Alllena je laik, nie je lekár. Aj keď išlo o jej dcéru mohla posudzovat situáciu len z pohľadu matky. Ja mám však v rodine lekárku a tá mi neverila!!!! Podľa nej môj hlavný problém bol, že nemám čo robiť a preto si vymýšľam!!! Každý, kto tieto trable zakúsil vie, že sa to jednoducho nedá ovládať vôľou. Nezainteresovaný to môže posudzovať ako hypochondriu - mimochodom, aj to je oficiálna diagnóza! - ale lekár? Podľa nej som mala vyhodiť všetky lieky do záchodu a dať si "három deci" a nič by mi nebolo!!! To už komentovať nebudem.

Ahojte, neverila som až kým sa to nestalo mne. Kdo to nezažil, nemôže pochopiť ten pocit. Tú bezmocnosť. Strašne ma to obmedzuje, bojím sa ísť niekam sama, aby som neodpadla, nikdy sa mi nestalo, že som odpadla, ale mám taký pocit. Dočítala som sa na internete veľa o tejto chorobe, našla som tam bylinkový liek Persen, veľa ľudí ho ospevovalo, tak som si ho kúpila. Uvidím, či bude mať účinok. Zatiaľ sa majte.

Som v úžasi a ľutujem,že som mojej dcéry neverila keď mi popisovala stavy aké mala myslela som si že si vymýšla objavilo sa jej to na strednej škole
sama vyhladala psychiatra , jej stavy neboli na šťastie také vážne mala
silné búšenie srdca a strach zo smrti a samoty.Zúčasťňovala sa na terap. sedeniach a teraz po 3 rokoch zatial sa nesťažovala , teraz dúfam že nie preto lebo som jej neverila . rozhodne sa s ňou dnes porozprávam

Ja so slovo panika použila v zmysle, ako hrôza, strach, že sa už nepohnem, nezobudím...
Mne to vždy pripadá ako naživo, ale sú tam niektoré nezrovnalosti, napríklad počujem hlas niekoho, kto tam vôbec nebol, minule v tom "sne" zvonil mobil, ale nemala som zmeškané hovory.
Panickou poruchou trpí moja sestra, tá máva presne také príznaky ako sú popísané v téme, pomáha jej vtedy dýchať do sáčku, alebo do spojených dlaní.

Už niekoľko dní pozerám na názov tejto témy - nejak som ju nechcela otvoriť, ale nakoniec mi to nedalo. A už mám zvieravý pocit...
Ja som úplne zdesená z toho, čo som tu prečítala. Začalo sa to u mňa medzi sviatkami v decembri, keď boli tie strašné snehové búrky. Môj muž s deťmi išiel k rodičom spať. Ja som išla gratulovať kamoške ku sviatku, na čo sme sa telefonicky škaredo pohádali. Už o deviatej som musela ísť domov, lebo som mala strašne nepríjemný pocit, akoby mi malo roztrhnúť cievy na krku a niečo mi strašne tlačilo prsia. Strašne som sa potila, následne mi bolo zima, zvieralo mi hrdlo a žalúdok som mala kdesi... Na druhý deň, počas tej búrky, sa to niekoľkokrát vrátilo. Potom som to chvíľu nemala. Neskôr začal chaos okolo daňového, začali stresy... A vrátilo sa to. Už nie v takej miere ako vtedy, ale pocit tlaku, nevoľnosti, spotenie sa a zvieranie, to mávam často. Vtedy sa snažím vstať od roboty, ktorú práve robím, zamestnám sa niečím iným a myslím (aspoň sa snažím) na niečo iné...
Sú to tie "správne" ( v negatívnom zmysle slova) príznaky?

Zitka a potom ťa strašia žalúdočné potiaže ...

Marianka , nechcem Ťa plašiť , ale sú to príznaky .....najlepšie v tejt chvíli to treba skutočne predýchať a upriamiť myseľ na niečo iné .Úplne bokom , čim viac sa stým budeš zaoberať , tým to bude pre Teba horšie .

Baby je až neuveriteľné , ako táto téma narastá čo do počtu znášajúcich tieto naše problémy ... ja som si tiež myslela , že som sama .
Momentálne ja osobne mám pokoj , užívam lieky , ale ako ......zasa som neposlušná , kedy sa mi zachce , proste zabudnem .

Zitka, možno je dobre, ak sa problém pomenuje hneď v počiatkoch... V úvislosti s celou touto "záležitosťou" - nemali ste pridružené aj nejaké iné zdravotné problémy?
Lebo ja som si po takomto - záchvate??? (ako to pomenúvate?) - zmerala tlak - a skoro ma porazilo - doslova! Ten spodný strašne nízky a ten horný strašne vysoký. Sestra - zdravoťáčka nad tým krútila telefonicky hlavou. Samozrejeme, odporučila ma k lekárovi - kto však môže ísť k lekárovi v marci?!

kto však môže ísť k lekárovi v marci?!

Asi dám na vaše rady a pekne naklušem do Trnavy - predpokladám, že najprv k obvodnému, však?