Nandrolon
Kupeny chlieb plesni najma preto, lebo sa v osatkach a rezacoch infikuje. Z rury vyjde sterilny. Ale osatky, bedne, rezace.
Určite sterilný. :-))) Brigádovala som vo veľkopekárni. Z linky vychádzali naraz štyri pecne.
Tie som hneď potierala malým portfišom vodou z pozinkovaného vedra (tie si pamätali ešte otvorenie výroby), aby bola pekná lesklá kôrka. Chlieb bol tak horúci, že tam tie baktérie asi ani nemohli prežiť, a šup s ním na regále.
Horšie bolo, ak som si musela odskočiť, majster nemal náhradu nikdy za nikoho, tak pecne zatiaľ, žiaľ, padali na podlahu. Nikomu tam nenapadlo v rámci zlepšovákov vyrobiť nejaký válov alebo plytší vozíček na kolieskach. Ako linku kúpili, tak ju ponechali v pôvodnom stave.
Ak pršalo, na nohách sa blato roznášalo po pekárni. Ak nie, tak prach z dvora, lebo toalety na dvore. Tak čo som všetko na podrážku nazbierala cestou, sa ocitlo na "výdajnom" mieste. Vtedy žiadne návleky a pokrývky hlavy.
.
Ale vraj sa plesne začínajú vytvárať v balených chleboch pod igelitom do troch hodín, preto radšej kupujem, ak sa dá, balený v papieri, alebo nebalený.
.
Tie ošatky neviem ako často vymieňali za nové, tie dobre "voňali" po kvásku, medzery zanesené, párkrát som do nich chytala surové vyváľané cesto z látkových dopravníkov od miesta, kde sa miesilo cesto, a kládla na linku pred pecou, kde ešte potom kyslo.
Naučiť sa chytať do ošatiek v tej rýchlosti surové bochníky bol oveľa väčší kumšt, ako hádzať loptu do basket. koša. Jasné, že tiež prvé padali, ale to sa tolerovalo. Ale všetko išlo do pece.
Nesmierne som mala rada brigády, a vždy iné. Aj som zúročila neskôr.