ermon Prosím o vyjadrenie kolegov poraďákov k nasledovnej výpovedi zo strany zamestnávateľa:
Zamestnávateľ dňa 27.5 dal zamestnancovi výpoveď podľa par. 63 odst. 1 písm b) od 1. 6. plynula dvojmesačná výpovedná lehota, odstupné malo byť vyplatené za 2 mesiace.
Počas výpovednej lehoty však nastala situácia, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu = bol spísaný zápis za prítomnosti ostatných zamestnancov, pracovník "kradol". Zamestnávateľ bol písomne oboznámený, že konal v rozpore z pokynmi zamestnávateľa, ktorý túto situáciu kvalifikoval ako porušenie pracovnej disciplíny a upozornil zamestnanca na možnosť výpovede podľa § 63 odst. 1 písm. e). Zamestnanec toto oznámenie riadne prevzal (návratka do vlastných rúk).
Pred koncom výpovednej lehoty zamestnanec čerpal riadnu dovolenku (zostatok 10 dní) avšak po skončení dovolenky nenastúpil do práce, len telefonicky oznámil zamestnávateľovi v deň, kedy nastúpiť po dovolenke mal, že si berie neplatené voľno do konca júla a do práce už nepríde.
Zamestnávateľ mu zaslal druhé oznámenie o opätovnom porušení pracovnej disciplíny s následkom okamžitého rozviazania PP . Zároveň zamestnávateľ zaslal zamestnancovi Výpoveď - Okamžité skončenie pracovného pomeru pre opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 odst. 1 písm. b). Zamestnávateľovi vznikol problém s chodom prevádzky zapríčinený nenastúpením zamestnanca po dovolenke do práce.
Postupoval zamestnávateľ správne ? Zamestnanec s výpoveďou nesúhlasí (už je odhlásený dňom doručenia výpovede), a dodatočne doručil zamestnávateľovi žiadosť o neplatené voľno za obdobie od ukončenia RD do konca výpovednej lehoty. Argumentuje ústnym oznámením, že si bude brať po dovolenke neplatené voľno a toto ústné oznámenie považuje za ústnu platnú dohodu...
Má zamestnanec právo počas výpovednej doby porušovať pracovnú disciplínu a má právo na odstupné? Zamestnávateľ postupoval podľa zákonníka práce?
Síce opozdene, ale pridám aj ja k tomu niečo.
Jednoznačne zamestnanec tým, že po dovolenke nenastúpil do práce porušil pracovnú disciplínu. Či ide o závažnú alebo menej závažné, nemusí vždy byť uvedené v pracovnom poriadku. Poznám jeden prípad, kedy sudca vyhlásil, že je v kompetencii zamestnávateľa so zreteľom na okolnosti kvalifikovať porušenie prac. diciplíny ako závažné, hoci to nemajú priamo zadefinované v prac. poriadku, nakoľko nedajú sa taxatívne vymedziť všetky možnosti porušenia disciplíny. AJ keby mali 50 prípadov vymenovaných, vždy môže nastať také porušenie, ktoré tam vymnenované nebude a pre firmu to bude mať závažné dôsledky.
Treba však dbať na to, aby boli dodržané všetky ostatné podmienky, ktoré ZP ukladá pri okamžitom skončení. Aj tak sa môže stať, že sa zamestnanec obráti na súd a ten bude posudzovať platnosť či neplatnosť. A výsledok takéhoto procesu sa nedá vopred odhadnúť, záleží na argumentoch a dôkazoch (a tie sa dajú aj spätne "vyrobiť" - mám skúsenosť
).
Takže z popísaného by sa dalo konštatovať, že okamžité skončenie bolo oprávnené a v súlade so ZP, riziku súdneho sporu sa však zabrániť nedá. Zamestnanec má právo obrátiť sa na súd.