 % odpisu z korigovaných jednotiek UF faktorom. Ale kto to má spraviť? Koho je to povinnosť? URSO dalo od toho ruky preč, nech rozhodnú vlastníci, teplo je ich. My len zabezpečíme, aby dodávateľ tepla nezneužíval svoj monopol a nezvyšoval cenu tepla neoprávnene. Osobne si myslím, že ak niekto ponúka prístroj pomerového merania a požaduje všetky údaje o radiátoroch, ich dĺžku, výšku, druh radiátorov, počet listov, výrobcu k určeniu UF faktoru. Ak si zistí ochladzovanú plochu domu a plochu jednotlivých bytov nie je mu problém určiť aj koeficient nevýhodnej polohy miestnosti v dome. Ale načo však to nie je jeho povinnosť, vyhláška hovorí ako, ak sa vlastníci nedohodnú inak. On svoje peniaze má. Vlastne vlastníci sú hodení do vody a plávajte, kto nevie ten sa utopí, ale za to my nemôžeme. Demokracia. Neznalosť neomlúva!

Troška som odbočil. K čomu je ten prístroj dobrý? Vlastne efektívna potreba tepla, odoberanie tepla v dome, bytoch, miestnostiach zabezpečuje jedna nezabezpečená časť vyregulovania. Sú to termostatické hlavice, ktoré ak je v miestnosti požadovaná, dostatočná teplota uzatvárajú prietok vykurovacej vody radiátorom. Automaticky zamedzujú odberu nepotrebného tepla od dodávateľa. Ale to musí byť optimálne nastavená. Ak nie je, je na vyšší stupeň, počet jednotiek na prístroji stúpa a tým aj spotreba tepla domu, Kto má zaplatiť tuto spotrebu? Všetci vlastníci, alebo ten kto si nenastavil optimálne hlavice v miestnostiach. Jasné, komu je zima, tomu je zima, aj keby z radiátora šľahali plamene.


To čo som napísal sa budem snažiť potvrdiť na uvedenom príklade troch bytov.


Vzhľadom k tomu, že sú uvedené len tri byty, pri vysvetlení určitých veci to bude ako trojbytový dom.

Druhá kapitola.
Rozpočítanie tepla, nákladov za teplo podľa m2.

Čo vieme, čo máme k dispozícii?

Všetky byty majú rovnakú výmeru.

1. 73,79; 2. 73,79; 3. 73,79. Spolu 221,37 m2.

Úhrada bytov.

1. 14 128; 2. 19 488; 3. 31 810. Spolu 65 426 Sk.

Nemáme spotrebu? Tak si vymyslím. Čo m2, to Gj. Spotreba troch bytov, domu je 221,37 Gj.

Výkon radiátorov v bytoch spolu.

1. 2,875; 2. 2,375; 3. 3,300. Spolu 8,550

Rozdelenie spotreby na jednotlivé byty podľa výkonu radiátorov.

1. 74,44; 2. 61,49; 3. 85,44. Spolu 221,37 Gj.

Náklady na jeden Gj. sú 295,55 Sk. Úhrada bytov za Gj. podľa výkonu radiátorov.

1. 22 000; 2. 18 174; 3. 25 252. Spolu 65 426 Sk.

V skutočnosti boli náklady rozdelené podľa m2. Náklady na jeden m2 sú 295,55 Sk. Úhrada bytov podľa m2.

1. 21 809; 2. 21 809; 21 809. Spolu 65 426 Sk.

Rozdiel medzi rozdeleniami. Plus je zohľadnenie ochladzovanej plochy. Mínus, kto to zohľadnenie uhradí. Otázne je, čí sú radiátory podľa projektu, neboli náhodou povymieňané. To by menilo situáciu. Ale držme sa toho čo je v novinách uvedené, zadané.

1. 191; 2. -3 635; 3. 3 443. Spolu 0 Sk.

Otázne je, čí sú radiátory podľa projektu, neboli náhodou povymieňané. To by menilo situáciu. Ale držme sa toho čo je v novinách uvedené, zadané.



Tretia kapitola.
Rozpočítanie tepla, nákladov za teplo podľa výsledku pomerového merania.

Prejdem na pomerové meranie. Ale nie sú uvedené žiadne namerané hodnoty. Takže tiež si vymyslím. Každý merač má nameraných 1 000 jednotiek. Upozorňujem! Na základe nameraných jednotiek, alebo ich korekciou, prepočtom sa vypočíta, koľko Gj., Sk. pripadá na jednotlivé byty v dome. čím viac faktorov sa v rozpočítaní zohľadní, tým je rozdelenie objektívnejšie, no nikdy nebude spravodlivé. Každou zmenou jednotiek sa mení všetkým bytom výsledok rozpočítania. Ak má chybu jeden byt, majú chybu všetky byty.

1. Byt 5 000; 2. Byt 5 000; 3. Byt 5 000. Spolu 15 000 nameraných jednotiek.

Ak spotrebu a náklady rozdelíme podľa takto nameraných jednotiek, spotreba a úhrada bytov je.

1. 73,79; 2. 73,79; 3. 73,79. Spolu 212,37 Gj.

1. 21 809; 2. 21 809; 3. 21 809. Spolu 65 426 Sk.

Čo nám namerali jednotky? Akú technickú jednotku, žiadnu, Ani Gj., ani kWh, ani peniaze. Teda čo spôsobilo, že prístroje namerali rôzny počet jednotiek? Optimálne nastavenie termostatických hlavíc. Počet jednotiek slúži na objektívnejšie rozpočítanie dodaného tepla, Gj., kWh, a nákladov za dodané teplo v Sk. Ten kto má viac jednotiek v konečnom dôsledku spotreboval zo spotreby tepla domu viac a teda mal by aj viac zaplatiť. Už rozdelenie tepla, nákladov podľa nameraných jednotiek je objektívnejšie ako rozdelenie podľa m2. Ale počet nameraných jednotiek sa prepočíta UF faktorom, ktorý určil dodávateľ pomerového merania. Potom je počet korigovaných jednotiek takýto.

1. 2 875; 2. 2 375; 3. 3 300. Spolu 8 550 jednotiek po korekcii UF faktorom.

Ak teplo, alebo náklady rozpočítame na byty podľa korigovaných jednotiek, výsledok je podiel bytov na spotrebe, úhrade domu.

1. 74,44; 2. 61,49; 3. 85,44. Spolu 221,37 Gj.

1. 22 000; 2. 18 174; 3. 25 252. Spolu 65 426 Sk.

Ale počet jednotiek korigovaných UF faktorom je ešte upravený koeficientom nevýhodnej polohy. Po úprave je počet jednotiek na konečné rozdelenie nákladov podľa pomerového merania takýto.

1. 2 485; 2. 2 323; 3. 2 570. Spolu 7 378 jednotiek.

Čím je počet jednotiek viac k rovnakej výške sú aj náklady v menšej odchýlke od priemeru. Čo sa stalo? Poklesol počet jednotiek z 8 550 na 7 378, ale stúpla cena nákladov na jednu jednotku zo 7,65 na 8,87 Sk.

Ak teplo, alebo náklady rozpočítame na byty podľa takto korigovaných jednotiek, výsledok je podiel bytov na spotrebe, úhrade domu.

1. 74,57; 2. 69,69; 3. 77,12. Spolu 221,37 Gj.

1.22 038; 2. 20 597; 3. 22 792. Spolu 65 426 Sk.

Rozdiel medzi rozdeleniami po korekcii UF faktorom a korekciou za nevýhodnú polohu bytu. Plus je zohľadnenie ochladzovanej plochy. Mínus, kto to zohľadnenie uhradí.

1. -0,13; 2. -8,20; 3. 8,33. Spolu 0 Gj.

1. -38; 2. -2 423; 3. 2 461. Spolu 0 Sk.

Kontrolná otázka? Je zohľadnenie ochladzovanej plochy bytov zhodné s zohľadnením vyšším výkonom radiátorov pri rozdelení podľa m2. Tu je výsledok kontrolnej otázky.

1. -0,78; 2. 4,10; 3. -3,33. Spolu 0 Gj.

1. -229; 2. 1 212; 3. -983. Spolu 0 Sk.

Zohľadnenie ochladzovanej plochy rozpočítaním nákladov podľa pomerového merania oproti rozpočítaniu podľa m2 je špatné!!! Zvýhodňuje vnútorný byt 2. o 4,10 Gj. a o 1 212 Sk. Byty 1. a 2. Sú znevýhodnené.

Prečo? Koeficienty nevýhodnej polohy bytov sú určené, schválené od brucha!!! Nie podľa ochladzovanej plochy a výkonu radiátorov.

1. Byt 0,8; 0,7; 1,0; 1,0; 0,8 koeficienty jednotlivých miestnosti.
2. Byt 1,0; 0,9; 1,0; 1,0; 1,0 koeficienty jednotlivých miestnosti.
3. Byt 0,8; 0,7; 0,8; 0,8; 0,8 koeficienty jednotlivých miestnosti.

Kto by ich mal navrhnúť, aby boli objektívnejšie, teda podľa ochladzovanej plochy a výkonu radiátorov??? Schváliť, vlastníci bytov podľa zákona, vyhlášky č. 358/2009!!! Ale vypočítať, navrhnúť, KTO???

Aké by mali byť koeficienty nevýhodnej polohy v dome. Máme päť prístrojov v každom byte, teda 5 mínus koeficienty rovná sa zohľadnenie.

1. 5 – ( 0,490; 0,700; 1,000; 1,000; 0,800 ) = 1,010. Zohľadnenie bytu.

2. 5 – ( 1,000; 0,900; 1,000; 1,000; 1,000 ) = 0,100. Zohľadnenie bytu.

3. 5 – ( 0,419; 0,700; 1,000; 1,000; 0,800 ) = 1,481. Zohľadnenie bytu.

Ak optimálne namerané jednotky na každý prístroj korigujeme UF faktorom a koeficientom nevýhodnej polohy miestnosti, bytu v dome je počet jednotiek na rozpočítanie tepla takýto.

1. 2 323; 2. 2 323; 3. 2 323. Spolu 6 968 jednotiek.

Náklady bytov sú rovnaké ako pri rozdelení podľa m2.

1. 21 809; 2. 21 809; 3. 21 809. Spolu 65 426 Sk.

Dobré, že!!!


Toto sú prepočty na základe rovnakých nameraných jednotiek, každý byt 5 000 jednotiek. Aby som sa dopracoval k uvedeným konečným nákladom uvedených bytoch, dohodnutým spôsobom, treba tie namerané jednotky upraviť.

1. 2 311; 2. 4 204; 3. 7 431. Spolu 13 946 nameraných jednotiek.

Ak teplo, alebo náklady rozpočítame na byty podľa takto nameraných jednotiek, výsledok je podiel bytov na spotrebe, úhrade domu.

1. 36,68; 2. 66,73; 3. 117,96. Spolu 221,37 Gj.

1. 10 842; 2. 19 723; 3. 34 862. Spolu 65 426 Sk.

Ak tieto jednotky prenásobíme UF faktorom, počet korigovaných jednotiek v bytoch je.

1. 1 268; 2. 2 037; 3. 5 016. Spolu 8 321 korigovaných jednotiek.

Ak teplo, alebo náklady rozpočítame na byty podľa takto korigovaných jednotiek, výsledok je podiel bytov na spotrebe, úhrade domu.

1. 33,73; 2. 54,19; 3. 133,46. Spolu 221,37 Gj.

1. 9 968; 2. 16 015; 39 443. Spolu 65 426 Sk.

Ale počet jednotiek korigovaných UF faktorom je ešte upravený koeficientom nevýhodnej polohy. Po úprave je počet jednotiek na konečné rozdelenie nákladov podľa pomerového merania takýto.

1. 1 163; 2. 1 984; 3. 3 873. Spolu 7 020 jednotiek po korekcii za ochladzovanú, nevýhodnú polohu bytu v dome.

Ak teplo, alebo náklady rozpočítame na byty podľa takto korigovaných jednotiek, výsledok je podiel bytov na spotrebe, úhrade domu.

1. 36,66; 2. 62,57; 3. 122,13. Spolu 221,37 Gj.

1. 10 836; 2. 18 493; 3. 36 097. Spolu 65 426 Sk.

Rozdiel medzi rozdeleniami po korekcii UF faktorom a korekciou za nevýhodnú polohu bytu. Plus je zohľadnenie ochladzovanej plochy. Mínus, kto to zohľadnenie uhradí.

1. -2,94; 2. -8,38; 3. 11,32. Spolu 0 Gj.

1. -868; 2. -2 478; 3. 3 347. Spolu 0 Sk.

Kontrolná otázka? Je zohľadnenie ochladzovanej plochy bytov zhodné s zohľadnením vyšším výkonom radiátorov pri rozdelení podľa m2.

1. -3,59; 2. 3,91; 3. -0,33. Spolu 0 Gj.

1. -1 060; 2. 1 157; 3. -97. Spolu 0 Sk.

Štvrtá kapitola.
Rozpočítanie tepla, nákladov za teplo podľa Pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, PRVN.

A tu začne úradovať neznalosť, závisť. Tak to nemôže byť. Ale ako to spraviť? Jednoducho najprimitívnejším spôsobom. To čo sme nechceli, rozdelenie nákladov podľa m2 skombinujeme s tým, čo sme chceli, pomerové meranie a už to nebude vypadať tak hlúpo. A hlúpi to zožerú. A ten kto má vysokú úhradu si nemusí robiť starosti s nastavovaním hlavíc. Dohodnutých majú 30 % podľa m2. V takom prípade sú úhrady zhodne s príkladom bytov. Ale úhrada je v dvoch zložkách, Základná rozpočítaná podľa m2 a Spotrebná rozpočítaná podľa výsledku pomerového merania a dohody vlastníkov na spôsobe rozpočítania tepla, nákladov.

Nastane zvláštna situácia, počet nameraných jednotiek ani konečný počet jednotiek na rozdelenie nákladov sa nebude meniť teda ani spotreba tepla. Len peniaze ak úhradu vydelíme nákladom na jeden Gj. dostaneme výsledok, ktorý hovorí za koľko Gj. byty zaplatili. Nie, že spotrebovali.

Úhrada nákladov podľa PRVN pri pomere 30 % podľa m 2, Základná zložka ( Zz ) a 70 % podľa výsledku pomerového merania, Spotrebná zložka ( Sz ).

1. Zz. 6 543, Sz. 7 585. Spolu 14 128 Sk.

2. Zz. 6 543, Sz. 12 945. Spolu 19 488 Sk.

3. Zz. 6 543, Sz. 25 268. Spolu 31 810 Sk.

Dom. Zz. 19 628, Sz. 45 798. Spolu 65 426 Sk.


Ale za koľko Gj. zaplatili? Náklady si vydelíme cenou za jeden Gj. 295,55 Sk Podiel na úhrade tepla, Gj.

1. Zz. 22,14, Sz. 25,67. Spolu 36,66 Sk.

2. Zz. 22,14, Sz. 43,80. Spolu 62,57 Sk.

3. Zz. 22,14, Sz. 85,49. Spolu 122,13 Sk.

Dom. Zz. 66,41, Sz. 154,96. Spolu 221,37 Gj.


Úhrada nákladov podľa PRVN pri pomere 60 % podľa m 2, Základná zložka ( Zz ) a 40 % podľa výsledku pomerového merania, Spotrebná zložka ( Sz ).

1. Zz. 13 085, Sz. 4 335. Spolu 17 420 Sk.

2. Zz. 13 085, Sz. 7 397. Spolu 20 482 Sk.

3. Zz. 13 085, Sz. 14 439. Spolu 27 524 Sk.

Dom. Zz. 39 255, Sz. 26 170. Spolu 65 426 Sk.


Ale za koľko Gj. zaplatili? Náklady si vydelíme cenou za jeden Gj. 295,55 Sk Podiel na úhrade tepla, Gj.

1. Zz. 44,27, Sz. 14,67. Spolu 36,66 Gj.

2. Zz. 44,27, Sz. 25,03. Spolu 62,57 Gj.

3. Zz. 44,27, Sz. 48,85. Spolu 122,13 Gj.

Dom. Zz. 132,82, Sz. 88,55. Spolu 221,37 Gj.

Vlastník, aký môže mať pocit, aký zmysel mu dáva pomerové meranie v dome, ak sa náklady rozpočítajú podľa návrhu URSO, 60 % podľa m2 a 40 % podľa výsledku pomerového merania??? Vyhovuje to 3. bytu, ktorý plytval s teplom. Tak prečo by nemohli plytvať aj 1. a 2. byt??? Keď úhrada bytov v byte je podľa m2 rozdielna oproti PRVN o.

1. uhradí o 8 750 Sk. viac podľa m2 ako podľa PRVN.

2. uhradí o 5 688 Sk. viac podľa m2 ako podľa PRVN.

3. uhradí o 1 354 Sk. menej podľa m2 ako podľa PRVN.



Piata kapitola.
Presuny nákladov medzi bytmi:
1. pri zmene rozdelenia z m2 na pomerové meranie.
2. korekciou nameraných jednotiek UF faktorom.
3. pomerom rozdelenia podľa m2 a výsledku pomerového merania.
4. korekciou za nevýhodnú polohu bytu v dome, ochladzovanú plochu.

Každá zmena spôsobu rozpočítania tepla, nákladov za teplo spôsobuje medzi bytmi presuny. Tiež zmena výkonu radiátorov, pomer rozdelenia podľa m2, korekcie nevyhovujúcej polohy, počtu nameraných jednotiek a ich prepočtu.


Podstatná vec, ktorá nebola v novinách uvedená sú namerané jednotky. Tie som si vypočítal, aby po korekciách uvedených v novinách bol výsledok úhrady na byty zhodný s úhradou za jednotlivé byty v novinách.

Namerané jednotky bytov sú.

1. 2 311; 2. 4 204; 3. 7 431. Spolu 13 946 nameraných jednotiek.

Spotreba Gj. pri nameraných jednotkách 221,37 Gj.

Pre zorientovaní sa v presunoch nákladov uvádzam, čo ktoré číslo znamená.

1. ( číslo bytu ) 21 809 ( rozdelenie nákladov podľa m2 ) – ( 10 967 ( presun nákladov podľa nameraných jednotiek ) + 874 ( presun po korekcii výkonu radiátorov ) + 0 ( presun za pomer podľa m2 ) + -868 ( presun za nevýhodnú polohu bytu ) ) = 10 836 Sk. ( úhrada nákladov bytu. Čísla sa zhodujú v prvom príklade s číslami 1. Bytu.

Výška prvého presunu závisí od počtu nameraných jednotiek.
Výška druhého presunu závisí od UF faktora ( koeficientu výkonu radiátorov ).
Výška tretieho presunu závisí od dohodnutého pomeru podľa m2 : a výsledku pomerového merania.
Výška štvrtého presunu závisí od koeficientov nevýhodnej polohy miestnosti v dome.

Vlastníci sa môžu dohodnúť na pomere rozdelenia nákladov podľa m2 od 0 : 100 podľa výsledku pomerového merania. Uvedené sú štyri príklady 0; 30; 60 a 100 %.


1. príklad: Podľa m2 0 %.

1. 21 809 – ( 10 967 + 874 + 0 + -868 ) = 10 836 Sk.
2. 21 809 – ( 2 086 + 3 708 + 0 + -2 478 ) = 18 493 Sk.
3. 21 809 – ( -13 053 + -4 582+ 0 + 3 347 ) = 36 097 Sk.
Dom. 65 426 Sk.

2. príklad: Podľa m2 30 %. Konečná úhrada je zhodná s úhradou v novinách.

1. 21 809 – ( 10 967 + 874 + -3 552 + -608 ) = 14 128 Sk.
2. 21 809 – ( 2 086 + 3 708 + -1 738 + -1 735 ) = 19 488 Sk.
3. 21 809 – ( -13 053 + -4 582+ 5 290 + 2 343 ) = 31 810 Sk.

3. príklad: Podľa m2 60 %. Do poručuje URSO vo vyhláške č. 358/2009.

1. 21 809 – ( 10 967 + 874 + -7 104 + -347 ) = 17 420 Sk.
2. 21 809 – ( 2 086 + 3 708 + -3 476 + -991 ) = 20 482 Sk.
3. 21 809 – ( -13 053 + -4 582+ 10 581 + 1 339 ) = 27 524 Sk.

4. príklad: Podľa m2 100 %.

1. 21 809 – ( 10 967 + 874 + -11 841 + 0 ) = 21 809 Sk.
2. 21 809 – ( 2 086 + 3 708 + -5 794 + 0 ) = 21 809 Sk.
3. 21 809 – ( -13 053 + -4 582+ 17 653 + 0 ) = 21 809 Sk.

Čo nám ukazujú uvedené príklady?

1. Byty majú rovnakú výmeru m2. Teda úhradu podľa m2 majú, musia mať rovnakú!
2. V bytoch sa v príkladoch nemenil počet nameraných jednotiek, ani koeficienty výkonu radiátorov. Presuny sú vo všetkých príkladoch rovnaké. Musia, keď nenastala zmena.
3. Nemenili sa ani koeficienty nevýhodnej polohy, jedine čo sa menilo je pomer rozdelenia podľa m2.

A výsledok? Čím väčší pomer rozdelenia podľa m2 bytu, tým menšie zohľadnenie ochladzovanej plochy bytu. Ale ta ochladzovaná plocha má vždy rovnakú výmeru, aj keď sa za teplí. Pravdou je, že ani plocha bytov sa nemení.

Čo sa teda zmenilo? Cena za energiu, teplo. Kedysi bolo lacné, spotreba nebola až taká podstatná. Podstatný bol spôsob rozdelenia za rovnakú teplotu, rovnaká cena na jeden m2. S tou cenou to bola pravda, ale s tou teplotou? Bez hydraulického vyregulovania to nebolo vo všetkých bytoch možné. A to nebolo, teda ani teplota nebola vo všetkých miestnostiach v dome, bytoch rovnaká.

Akú motiváciu má vlastník 1. Bytu, využívať pomerové meranie v maximálnej miere v jeho byte, keď v konečnom dôsledku je tým poškodený???


Pozrime sa na to z iného uhla pohľadu! Byt 1. nemá plástové okná, byt 3. Má! Teoreticky, by 3. Byt mohol mať rovnaký počet nameraných jednotiek.

1. 2 311; 2. 4 204; 3. 2 311. Spolu 8 826 nameraných jednotiek.

Ak ubudne v dome počet nameraných jednotiek, poklesne v dome aj spotreba, prepočtom na 140,10 Gj. No a tým aj náklady na 41 406 Sk. Teória. Tri príklady.

1. príklad: Podľa m2, 0 %.

1. 13 802 – ( 2 960 + -401 + 0 + -116 ) = 11 359 Sk.
2. 13 802 – ( -5 921 + 1 660 + 0 + -1 321 ) = 19 384 Sk.
3. 13 802 – ( 2 960 + -1 258+ 0 + 1 437 ) = 10 663 Sk.
Dom 41 406 Sk.

2. príklad: Podľa m2, 30 %.

1. 13 802 – ( 2 960 + -401 + -768 + -81 ) = 12 092 Sk.
2. 13 802 – ( -5 921 + 1 660 + 1 278 + -925 ) = 17 710 Sk.
3. 13 802 – ( 2 960 + -1 258+ -511 + 1 006 ) = 11 605 Sk.

3. príklad: Podľa m2 60 %.

1. 13 802 – ( 2 960 + -401 + -1 535 + -46 ) = 12 825 Sk.
2. 13 802 – ( -5 921 + 1 660 + 2 557 + -529 ) = 16 035 Sk.
3. 13 802 – ( 2 960 + -1 258+ -1 021 + 575 ) = 12 546 Sk.

Čo nám ukazujú uvedené príklady?

V podstate to isté, čo tie predtým! Ale vyvracajú tvrdenie, že pomerové rozdelenie podľa m2 zvýhodňuje nevýhodné byty.

V skutočnosti je to tak, že ak vlastník vo vonkajšom, nevýhodnom byte ma konečný počet jednotiek pod priemer svojho bytu, ma pomere rozdelenia podľa m2 na jeho byt nepriaznivý účinok. Musí doplácať na presunoch na vlastníkov, ktorí majú počet jednotiek nadpriemer svojho bytu. A je jedno, či sú vonkajšie, nevýhodne, alebo vnútorné, výhodne.



Pozrime sa na to z iného uhla pohľadu! Opačného, byt 1. môže mať počet nameraných jednotiek ako byt 3. V tom prípade pribudlo nameraných jednotiek spotreba stúpla na 302,64 Gj. a náklady na 89 446 Sk. Tiež tri príklady.

1. 7 431; 2. 4 204; 3. 7 431. Spolu 19 066 nameraných jednotiek.


1. príklad: Podľa m2, 0 %.

1. 29 815 – ( -5 046 + 975 + 0 + -318 ) = 34 204 Sk.
2. 29 815 – ( 10 093 + 3679 + 0 + -2 670 ) = 18 714 Sk.
3. 29 815 – ( -5 046 + -4 654 + 0 + 2 988 ) = 36 528 Sk.
Dom 89 446 Sk.

2. príklad: Podľa m2, 30 %.

1. 29 815 – ( -5 046 + 975 + 1 221 + -223 ) = 32 888 Sk.
2. 29 815 – ( 10 093 + 3679 + -4 131 + -1 869 ) = 22 044 Sk.
3. 29 515 – ( -5 046 + -4 654 + 2 910 + 2 091 ) = 34 514 Sk.

3. príklad: Podľa m2, 60 %.

1. 29 815 – ( -5 046 + 975 + 2 443 + -127 ) = 31 571 Sk.
2. 29 815 – ( 10 093 + 3679 + -8 263 + -1 068 ) = 25 375 Sk.
3. 29 515 – ( -5 046 + -4 654 + 5 820 + 1 195 ) = 32 500 Sk.

Čo nám ukazujú uvedené príklady?

Ak nie sú byty motivované objektívnym rozpočítaním tepla, nákladov za teplo podľa výsledku pomerového merania, spotreba a náklady domu sa zvyšujú. Je v dome skôr názor, že keď nešetrí sused, načo budem ja, však sa to rozpočíta tak, aby rozdiely v úhradách boli čo najmenšie. V spotrebe nie, tá môže byť v bytoch neobmedzená.

Ani jeden príklad nerieši nedostatočné vykurovanie bytu, kto nechce kúriť, nebude kúriť ani pri pomere 60 : 40, pri 100 : 0 možno, ale to bude zvyšovať spotrebu domu. A všetci budú platiť viac.


Dá sa pozrieť na výsledok pri minimálnych nameraných jednotkách vo všetkých bytoch.

1. 2 311; 2. 2 311; 3. 2 311. Spolu 6 933 nameraných jednotiek. Spotreba domu je 110,05 Gj a náklady 32 525 Sk.

1. 10 842 – ( 0 + -421 + 0 + -256 ) = 11 519 Sk.
2. 10 842 – ( 0 + 1 701 + 0 + -1 052 ) = 10 193 Sk.
3. 10 842 – ( 0 + -1 280 + 0 + 1 308 ) = 10 813 Sk.
Dom 32 525 Sk.

A tiež sa dá pozrieť na výsledok pri maximálnych nameraných jednotkách vo všetkých bytoch.

1. 7 431; 2. 7 431; 3. 7 431. Spolu 22 293 nameraných jednotiek. Spotreba domu je 353,87 Gj a náklady 104 585 Sk.


1. 34 862 – ( 0 + -38 + 0 + 317 ) = 34 584 Sk.
2. 34 862 – ( 0 + 5 875 + 0 + -4 082 ) = 33 069 Sk.
3. 34 862 – ( 0 + -5 836 + 0 + 3 765 ) = 36 933 Sk.
Dom 104 585 Sk.

Posledné dva pohľady, ktorý si vybrať??? Ako sa hovorí, zlatá stredná cesta, teda priemer. Priemer sme už mali, náklady na jeden m2. Teraz je to nemožné, teraz sa treba snažiť, aby počet nameraných jednotiek, korigovaných korekciou výkonom radiátorov mal čo najmenšiu odchýlku od priemeru na jeden m2. Tie by sa mali ešte upraviť koeficientom nevýhodnej polohy. To je minimum rozpočítania tepla, nákladov za teplo.

To, čo som uviedol si môže každý prepočítať. Len si musí dosadiť počet nameraných jednotiek taký, aby mu po uvedených korekciách vyšla v bytoch úhrada byt 1. 14 128; 2. 19 488; 3. 31 810 Sk. Ostatné výsledky môžu byt iné, ale podstata je rovnaká.

Príklad v novinách uviedol tri byty, vytrhnuté z jedného domu. Pokladám to za zavádzajúce. Aj to je zavadzajúce vysvetlenie.


Šiestá kapitola.

Pre posúdenie predkladám celý dom.

Zatiaľ uvádzam len úhradu jednotlivých bytov a ich percentuálnu odchýlku úhrady od priemeru v dome, rozdelenia nákladov podľa m2. A presuny za pomer 30 : 70 a za polohu miestnosti.

Skúsim vás trochu dať do obrazu. Dom má 7 podlaží na podlaží je 6 bytov. V dome je 42 bytov. Tri vchody po 14 bytov. Byty č. 1, 2, 5, 6 majú plochu 60,63 m2. Byty č. 3, 4 majú plochu 67,65 m2. Červené byty sú vonkajšie, je ich 22. Zelené a modré sú byty vnútorné, je ich 20.

Úhrada jednotlivých bytov z nákladov domu.

7. podlažie. Byt č.1, 11 855; č.2, 15 063; č.3, 12 252; č.4, 12 900; č.5, 24 879; č.6, 26 868.
6. podlažie. Byt č.1, 09 287; č.2, 08 756; č.3, 12 768; č.4, 13 990; č.5, 07 590; č.6, 15 128.
5. podlažie. Byt č.1, 05 694; č.2, 21 459; č.3, 14 135; č.4, 10 474; č.5, 09 801; č.6, 14 713.
4. podlažie. Byt č.1, 16 394; č.2, 07 401; č.3, 08 236; č.4, 13 310; č.5, 06 129; č.6, 11 994.
3. podlažie. Byt č.1, 06 631; č.2, 05 049; č.3, 09 978; č.4, 10 643; č.5, 08 996; č.6, 07 337.
2. podlažie. Byt č.1, 18 004; č.2, 16 524; č.3, 16 421; č.4, 10 564; č.5, 10 907; č.6, 12 647.
1. podlažie. Byt č.1, 18 091; č.2, 07 843; č.3, 05 909; č.4, 07 416; č.5, 10 815; č.6, 11 374.

Dom 506 223; vonkajšie byty, 283 093; vnútorné byty, 223 130.
Percentuálny podiel: Dom 100 %; vonkajšie byty, 55,92 %; vnútorné byty, 44,08 %.
Percentuálny podiel pri priemere, rozdelení podľa m2: Dom 100 %; vonkajšie byty, 51,50 %; vnútorné byty, 48,50 %.

Rozdiel: Dom 0 %; vonkajšie byty, -4,42 %; vnútorné byty, 4,42 %.

Priemer bytov č. 1, 2, 5 a 6 je 11 605 Sk. bytov č. 2 a 3 je 12 949 Sk.

Percentuálna odchýlka jednotlivých bytov od priemeru svojho bytu. Plusové číslo, nad priemer, mínusové, pod priemer.

Čo spôsobilo také odchýlky v bytoch??? Veľa, veľa, veľa, každá drobnosť v byte, dome. Ale podstatné, vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie v dome, bytoch, zateplenie obvodového plášťa domu, postoj vlastníkov k optimálnemu nastaveniu termohlavíc. Počet nameraných jednotiek, ich korekcia koeficientmi, výkonu radiátorov a nevýhodnej polohy bytu v dome a ešte pomer rozdelenia podľa m2.

7. podlažie. Byt č.1, 2,15 %; č.2, 29,79 %; č.3, -5,38 %; č.4, -0,37 %; č.5, 114,38 %; č.6, 131,52 %.
6. podlažie. Byt č.1, -19,97%; č.2, -24,55%; č.3, -1,39%; č.4, 8,04 %; č.5, -34,60 %; č.6, 30,36 %.
5. podlažie. Byt č.1, -50,93%; č.2, 84,91 %; č.3, 9,16 %; č.4, -19,11%; č.5, -15,55%; č.6, 26,78 %.
4. podlažie. Byt č.1, 41,26 %; č.2, -36,23%; č.3, -36,40%; č.4, 2,79 %; č.5, -47,19%; č.6, 3,35 %.
3. podlažie. Byt č.1, -42,86%; č.2, -56,49%; č.3, -22,94%; č.4, -17,80%; č.5, -22,48 %; č.6, -36,78 %.
2. podlažie. Byt č.1, 55,14 %; č.2, 42,39 %; č.3, 26,82 %; č.4, -18,42 %; č.5, -6,02 %; č.6, 8,98 %.
1. podlažie. Byt č.1, 55,89 %; č.2, -32,42 %; č.3, -54,36 %; č.4, -42,72 %; č.5, -6,81%; č.6, -1,99 %.

Vonkajšie byty 7,92 %, vnútorné byty -10,04 %.

Počet korigovaných jednotiek v bytoch na konečné rozdelenie nákladov, alebo dohodnutej časti nákladov podľa výsledku pomerového merania. V našom prípade 70 % nákladov.

7. podlažie. Byt č.1, 2 813; č.2, 3 890; č.3, 2 811; č.4, 3 028; č.5, 7 188; č.6, 7 856.
6. podlažie. Byt č.1, 1 950; č.2, 1 772; č.3, 2 984; č.4, 3 395; č.5, 1 380; č.6, 3 912.
5. podlažie. Byt č.1, 0 743; č.2, 6 039; č.3, 3 443; č.4, 2 214; č.5, 2 123; č.6, 3 737.
4. podlažie. Byt č.1, 4 337; č.2, 1 316; č.3, 1 462; č.4, 3 166; č.5, 0 889; č.6, 2 859.
3. podlažie. Byt č.1, 1 058; č.2, 0 527; č.3, 2 047; č.4, 2 270; č.5, 1 852; č.6, 1 295.
2. podlažie. Byt č.1, 4 878; č.2, 4 381; č.3, 4 211; č.4, 2 244; č.5, 2 494; č.6, 3 079.
1. podlažie. Byt č.1, 4 907; č.2, 1 465; č.3, 0 680; č.4, 1 186; č.5, 2 463; č.6, 2 651.


Dom 119 033, vonkajšie byty 68 825, vnútorné byty 50 209.

Percentuálny podiel, vonkajšie byty 57,82 %, vnútorné byty 42,18 %.

Ak by boli náklady rozdelené len podľa jednotiek bol by ich percentuálny podiel vyše uvedený. Takže rozdelenie podľa pomeru 30 : 70 znížilo vonkajším, nevýhodným bytom percentuálny podiel o 1,9 %. Je to 9 604 Sk. Priemer na byt 436 Sk. Stojí to za to tej nevýhodnej skupine bytov???

V skutočnosti sú presuny medzi bytmi pri dohodnutom spôsobe takéto, čierny berú, červený musia dať :

Presuny medzi bytmi spôsobené pomerom 30 : 70 %.

7. podlažie. Byt č.1, 558; č.2, 1 737; č.3, -114; č.4, 178; č.5, 6 161; č.6, 7 440.
6. podlažie. Byt č.1, -1 037; č.2, -1 342; č.3, -282; č.4, 214; č.5, -1 815; č.6, 1 411.
5. podlažie. Byt č.1, -2 522; č.2, 3 810; č.3, 273; č.4, -1 212; č.5, -919; č.6, 1 240.
4. podlažie. Byt č.1, 2 212; č.2, -1 892; č.3, -2 120; č.4, -62; č.5, -2 408; č.6, 100.
3. podlažie. Byt č.1, -2 123; č.2, -2 846; č.3, -1 413; č.4, -1 143; č.5, -1 245; č.6, -1 863.
2. podlažie. Byt č.1, 2 847; č.2, 1 808; č.3, 1 200; č.4, -1 176; č.5, -470; č.6, 363.
1. podlažie. Byt č.1, 3 433; č.2, -1 516; č.3, -2 972; č.4, -2 293; č.5, -177; č.6, 176.

Dom 0, vonkajšie byty 13 041, vnútorné byty -13 041 Sk.

Ak by mali vlastníci schvaľovať pomer podľa červených čísel, tak 24 by ich bolo proti, to je 57,14 %.

Presuny medzi bytmi spôsobené koeficientmi nevýhodnej polohy miestnosti v dome.

7. podlažie. Byt č.1, 1 052; č.2, 596; č.3, 431; č.4, 464; č.5, 1 102; č.6, 2 098.
6. podlažie. Byt č.1, -102; č.2, -283; č.3, -477; č.4, -542; č.5, -220; č.6, -230.
5. podlažie. Byt č.1, 25; č.2, -965; č.3, -550; č.4, -354; č.5, -339; č.6, -214.
4. podlažie. Byt č.1, -93; č.2, -210; č.3, -234; č.4, -506; č.5, -142; č.6, -155.
3. podlažie. Byt č.1, 21; č.2, -84; č.3, -327; č.4, -363; č.5, -296; č.6, -79.
2. podlažie. Byt č.1, 245; č.2, -700; č.3, -637; č.4, -358; č.5, -398; č.6, -194.
1. podlažie. Byt č.1, 1 525; č.2, 225; č.3, 104; č.4, 182; č.5, 378; č.6, 643.

Dom 0, vonkajšie byty 8 021, vnútorné byty -8 021 Sk.

Ak by mali vlastníci schvaľovať koeficient polohy podľa červených čísel, tak 27 by ich bolo proti, to je 64,29 %.

Presuny spolu.

7. podlažie. Byt č.1, 1 610; č.2, 2 334; č.3, 317; č.4, 642; č.5, 7 263; č.6, 9 538.
6. podlažie. Byt č.1, -1 139; č.2, -1 625; č.3, -758; č.4, -328; č.5, -2 036; č.6, 1 181.
5. podlažie. Byt č.1, -2 497; č.2, 2 845; č.3, -277; č.4, -1 566; č.5, -1 258; č.6, 1 026.
4. podlažie. Byt č.1, 1 919; č.2, -2 102; č.3, -2 353; č.4, -568; č.5, -2 550; č.6, -55.
3. podlažie. Byt č.1, -2 102; č.2, -2 930; č.3, -1 740; č.4, -1 506; č.5, -1 541; č.6, -1 943.
2. podlažie. Byt č.1, 3 092; č.2, 1 108; č.3, 527; č.4, -1 534; č.5, -868; č.6, 169.
1. podlažie. Byt č.1, 4 958; č.2, -1 292; č.3, -2 868; č.4, -2 111; č.5, -201; č.6, 819.

Dom 0, vonkajšie byty 21 062, vnútorné byty -21 062 Sk.

Ak by mali vlastníci schvaľovať koeficient polohy podľa červených čísel, tak 25 by ich bolo proti, to je 59,52 %.


Záver.

Teraz si vyber!!!

Jednoduché, že?

V našom bytovom dome bolo a je to veľmi jednoduché. Prečo ? Stručne popíšem.

Po zavedení PRVN prvý rok rozpočítavanie bolo urobené podľa pomeru 30/70. Medzi niektorými porovnateľnými bytmi síce boli veľké rozdiely v nameraných dielikoch podľa PRVN, ale nikto sa nepozastavil nad tým, prečo je tomu tak. Každý videl len výšku úhrad za teplo. Druhý rok sa schvaľovala nová metodika. Žiadne čísla, žiadne údaje, žiadne porovnávania, len bolo zdôrazňované, že prijatou metodikou nebudú medzi bytmi už také rozdiely, platby sa budú vyrovnávať. Nová metodika rozpočítavania tepla bola nadpolovičnou väčšinou schválená a výsledok tejto metodiky je, že v roku 2008 ako aj v tomto roku rozpočítavanie v konečnom dôsledku je v obrátenom pomere 70/30.
Pre zaujímavosť uvediem len jedno špecifikum našej bytovky. U niektorých bytov bol zvýšený výkon vykurovacích telies pridaním radiátorových článkov ( prehľad bol urobený cca pred 10 rokmi, RVN sú namontované tretí rok). Zvýšené počty radiátorových článkov oproti pôvodnému projektu:
1.sedem porovnateľných bytov má rozdielny výkon radiátorových článkov o 7,5 % , čo zodpovedá výkonu 6 článkov, v každom byte
2.jeden porovnateľný byt má rozdielny výkon radiátorových článkov o 26,8 % , čo zodpovedá výkonu 15 článkom,
3.jeden porovnateľný byt má rozdielny výkon radiátorových článkov o 7,1 % , čo zodpovedá výkonu 4 článkov,
4.jeden porovnateľný byt má rozdielny výkon radiátorových článkov o 4,5 % , čo zodpovedá výkonu 2 článkom,

A čo ďalej ?

Mjeryy, začnem od konca. A čo ďalej?

Vieš, si jeden z mála, ktorého zaujíma vec od predku, začiatku. Vždy 1.1. je stav prístrojov, elektronických nula. Pár ľudí to zaujíma po skončení vykurovania 31.12. skôr len stavy svojich prístrojoch. Väčšina si toho všimne až 31.5. nasledujúci rok keď dostanú ročné vyúčtovanie. Ale aj vtedy sú postoje rôzne. Niekto má preplatok a tým je to preňho vybavené. Zväčšia tí, čo majú nedoplatky si začnú všímať podrobnosti, vlastne služieb, ktoré spôsobujú najvyššie náklady a to je za teplo a teplú vodu.

Cena tepla začala značne narastať, takže v bytových domoch je nevyhnutné znižovať spotrebu tepla. Ako? Vykurovacie systémy v domoch boli projektované na dostatok lacného tepla, nemali hydraulické vyregulovanie, komu sa zdalo, že má v byte zimu, povymieňal si radiátory za výkonnejšie. To nie je prípad len vášho domu. Asi na Slovensku taký dom nie je. Tí boli naučení s teplom plytvať, čo však to ktosi iný zaplatí. Pri pomerovom meraní to ale vyplávalo na povrch. Nastali problémy. Niekto si myslel, že nekúrim, neplatím. Iní ako pred pomerovým meraním, však to ktosi zaplatí. Ale kto? Vlastníci bytov, domu.

Do roku 2005 to bolo na dodávateľoch pomerového merania a vlastníkov, ktorí si pomerové meranie kúpili. Dodávatelia veľké rozdiely znižovali rozdelením nákladov pomerom 30 : 70 percent. No rozdiely boli aj tak ešte veľké. URSO navrhol vyhlášku, spôsob rozpočítania dodaného tepla a nákladov za teplo. No nepomohlo to. Preto vyhlášku novelizoval, ale ani novela to nevyriešila.

Ako vidíš, aj v novinách sa propaguje špatný spôsob. V Pravde uviedli niektoré údaje, ktoré spôsobili rozdiely. No, vôbec neuviedli podstatu rozdielov, výsledok pomerového merania ako celku. Ale dá sa vidieť, ak sa vie ako sa na to pozrieť. Uviedol som zverejnené údaje ako v malom dome s troma bytmi na ktorom sa dá pochopiť ako to v tom dome vlastne funguje, keď sa mieša rozdelenie podľa výsledku pomerového merania s rozdelením podľa m2.

A potom som uviedol dom so 42 bytmi a realitu. Najprv to o čo sa zaujíma každý, peniaze.
Peniazmi sa nekúri, peniazmi sa za teplo platí. Treba sa venovať nameraným jednotkám tie vyjadrujú kde bolo minuté viac tepla. Ale to je trochu náročnejšie.

Čo ďalej? Ak je väčšina presvedčená, že hlúposť je pre dom výhoda, tak vlastne môžeš len vysvetľovať, ak to dokážu ľudia pochopiť, môže sa niečo zmeniť. A v tom nie ste na Slovensku tiež sami. Nie je dom v ktorom sa pomerom nepresadila hlúposť, ide len o to v akej výške. U vás je to 70 % hlúposti a 30 % rozumnej úvahy. Ale vy ste sa v dome dohodli, že nemáte ani možnosť si to skontrolovať, vysvetliť. Tak by som povedal, že ani tých 30 % nie je rozumná úvaha.

U nás je to opačne 30% hlúposti a je presne vidieť dopad jej pôsobenia na každý byt. A nezaberá to, nie sú za zmenu.

Dám sem aj to , čo trápi teba vo vašom dome, radiátory výkonom navýšeným nad projektovaný výkon, k tomu namerané jednotky. Uvidíš, že ten problém, ktorý je u vás je aj u nás. Všade, kde je pomerové meranie tepla. Chce to troška času.

No aj u nás boli špekulanti, ktorí si namontovali /ešte za čias, keď sa nebrali do úvahy koef. výkonu/ radiárory "hovadsky" veľké. Ale teraz sa chytajú za hlavu, keď namiesto 1 nameraného dielika majú napr. 3,7 korigovaného.

Jaroslav, vtedy rýchlo pochopil, že keď si dá väčší, výkonnejší radiátor zaplatia rozdiel, ktorý spotrebuje dom naviac všetci v dome.

Teraz má problém, pomaly chápe, že prístroje sú na rovnakom mieste radiátora. A počet nameraných jednotiek sa upravuje koeficientom výkonu radiátora. Aj to, že výkonnejší radiátor dosiahne v miestnosti 20 - 22 °C za kratší čas. Teda ak je optimálne nastavená hlavica, odstaví prietok vody radiátorom a prístroj zaznamená menej jednotiek.

Radiátor zabezpečí v byte teplotu 21 °C pri 1 000 dielikoch a má koeficient 1,0.

Ten "hovadský" koeficient 3,7. Tomu stačí 270,27 jednotiek. Krát 3,7, rovná sa 1 000 dielikov. Obaja budú platiť za 1 000 dielikov.

Jednoduché, ale pre neho je jednoduchšie namerať viac dielikov a potom požadovať pomer 60 : 40, však tak je to uvedené vo vyhláške, zákone. Aby v čo najväčšej miere využil výkonnejší radiátor vo svojom byte za peniaze ostatných vlastníkov.

To vieš, že požadovali 60/40, ale neprešlo im to.

Jaroslav, no, vidíš to.
To u mieryyho je iná klasa,
plytvajú s teplom zasa!

Majú 70 : 30 pomer,
ten čo šetrí,
toho riadne oder.

V poslednom období v tlači boli uvedené články, v ktorých sa hovorí, že v zateplených domoch pri rozpočítavaní nákladov za teplo by mal byť pomer až 80:20 resp. 70:30 a to z dôvodov, že krajné byty majú väčšie tepelné straty ako stredné. Žiadna zmienka o tom, ako sa skontroluje opodstatnenosť množstva odberu tepla v týchto bytoch, nakoľko výkon radiátorov pred zateplením a po zateplení ostal nezmenený . Vyšší odber tepla bude spôsobený napr. zriadením nového obytného priestoru z nebytového – loggia a jej temperovanie, dlhodobé, časté vetranie a pod.
Ako riešiť problém? Nadpolovičná väčšina pomer 70:30 schválila. Zákon to pripúšťa !!!???.

Mierry, píšu hlúposti. Všetky veci ktoré si uviedol v príspevku a v tvojej téme, priloženej, je možné riešiť v bytovom dome, ak ich dôsledok pochopí väčšina vlastníkov v dome. Zatiaľ to vypadá u vás špatne. Skôr sa nedá v tých veciach riešiť nič. Jedna je, ale to je o ničom, súd. Krajná možnosť.

Priložená tvoja téma.

http://www.porada.sk/t142170-kto-sa-...ok-2009-a.html

Korpus, vieš o čo sa jedná? Keď si zoberie svoje vyúčtovanie na niečo príde, no nič nevidí, nič nevie. Treba vidieť celok, celý dom, každý detail, za viac rokov späť, až potom je možné vec pochopiť.

Takých ako si ty s tvojím názorom potrebujú štatutári, správcovia bytových domov, dodávatelia pomerového merania, rozpočítačí nákladov na teplo. Ten rozdiel môže byť v desiatkach Eur, ale aj v stovkách. Pokiaľ sa jedná o dom môžu to byť aj tisícky.

Mierry vie o čom píše, hovorí, ale je v dome sám, prípadne je ich pár v dome, čo mu rozumejú, alebo chcú rozumieť. A to nestačí. U nich sa kolektívne dohodli, že sa o tom nebudú baviť, ale každý si môže vyprávať čo chce, aj tak nevie o čom.

Kúp si celý chleba, 70 - 80 % nepotrebuješ, čo s nim spravíš??? Ak v dome investujú do zníženia spotreby tepla milióny Sk. tisíce Eur a potom to, do čoho investovali majú využívať len na 70 - 80 %, nebolo škoda investícii???

Niekedy sa počíta aj s návratnosťou. Aká môže byť pri 70 - 80 percentnom využívaní??? Veky???

Beriem to tiež za radu, ale podstata je v inom. Metodika podľa, ktorej rozpočítavanie bolo v pomere 30/70 sa po roku zmenila. Pri schvaľovaní novej metodiky bolo zdôrazňované, že prijatou metodikou nebudú medzi bytmi už také veľké rozdiely, platby sa budú vyrovnávať. Avšak schválenou metodikou sa rozpočítavanie zmenilo tak, že v konečnom dôsledku rozpočítavanie je urobené v pomere 70/30 . Pri takomto pomere sú zvýhodnené napr. porovnateľné byty, ktoré majú zvýšený výkon vykurovacích telies a to nielen z hľadiska tepelnej pohody, ale časť za zvýšený odber tepla (?) ( napr. zriadenie nového obytného priestoru z nebytového – loggia a jej temperovanie, dlhodobé, časté vetranie a pod.) uhrádzajú ostatné byty. Metodika bola schválená nadpolovičnou väčšinou ( ? ) .

Z analýzy spôsobu rozpočítania nákladov na teplo v pomere základnej zložky 30 % a spotrebnej zložky 70% vyplýva, že zavedením vyššej základnej zložky podlahovej plochy do rozpočítania nákladov na teplo dochádza k 50,5 % zvýšeniu nákladov na teplo u bytov s najnižšou spotrebou tepla v byte, ktoré sa zmenšujú a v pásme spotreby tepla 4000 kWh, už predstavujú zvýšenie nákladov na teplo iba o 0,1 % u 3-izbového bytu a o 6,6 % u 4-izbového bytu, v porovnaní so spotrebou tepla podľa meračov, kedy sa zvýšené náklady na teplo od 50,5 % do 6,6 % u bytov s najnižšou spotrebou tepla, presúvajú na úhradu nehospodárnej spotreby tepla bytov s vysokou spotrebou tepla, u ktorých sa naopak náklady na teplo od pásma spotreby 5000 kWh znižujú od 3 % u 3-izbových bytov / 71,7 m2 / a 0,1 % u 4-izbových bytov / 87,4 m2 /, až do pásma spotreby tepla 10 000kWh, do výšky 17 % u 3-izbovych bytov a o 13 % u 4-izbových bytov. Týmto bytom sa znížili skutočné náklady na teplo v porovnaní so spotrebou tepla podľa meračov tepla až o 5920,-Sk a na tieto znížené náklady im prispievajú byty s hospodárnou spotrebou tepla, podľa nezmyselnej zásady, že čím je v spotrebe tepla hospodárnejší byt, tým väčší je ich príspevok na teplo, ktoré nespotrebovali bytom, ktoré mali vyložené nehospodárnu spotrebu tepla a teda aj vysoké náklady na teplo, na úhrade ktorých sa ale už aj podieľajú byty, ktoré mali hospodárnu spotrebu tepla. Pre byty s najnižšou spotrebou tepla predstavuje zvýšenie nákladov na teplo sumu až 4457,-Sk a pre byty s najvyššou spotrebou tepla zníženie nákladov na teplo o sumu až 5920,-Sk, v porovnaní s nákladmi na teplo odobraného podľa meračov tepla v kWh.
Teda žiadna akademická analýza a debata o spotrebe tepla meranej v bezrozmernej velicine PRVN, teda dielikoch. To iba na okraj vašej diskusie. A to nepišem o zvratenosti pomeru 60 % na 40 %. V rámci novelizácie neregulačného Úradu a jeho asocialných opatrení.

sito, sitko je niekto iný! sitečko je prípustné, zmenšenina sita. Nikto pod tým nie je registrovaný.

Zopakujem:

Čo už tak môže mať spoločné :
rozpočítavanie dodaného tepla / faktúra za dodané teplo ?????????????

Bývaš v rodinnom dome? Nechápeš? Netreba rozpočítavať!

PS
A aby si sa netrápil s vekmi - pomôžem ti malou násobilkou :
Pri investovaní do niečoho, čo prinesie 20% úspor (dúfam, že som to pre zatepľovanie príliš neprehnal)
- je návratnosť pri 100 % využití cca 5 rokov
- je návratnosť pri 70 % využití cca 7,1 roka
A zvýšenie návratnosti z 5 na 7,1 - u mňa nie sú veky

U teba nie, ty sa nemôžeš trápiť! Ty žiješ niekde inde, mimo!

Päť rokov je 1 825 dní. Zvýšenie návratnosti je na 7,1 roka, to je 2 592 dní. Rozdiel je 767 dní. To fakt nestojí za to. Podstatná je výška nákladov a jej dohodnuté úročenie.

Tomu nerozumiem, a ty???

Tak zaostalý, aby som sa vracal späť a kúril, spotreboval viac tepla ako som pred tým spotreboval, ale nepotreboval. To som nevedel, ale som sa dozvedel.

Lenže na Slovensku je kopu ľudí, ktorí nevedia!!! Prečo, nevedia??? Niekto ich ohlupuje. Ale to je v poriadku? Hlúpy, kúpy!!!

A kto je hlúpy???

Čo k tomu??? Buď je u vás v dome väčšina sprostých hlupákov, zaslepených. Alebo stoja na nesprávnom mieste a ich uhol pohľadu je skreslený. Je tu aj možnosť, že ta väčšina s teplom plytvá a tá rozhodla, že to plytvanie zaplatí tá menšina, čo s teplom neplytvá. Môj názor. Ale, ten nerozhoduje, no, môže byť za istých okolnosti rozhodujúci.