Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Teplo - všeličo, nie všetko. Doplň svoje poznatky.
Teplo všeobecne, je jednoducho veľmi zložitá vec. Teplo ani tak nie, to je dané teplom, energiou. Teplotou v °C. A tepelnou pohodou človeka pri teplote °C. Sú to rôzne veci, ktoré spolu súvisia.
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Naposledy upravil sito : 05.04.10 at 07:06
Hľadať v debate
Čo nám tým chcú povedať Európania?
Stačí 30 %?
...originál...
...teda , páni, klobúk dole pred vami, nech sú vaše argumenty z ktorejkoľvek strany, všetko je nič proti mojej susede-to len tak nahlas sama pre mňa uvažujem...včera vešala prádlo na balkáne v dvojo hrubých ponožkách, hrubých teplácoch a kožušinkovej veste..pýtam sa jej, či jej nežblnká voda v radiatore a ona-že veru ešte nemala ani zapnuté, stačí jej to z trubky...stojí mi rozum nad lakomstvom aj nad tým, že si neuvedomuje, čo robí a ešte podporuje, tým, že nevetrá a netemperuje aj plesne vo svojom byte...ale zabijem ju, ak to prejde aj ku mne...
Naprosto suhlasim s argumentami Paskova, takze ak by bola nejaka temperovacia teplota stanovena, technicky by musela byt aplikovana vyrobcom do termostatickej hlavice, tam by to bolo ale s velkou zotrvacnostou, takze by to musela byt termostaticka hlavica proporcionalne riadena, na zaklade udajov o vonkajsej teplote a vnutornych teplot v kazdej izbe a teda radiom riadena, takze s centralnou jednotkou v byte, ktora by bola napojena na centralnu jednotku bytoveho domu. Taky luxus by si ale malokto dovolil, pretoze tento system by poriadne stal aj v drotovej podobe. Otazkou je, ci tie byty, ktore by mali byt temperovane, by aj stali za tuto investiciu, pretoze by ju musel realizovat stat cez pravnu normu a technicku normu a vyrobcovia vo vyrobe.
Je majitel bytu s individualnym vykurovanim dodavatelom tepla ?
Zrejme ano, pre seba sameho. Pozrime sa co je obsahom § 18 Zakona o tepelnej energetike:
(1) Dodávateľ je povinný :
a) merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom
spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom
mieste a zabezpečiť overovanie určeného meradla
podľa osobitného predpisu,
b) zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného
meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom
meradle,
d) vykonávať mesačné odpočty určených meradiel a
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.
Cize ide uz iba o to najst v legislative, ze takyto dodavatel je povinny vysledky plnenia podla tohto zakona poskytovat aj Spolocenstvu vlastnikov bytov alebo Spravcovi obytneho domu.
Zrejme ano, pre seba sameho. Pozrime sa co je obsahom § 18 Zakona o tepelnej energetike:
(1) Dodávateľ je povinný :
a) merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom
spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom
mieste a zabezpečiť overovanie určeného meradla
podľa osobitného predpisu,
b) zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného
meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom
meradle,
d) vykonávať mesačné odpočty určených meradiel a
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.
Cize ide uz iba o to najst v legislative, ze takyto dodavatel je povinny vysledky plnenia podla tohto zakona poskytovat aj Spolocenstvu vlastnikov bytov alebo Spravcovi obytneho domu.
Naposledy upravil Takmerstarec : 19.10.11 at 11:42
Takmerstarec 
Tomu sa vravi znasilnovanie zakona v praxi. Pretoze o prave nemate ani tie najmensie vedomosti. Pretoze, keby ste ich mali, tak by ste si precitali uvodnu preambulu zakona a najma ustanovenia §2 "Základné pojmy," kde by ste si precitali aj toto a potom nepisali totalne hluposti a hlavne naozaj hlupe zavery :
§2 zákona o energetike :
Na účely tohto zákona sa rozumie:
d) dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla podľa tohto zákona a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
e) odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,
f) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu
Doporučuji do pozornosti:
IEPD - Inštitút pre energeticky pasívne domy
IEPD - Inštitút pre energeticky pasívne domy
| 11. – 13. november 2011 Tradičné medzinárodné Dni pasívnych domov sa uskutočnia druhý novembrový víkend už ôsmy raz. Slovensko sa do tejto akcie zapojilo prvýkrát v roku 2007, takže tento rok to bude už piata možnosť pozrieť a navštíviť aj u nás stále početnejšie a z hľadiska energetickej efektívnosti veľmi progresívne stavby. V tomto roku si naviac pripomíname 20. výročie vzniku konceptu pasívneho domu a 15. výročie vzniku Passivhaus Institut v Darmstadte. Pasívne domy teda opäť otvoria dvere širokej verejnosti, aby si každý záujemca mohol na vlastnej koži vyskúšať a prežiť vysokú kvalitu vnútorného prostredia, ktorá ho spolu s mimoriadne úspornou prevádzkou charakterizuje. Pozývame Vás na prehliadku do vybraných objektov, ktorých zoznam začneme na stránkach iEPD v najbližších dňoch uverejňovať. Ich lokalizácia na našom území veľmi názorne ukazuje, že pasívne domy môžu byť naprojektované a úspešne zrealizované nielen v južných regiónoch, ale aj v podstatne nepriaznivejších podmienkach hornatého severného Slovenska. O špecifikách riešení a možných úskaliach realizácie sa dozviete priamo od projektantov či majiteľov týchto domov. Pasívne domy
Na tejto stránke budú postupne uverejňované objekty, ktoré bude môžné navštíviť. |
| 13.-14.10.2011 Technopol, Bratislava Medzinárodná konferencia PASÍVNE DOMY 2011 prinesie nielen najnovšie informácie, ale aj spôsob, ako prostredníctvom pasívnych domov splniť požiadavku Európskej smernice 2010/31/EÚ, aby sa od 31.12. 2020 stavali všetky nové budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Zdroj: www.iepd.sk |
Uvadzam tieto vynatky zo zakonov a vyhlasok, aby som ukazal, ze naozaj na individualnych vyrobcov tepla v bytoch v ramci obytnych domov sa "(ne)zabudlo":
Predpis č. 476/2008 Z. z.Zákon o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.
§ 6
Povinnosti pri spotrebe energie v budovách
(1) Vlastník veľkej budovy
a) s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný
1. zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove,
2. vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb,
b) s centrálnou prípravou teplej vody je povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,
c) je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 môže vlastník veľkej budovy previesť zmluvou na správcu.
(3) Za splnenie povinnosti v odseku 1 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, s ktorým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzavretú zmluvu o výkone správy podľa osobitného predpisu.
SVB bez udajov o spotrebe z bytov s individualnym vykurovanim nedokaze, nema moznost, poskytnut kompletny a spravny subor udajov za cely obytny dom.
Predpis č. 476/2008 Z. z.Zákon o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.
§ 6
Povinnosti pri spotrebe energie v budovách
(1) Vlastník veľkej budovy
a) s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný
1. zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove,
2. vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb,
b) s centrálnou prípravou teplej vody je povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,
c) je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 môže vlastník veľkej budovy previesť zmluvou na správcu.
(3) Za splnenie povinnosti v odseku 1 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, s ktorým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzavretú zmluvu o výkone správy podľa osobitného predpisu.
SVB bez udajov o spotrebe z bytov s individualnym vykurovanim nedokaze, nema moznost, poskytnut kompletny a spravny subor udajov za cely obytny dom.
Doporučuji do pozornosti:
Projekt CEPHEUS
Je pilotní a výzkumný projekt Evropské unie CEPHEUS (Cost Efficient Passive Houses as European Standards).
V rámci tohoto projektu bylo v letech 1999-2001 na 14 místech v pěti zemích Evropy postaveno celkem 221 bytových jednotek.
Cíle projektu:
Zdroj: www.pasivnidomy.cz
Projekt CEPHEUS
Je pilotní a výzkumný projekt Evropské unie CEPHEUS (Cost Efficient Passive Houses as European Standards).
V rámci tohoto projektu bylo v letech 1999-2001 na 14 místech v pěti zemích Evropy postaveno celkem 221 bytových jednotek.
Cíle projektu:
- demonstrovat technické možnosti ve stavebnictví za nízkých vícenákladů na různých typech budov
- zkoumat chování a přispůsobivost nabídky a poptávky v tomto odvětví
- testovat chování pasivních domů v různých klimatických podmínkách
- nabídnout laikům i expertům možnost vyzkoušet a vidět pasivní domy na mnoha místech Evropy
- dát impuls pro další rozvoj levných energeticky úsporných domů
- vytvořit podmínky a základ pro budoucí velký trh s pasivními domy
- v rámci světové výstavy Expo 2000 prezentovat přístup k dodávkám energetických zdrojů (napojení na kotelnu na obnovitelné zdroje)
Zdroj: www.pasivnidomy.cz
Nebolo vy vhodnejsie otvorit temu Pasivne domy ? Takto to tu budeme v buducnosti tazko hladat.
Takže Európania nám povedali, že domy sú v piatich kategóriach, stará zástavba, novostavby postavené v rokoch 1980 až 1994, novostavby od roku 1995, nízkoenergetické domy a pasívne domy.
Podstatný rozdiel je v spotrebe tepla na ich vykurovanie. Je v podstate jedno aký je ktorý dom. Podstatné je, že každý dom má svojho, svojich vlastníkov, ktorí rozhodujú o svojom majetku. Teda aj o vykurovaní svojho domu, bytov. Ak majú svoju kotolňu, tak má meranie spotreby. Ak má dodávateľa tepla, dodávateľ tepla je povinný si na päte domu namontovať fakturačný merač spotreby tepla. Vôbec dodávateľa nezaujíma, nemusí, ako si vlastníci rozdelia náklady za spotrebované teplo medzi sebou. Nie je v súčastnosti platný zákon na základe, ktorého sú vlastníci v bytoch mať nejaké meranie, alebo nejaké prístroje na základe ktorých by sa rozpočítavali náklady za dodané teplo. Ak sa dohodnú, že ich chcú, správca im ich musí zabezpečiť z FOaÚ. Prístroje, meradlá musia byť vo všetkých bytoch rovnakej triedy a presnosti. Vyhláška, neuvádza v akej presnosti. Je to len a len ich vec. Ak sú a vlastníci si nedohodnú spôsob rozpočítania nákladov, ten kto rozpočítava domu náklady za teplo má postupovať podľa vyhlášky 358/2009. Ak sa vlastníci rozhodnú inak rozpočítať náklady, odseky 1 až 9 vyhlášky sa neuplatňujú. Teda náklady sa rozpočítajú takým spôsobom, ako rozhodli vlastníci.
Každá kategória domov potrebuje vykurovanie a potrebuje aj spôsob rozdelenia nákladov domu na jednotlivé byty. Alebo nie?
Fakt ide len o to, či chcú rozpočítať náklady podľa m2, alebo iným spôsobom. Spôsob by mal zabezpečiť vykurovanie domu, bytov, miestnosti v súlade s vyhláškou 152/2005. A prihliadať na potrebu tepla nie spotrebu tepla, ktorú vyjadrujú zaznamenané hodnoty na prístrojoch, tu neukazujú, prípadne určených meradlách, tie síce ukazujú technické jednotky, ale len v pomere k fakturačnému meraču, súčet určených meradiel nikdy nebude súhlasiť s fakturačným meračom. Ak nie. Sú v dome zbytočné.
Ten kto nepotrebuje kúriť, mať čo najnižšie náklady sa nepôjde nikde sťažovať, že ma v byte teplotu len 16 až 17 °C. Na prístrojoch bude mať nulu. Ako ho donútiť, aby nastavil termostatické hlavice na taký stupeň, aby v byte, miestnostiach bola teplota v súlade s vyhláškou 152/2005?
Podstatný rozdiel je v spotrebe tepla na ich vykurovanie. Je v podstate jedno aký je ktorý dom. Podstatné je, že každý dom má svojho, svojich vlastníkov, ktorí rozhodujú o svojom majetku. Teda aj o vykurovaní svojho domu, bytov. Ak majú svoju kotolňu, tak má meranie spotreby. Ak má dodávateľa tepla, dodávateľ tepla je povinný si na päte domu namontovať fakturačný merač spotreby tepla. Vôbec dodávateľa nezaujíma, nemusí, ako si vlastníci rozdelia náklady za spotrebované teplo medzi sebou. Nie je v súčastnosti platný zákon na základe, ktorého sú vlastníci v bytoch mať nejaké meranie, alebo nejaké prístroje na základe ktorých by sa rozpočítavali náklady za dodané teplo. Ak sa dohodnú, že ich chcú, správca im ich musí zabezpečiť z FOaÚ. Prístroje, meradlá musia byť vo všetkých bytoch rovnakej triedy a presnosti. Vyhláška, neuvádza v akej presnosti. Je to len a len ich vec. Ak sú a vlastníci si nedohodnú spôsob rozpočítania nákladov, ten kto rozpočítava domu náklady za teplo má postupovať podľa vyhlášky 358/2009. Ak sa vlastníci rozhodnú inak rozpočítať náklady, odseky 1 až 9 vyhlášky sa neuplatňujú. Teda náklady sa rozpočítajú takým spôsobom, ako rozhodli vlastníci.
Každá kategória domov potrebuje vykurovanie a potrebuje aj spôsob rozdelenia nákladov domu na jednotlivé byty. Alebo nie?
Fakt ide len o to, či chcú rozpočítať náklady podľa m2, alebo iným spôsobom. Spôsob by mal zabezpečiť vykurovanie domu, bytov, miestnosti v súlade s vyhláškou 152/2005. A prihliadať na potrebu tepla nie spotrebu tepla, ktorú vyjadrujú zaznamenané hodnoty na prístrojoch, tu neukazujú, prípadne určených meradlách, tie síce ukazujú technické jednotky, ale len v pomere k fakturačnému meraču, súčet určených meradiel nikdy nebude súhlasiť s fakturačným meračom. Ak nie. Sú v dome zbytočné.
Ten kto nepotrebuje kúriť, mať čo najnižšie náklady sa nepôjde nikde sťažovať, že ma v byte teplotu len 16 až 17 °C. Na prístrojoch bude mať nulu. Ako ho donútiť, aby nastavil termostatické hlavice na taký stupeň, aby v byte, miestnostiach bola teplota v súlade s vyhláškou 152/2005?
Na Slovensku je udajne 799 624 bytov v obytnych domoch. To je dost vela (politicka sila) pri tak malom pocte obyvatelstva!
Nikto nikoho nedonúti, aby kúril tak alebo onak. Ak je byt prázdny, je v ňom určite chladnejšie, takýchto bytov podľa mňa nie je veľa. Ak však v byte niekto býva, tak nejako kúriť musí, aby mu nebola zima, možno kúri málo, lebo neznáša teplo alebo šetrí. Vyhláška umožňuje riešiť rozpočítanie nákladov na teplo v prípade, že sú na meračoch nulové stavy. U nás sa postupuje tak, že ak má niektorý byt pokazený merač (došla baterka), tak sa mu dopočíta priemerná spotreba na m2. Ak by meračom manipuloval, tak nasleduje sankčný výpočet. Ak nenahlási poruchu, tak 1,5 násobok priemernej spotreby. Nič nikomu nebráni si schváliť taký postup, že bude od vlastníka požadovať kúrenie tak, že musí jeho "merač" zaznamenať nejaký minimálny údaj, ktorý ak "podlezie", tak sa mu bude rozpočítavať priemerom. Musia byť však všetci v dome napojení na vykurovanie a musia si to odsúhlasiť.
Ak má nejaký byt schválené individuálne vykurovanie, môže si kúriť ako chce, on si to platí sám, ak v byte nekúri, lebo tam nebýva, nič sa nedá robiť, nemáte právo nijakej kontroly, ak ste si to nedali do podmienok pri schvaľovaní tohto kúrenia, ale podľa mňa mal by sa podieľať na spotrebe tepla v spoločných priestoroch.
V našom dome boli spotreby na m2 v jednotlivých rokoch nasledovné (prvý stĺpec MJ, druhý kWh), v roku 2009 sme mali pol sezóny už zateplené:
Ak má nejaký byt schválené individuálne vykurovanie, môže si kúriť ako chce, on si to platí sám, ak v byte nekúri, lebo tam nebýva, nič sa nedá robiť, nemáte právo nijakej kontroly, ak ste si to nedali do podmienok pri schvaľovaní tohto kúrenia, ale podľa mňa mal by sa podieľať na spotrebe tepla v spoločných priestoroch.
V našom dome boli spotreby na m2 v jednotlivých rokoch nasledovné (prvý stĺpec MJ, druhý kWh), v roku 2009 sme mali pol sezóny už zateplené:
| 2005 | 600 | 167 |
| 2006 | 547 | 152 |
| 2007 | 550 | 153 |
| 2008 | 530 | 147 |
| 2009 | 435 | 120,7 |
| 2010 | 366 | 101,7 |
Kvaka
P. sito vyssie okrem ineho napisal : "Fakt ide len o to, či chcú (zrejme vacsina vlastnikov v bytovych domoch-moja pozn.) rozpočítať náklady podľa m2, alebo iným spôsobom."
Nuz, problem je, ze pre kazdy dom je optimalny podiel nakladov pocitanych podla m2 a podla spotreby iny. Vlastnici bytov s individualnym vykurovanim boli presvedcovani masivnou propagandou v casoch ked bola snaha odchadzat od velkych spravcovskych spolocnosti vyrabajucich a uctujucich dodavky tepla, ze su okradani, a teraz odrazu sa zistilo, ze niektori z nich, ktori netemperuju su obvinovani tiez z kradeze. Ake su priciny toho, ze stale vznikaju skupiny odberatelov tepla v bytovych domoch, ktore sa citia byt okradani a realne sa aj zisti vzdy, ze okradani su naozaj? Moj nazor je, ze pricina je v nedoceneni vyznamu doslednych systemovych analyz, modelovania, simulacii systemov pre dodavky tepla v bytovych domoch u tych, ktori poskytuju podklady pri tvorbe pravnych a technickych noriem a snaha o prilisnu jednoduchost a vseobecnost (universalitu) pri konecnych navrhoch tychto noriem. Vysledok je nizka efektivita sustav pre vyrobu a dodavku tepla, plytvanie energiami. V mene slobody jednotlivca je poskodena potom spolocnost ako celok a naviac cela spolocnost je v permanentnych sporoch o "pravdu". Pricom ozaj pravdive su iba fyzikalne zakony, pravne normy povymyslane ludmi sa ich snazia ignorovat a dosledok je okrem neefektivnej vyroby a distribucie tepla aj obrovske antagonizmy medzi zastancami technicky sice prevedetilnymi sposobmi vyroby a dodavky tepla, ale absolutne neoptimalnymi.
Sledování spotřeby energie v panelových domech
V brněnské čtvrti Nový Lískovec byla renovována řada panelových domů vysoko nad běžným českým standardem tepelných parametrů budov.
První z nich, Oblá 2 a Kamínky 6, již v roce 2001.
Šlo o domy s osmi obytnými podlažími, v každém podlaží po čtyřech bytech.
www.nliskovec.brno.cz
V této části stránek městské části Brno - Nový Lískovec můžete průběžně sledovat informace o spotřebě energie v panelových bytových domech a ve vybraných budovách ve vlastnictví statutárního města Brna svěřených městské části Brno - Nový Lískovec.
Údaje zde uváděné poskytují informace o energetických úsporách dosažených díky opatřením provedeným v rámci komplexních regenerací panelových domů. Dále dávají uživatelům jednotlivých bytových jednotek přehled o aktuálním stavu spotřeby energie na ústřední topení (ÚT) a ohřev teplé vody (TV).
Příklad: – údaje jsou dostupné veřejně na internetu
Objekt Kamínky 6 BRNO
Bytový dům - podlahová plocha: 2704.00 m2 - objem: 7166.00 m3
Zdroj: www.nliskovec.brno.cz
V brněnské čtvrti Nový Lískovec byla renovována řada panelových domů vysoko nad běžným českým standardem tepelných parametrů budov.
První z nich, Oblá 2 a Kamínky 6, již v roce 2001.
Šlo o domy s osmi obytnými podlažími, v každém podlaží po čtyřech bytech.
www.nliskovec.brno.cz
V této části stránek městské části Brno - Nový Lískovec můžete průběžně sledovat informace o spotřebě energie v panelových bytových domech a ve vybraných budovách ve vlastnictví statutárního města Brna svěřených městské části Brno - Nový Lískovec.
Údaje zde uváděné poskytují informace o energetických úsporách dosažených díky opatřením provedeným v rámci komplexních regenerací panelových domů. Dále dávají uživatelům jednotlivých bytových jednotek přehled o aktuálním stavu spotřeby energie na ústřední topení (ÚT) a ohřev teplé vody (TV).
Příklad: – údaje jsou dostupné veřejně na internetu
Objekt Kamínky 6 BRNO
Bytový dům - podlahová plocha: 2704.00 m2 - objem: 7166.00 m3
| Spotřeba tepla | ÚT | [%] | TV | [%] | |||||||||
| kWh/m2 | kWh/m2 | ||||||||||||
| Před realizací úsporných opatření | 117,2 | 100 | 52,4 | 100 | |||||||||
| Předpoklad energetického auditu | 37,6 | 32,1 | |||||||||||
| 2001 | 98,9 | 84 | 42,6 | 81 | |||||||||
| 2002 | 48,0 | 41 | 38,7 | 74 | |||||||||
| 2003 | 44,8 | 38 | 36,7 | 70 | |||||||||
| 2004 | 41,5 | 35 | 35,9 | 68 | |||||||||
| 2005 | 39,0 | 33 | 31,1 | 59 | |||||||||
| 2006 | 35,1 | 30 | 32,8 | 63 | |||||||||
| 2007 | 29,4 | 25 | 31,5 | 60 | |||||||||
| 2008 | 27,1 | 23 | 29,7 | 57 | |||||||||
| 2009 | 31,2 | 27 | 30,0 | 57 | |||||||||
| 2010 | 37,1 | 32 | 30,1 | 57 | |||||||||
| 2011 | 16,7 | 14 | 22,0 | 42 | |||||||||
Zdroj: www.nliskovec.brno.cz
No ja tu končím, v téme, lebo sa mi zdá, že sa tu akosi hrušky pletú s jablkami. Niekto si vykladá zákony akosi čudne, ak tu tvrdí, že SVB má poskytovať údaje prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, koľko plynu, či elektriny miniem vo svojom byte na individuálne kúrenie, hoci ja mám v byte na ten plyn a elektrinu, čo miniem, svoj schválený metrologicky overený merač, lebo ten môj merač slúži samozrejme na fakturačné účely, ako ináč, tomu dodávateľovi plynu a elektriny.
Paskov, my tu máme domy z rokov 70, 80 aj novšie, ale už sú postavené a už sú zväčša aj zateplené, teda aj renovované. Väčšinou sa zaoberáme spravodlivosťou pri rozpočítaní tepla, porovnávame si efektívnosť zateplenia, my staré domy, máme zvislé rozvody kúrenia, teda máme PRVN, už len ich namontovanie bolo brzdou na plyne. Tvoj údaj o spotrebe 16,7 kWh na m2, to sa mi zdá dosť nereálne, ale možno niekto má ešte menej
, čo ti ja viem, no založ tému Staviame a efektívne zatepľujeme, možno tam to pomôže.
Paskov, my tu máme domy z rokov 70, 80 aj novšie, ale už sú postavené a už sú zväčša aj zateplené, teda aj renovované. Väčšinou sa zaoberáme spravodlivosťou pri rozpočítaní tepla, porovnávame si efektívnosť zateplenia, my staré domy, máme zvislé rozvody kúrenia, teda máme PRVN, už len ich namontovanie bolo brzdou na plyne. Tvoj údaj o spotrebe 16,7 kWh na m2, to sa mi zdá dosť nereálne, ale možno niekto má ešte menej
, čo ti ja viem, no založ tému Staviame a efektívne zatepľujeme, možno tam to pomôže.
Kvaka
Predpis č. 476/2008 Z. z.Zákon o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.
§ 6
Povinnosti pri spotrebe energie v budovách
(1) Vlastník veľkej budovy
a) s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný
1. zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove,
2. vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb,
b) s centrálnou prípravou teplej vody je povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,
c) je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 môže vlastník veľkej budovy previesť zmluvou na správcu.
(3) Za splnenie povinnosti v odseku 1 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, s ktorým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzavretú zmluvu o výkone správy podľa osobitného predpisu.
SVB bez udajov o spotrebe z bytov s individualnym vykurovanim nedokaze, nema moznost, poskytnut kompletny a spravny subor udajov za cely obytny dom. Vidite inu moznost p. Kvaka ako moze SVB poskytnut tieto potrebne udaje za obytny dom bez toho, aby mu tie chybajuce z individualne vykurovanych bytov nedali ich majitelia ?
sito
Kde čítaš individuálne vykurovanie??? Predsa spotreba plynu, elektriny v jednotlivých bytoch nemá nič spoločné s ústredným teplovodným vykurovaním, alebo áno? Ako? Prečo? 
Vyrazne sa tu prejavuje diera v legislative. Vo vyssie uvadzanom predpise sa kladie za povinnost spolocenstvu vlastnikov bytov poskytovat prevadzkovatelovi monitorovacieho systemu udaje o celkovej spotrebe energii v obytnom dome (velkej budove), ktory je povereny statom navrhovat opatrenia na efektivnejsiu vyrobu a distribuciu tepla pre obcanov. No spolocenstvo vlastnikov bytov moze tento predpis o celkovej spotrebe energii splnit, teda tieto udaje moze poskytnut iba tak, ak si na zhromazdeni odsuhlasi, ze udaje zozbera zo vsetkych bytov, teda aj z tych s individualnym vykurovanim. Tu v porade je vsak mienka mnohych taka, ze prevadzkovatelovi monitorovacieho systemu sa mozu tieto udaje poskytovat neuplne. Bez udajov o bytoch, ktore su v monitorovanej budove, ale nie su napojene na 'ustredny vykurovaci system' (tymto moze byt nejaky vacsi CZT ale aj kotolna v bloku), bude monitorovanie pre posudzovanie efektivnosti vykurovania velkej budovy, v nasom pripade obytneho bloku, skreslene a teda pre pripravu opatreni na zefektivnenie hospodarenia s teplom nepouzitelne.
Naposledy upravil Takmerstarec : 21.10.11 at 21:48 Dôvod: objavene male chybicky
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
