Nefunguje mi tlačítko vyhodnoť.

Diskusia s ludmi s panickou poruchou je na napr. aj na stranke http://diskuse.doktorka.cz/panicka-porucha/11598/
možno tam najdete niečo, čo Vám pomože.

Možno pomôže aj zopár drobností, ktoré vám pomôžu udržať si optimizmus:
1. Smejte sa čo najčastejšie. Aktivizujú sa vám pritom hormóny "šťastia". Posiluje to váš imunitný systém. :
2. Nenechávajte si svoju mienku len pre seba. Keď vás niečo nazlostí, pokojne povedzte ostatným, čo si myslíte.
3. Zistite, aký dlhý spánok vám najviac vyhovuje (niekomu stačí päť hodín, inému deväť).
4. Gestikulujte! Reč tela rozvíja temperament a osobnosť.
5. Veľa ľudí žije budúcnosťou. Naučte sa radšej prežívať každý deň. Tešte sa napríklad na dobrú večeru, na stretnutie doma s najbližšími.
5. Človek sa potrebuje stretávať a rozprávať s ostatnými. Tí, čo žijú veľmi osamotene, trpia stresom častejšie ako ľudia, ktorí sa o svoje radosti a starosti delia.

Ahojte
aj ja mám to nešťaštie a viem o čom píšete. Mám aj ja depku. Začalo sa mi to v roku 1992, že z ničoho nič som sa začala báť zo smrti a mala som zo všeho strach, bolo mi špatne/ neprajem to nikomu/, bála som ísť niekde, stále som mala taký pocit, že keď niekde pôjdem, tak mi bude zle, v autobuse mi prišlo zle,keď sme stáli na semafóroch, mala som taký pocit a nutkanie, že musím vystúpiť, lebo odpadnem. Som mala taký pocit, že najradšej by som utiekla niekde z mesta. Vôbec vše ma znerzvozňovalo.
Tak som navštívila psychiátričku a predpísala mi Oxazepam a Prothiaden, liečila ma asi pol roka a potom bol kľud a dobre som sa cítila. Ale po 4 rokoch sa mi to vrátilo, ale nie tie príznaky čo som tu opisovala, našťastie ten strach zo smrti odvtedy nemám a vtedy mi predpísala zase Oxi a Seroxat. Liečila ma štvrť roka a nakoľko mi zase bolo dobre tak som prestala užívať lieky no ale to som nemala robiť, lebo teraz zase to mám. Psychiátrička mi povedala, že teraz to mám z toho prechodu. no sláva teraz ma liečí so Spitominom a Cipralexom a cítim sa lepšie.
som sa jej spýtala, že z čoho je tá depka, nakoľko viem, že všetci to nemáme, tak mi povedala, že to mozog nevylučuje nejakú látku- zabudla som akú.
takže môžem to zrhnúť: ja si myslím, že toto vše sa ťahá podľa mňa z detstva, že kto vyrásta v akom prostredí. Myslím ja som vyrástala v prostredí nekľudnom a preto som taká aká som/ utiahnutá a hanblivá a neviem komunikovať s ľudmi- akože neviem ja sama odseba nahodiť nejakú tému, vždy čakám na druhého, o čom budeme hovoriť. Preto nemám náladu chodiť nikde. napr. strašne rada by som išla na tie Krahule, ale si myslím, že čo tam budem, veď nikoho nepoznám a aj tak so mnou nebude nikto baviť. A pritom to je blbosť, veď práve preto sa tam chodí, aby sme sa poznali./
Si myslím to záleží aj natom kto prežije aké detstvo. Kto mal kľudné detsvto a v pohode, ten nepozná vôbec čo to je depka.
podľa mňa sa to bude stále vracať, lebo sa z toho som sa nedostala sama a lieky len otlmujú príznaky a nikdy nebudem asi celkom vyliečená.
a ešte by som poradila každému, kto má tie potiaže, aby sa nehanbil ísť psychiátrovi, nesmiete dovoliť, aby u Vás to pretrvávalo nejak dlho, lebo čím tú návštevu oddalujete tým do toho sa zamotávate hlbšie a bude to stále horšie a horšie.

jedine mi to pomohlo k tomu, že som schudla tak ako Ty Zitka5, ani ja nemôžem jesť, keď to mám, ale za takú hnusnú cenu radšej budem tlstá
tie zlé pocity, hnusné myšlienky = depresia

Môj priateľ je tiež podobný prípad. Chcem sa v jeho mene spýtať, ale aj vo svojom, pretože trpím klaustrofóbiou, na radu. Máme ísť na dovolenku do Talianska. Už teraz je z toho hotový a mne to tiež nie je vždy jedno. Tunel za tunelom, priepasť za priepasťou. Pôjdeme v noci a chceme sa niečim nadopovať, aby sme sa zobudili až "pláži". Čo by bolo vhodné v našom prípade? Ďakujem.

Keď to takto píšeš, predpokladám, že pôjdete autobusom a ani jeden z Vás nebude šoférovať. Ukľudňujúce lieky nie sú práve najvhodnejšie pre šoférov a už vôbec nie na takú ďalekú cestu. Doporučujem Ti ísť lekárovi a poprosiť o predpis na lieky. Na krátkodobé užívanie je vhodný napr. Lexaurin. Pri dlhodobom užívaní vzniká na ňom závislosť. Čiže raz za čas je dobrý a kto naň nie je zvyknutý, zvyčajne po ňom celkom dobre spí. Okrem rastlinných prípravkov (napr. Persen) sú všetky tieto lieky len na predpis. Ešte môžeš skúsiť si dať predpísať Frontin - platí to isté čo u Lexaurinu. Je to vhodné len raz za čas, nie trvalo. Možno lekár vymyslí niečo iné, záleží na tom, čo ste už doteraz užívali a aké lieky práve teraz beriete, aby sa to náhodou nebilo. Mimochodom, väčšina fóbií sa dá krásne odstrániť práve kineziologickým odblokovaním. Neviem, či to stihneš do dovolenky, ale potom to rozhodne skús. A nezabudni: žiadne takéto lieky by sa nemali kombinovať s alkoholom, môže to byť nebezpečné. Alebo frťan, alebo tabletka, nikdy nie oboje naraz.
Želam peknú dovolenku.

A ešte jedna rada: prečítaj si celú tému (najlepšie spolu s priateľom) a nenechávajte to zase až na ďalší kritický okamih, ale skúste s tým niečo robiť ihneď po návrate z dovolenky. Naše skúsenosti Ti povedia, že čím skôr sa začnete liečiť, tým lepšie. Držím palce.

Poznam tento problem.Tiež trpím touto chorobou už rok.Mam stale strach,
bojim sa cestovať,lebo si myslim ,že mi bude zle.Poznam to trpnutie tvare, ruk ,palenie na hrudi, potenie, potom zima.Najradšej som ,keď nemusim nikam
ísť.Ak mam niekde cestovať nespim celu noc.Cestujem iba autom.V rodine to nevedia pochopiť.Mala som obdobie keď som nebola schopna isť na navštevu k rodičom.To som už prekonala.Keď mam isť niečo do mesta vybaviť idem ine
mi nezostava ,ale veľmi ma to vyčerpava.Pred cestou sa presviedčam ,že to nič nieje, že to zvladnem.Chodim ku psychologičke, bola som aj u psychiatričky, ale žiadne lieky mi nezapasovali mala som asi troje. Tak som tam prestala chodiť a uživam Xanax, čo mi predpisal obvodny lekar.Kupujem si aj Persen-bylinne pripravky,uživam tablety Magnezium 250mg ,a ešte
B-komplex.Tiež som veľmi shudla, ale už je to lepšie,len ta psychika.Dcera mi
minule povedala, že ide so mňa nervozita.Neviem ,čo ďalej, je to hrozne
chcela ,by som normalne žiť, isť bez strachu do obchodu a všade,kde som chodila keď som nemala tieto problemy.Nič ma neteši,neviem sa už ani s chuti
zasmiať.Poradte mi nejaku Kineziologičku v blizkosti Topoľčian

Viem o čom hovoríš. Poznám tú diagnózu u mojej známej. Vieš, ono to je tak. Keď má niekto zlomenú nohu, tak každý ho ľutuje, lebo tá sadra sa nedá prehliadnúť. Boľavá duša nemá sadru, a tak málokto pochopí utrpenie. Ale dobre ma počúvaj. Raz som pocítila, čo to asi je depka, alebo nejaký podobný blbý stav po traume. Tak som navštívila niekoľko odborníkov, aby som preventívne tie pocity opísala a podchytila. No čo ja som sa napočúvala blbostí, to Ti nebudem opisovať. Vzala som to do svojich rúk, cvičila jógu, jasné, že magnézium, Béééééčka, a čerstvý vzduch, príroda, pozitívne myslenie a pevná vôľa. Len keď Ti táto liečba nezaberie, potom možno ten nejaký liek - antidepresívum. Veď tu ide len o vyrovnanie chemickej nedokonalosti. Hore hlavu, postav sa čelom k problému. A zvládneš to !!!!!!!

Prečítaj si všetky príspevky, možno Ti to trošku dodá odvahy. Ja si ešte pozriem jednu adresu, kde by sa mali dať zohnať zoznamy kineziológov, ktorí majú patričné kurzy a oprávnenie na odblokovávanie a pošlem Ti to asi cez SS. Ale nedovoľ samej sebe, aby si tomu podľahla. Na začiatok aspoň dúfaj, že sa to zlepší. Už len nádej veľmi pomáha. Drž sa.

Neviem, či je to isté, ako panická porucha , ale dnes, 4.10.2006 na STV 2 o 20,55 hod. je Diagnóza - panická úzkosť - možno to niekomu pomôže.

Ano, malo by ísť o náš problém. Ale mám problém - sedím ešte v robote. Tak dúfam, že to niektorá z nás bude pozerať a dá nám info, čo sa tam nové hovorilo.

Možno niektorí z Vás máte naozaj túto chorobu. Neviem o nej veľa, ale poznám prípad jedného známeho,ktorý mal tiež túto diagnózu. Podľa mňa naňho nesedeli príznaky, o ktorých som čítala, že by mal mať. Odvtedy prešiel viacerými diagnózami od epilepsie /ktorá sa u iného lekára nepotvrdila/ až po komplikovanú migrénu. To ma len utvrdilo, že nie je tá prvá diagnóza vždy správna. Niekedy ani lekári nerozumejú rôznym symptómom a tak len hádajú. Poznám takých prípadov viac. Držím palce všetkým, ktorí majú takéto problémy.

Vieš Marti, veľa závisí ako často sa tento lekár aj zamýšľa čo v skutočnosti je tomu pacientovi a nie je pre neho len ďalší, ktorého sa snaží vybaviť čo naskôr.
Napr. mne sa stalo , že v Lv nemocnici chceli dcéru operovať na ileus event. min. na slepé črevo a v NR ju zbadala primárka infekčného a hneď od dverí stanovila správnu dg. salmonelu. Keď si predstavím, že nebyť toho , že mám nejaké to zdravotnícke vzdelaniea nechcala by som ju operovať.... neviem ako by to dopadlo, keď si uvedomím, aký zápal mala a oni by to tam operovali... boli by tam veľké škody... nechcem ani si predstaviť. Lekár v LV bol chrapúň a arogantný a ešte viac keď som mu presne popísala klinický obraz, avšak skrotol, keď som, povedala, že malú okamžite beriem preč a neostane tam ani minútu.
Je to aj o tom koľko pacientov možno nemalo ani dobre stanovenú diagnózu. Osobne mi je aj veľmi ľúto, že okolie a naša spoločnosť ešte stále dosť odsudzuje psychiatriu a berú ju ako odbor pre bláznov. Toto je veľmi mylné.. veď som na uvedenej ambulancii pracovala a viem aké výsledky sa dostavia pri naozaj serioznom zaoberaní nie len zo strany lekára ale i rodiny pacienta.
Držím všetkým palce pri všetkých poruchár, lebo naozaj to nie je choroba, ale porucha. Niečo sa zaseklo a treba prísť na to čo a vlastne to odstráni aj túto poruchu akou panická porucha je.

Bionda, moje skúsenosti Ti dávajú za pravdu - niečo sa zaseklo. A práve vďaka kineziológii sa to pomaličky "odsekáva". Ja som hľadala všetky možné cesty ako z toho najmä preto, že lieky považujem v tomto prípade len ako prvú pomoc, keď už to ozaj inak nejde. Ale liečiť sa v tomto prípade musí duša - a tú chémia nevylieči.

Tak nerada Ti oponujem, až ma srdce bolí. Ale nezaseklo. Uložilo sa. Do podvedomia. A verte, babeny, je to aj nedostatok seratonínu. Keď nepomôže veľa slnka, ktoré teraz treba využiť, tak nastupuje chémia. Seratonín dodať akokoľvek a čo najskôr.

presne to je to. Mozog nemá dostatok seratonínu a preto sa objaví tá depresia. Psychiátrička mi povedala, že mozog nevylučuje ten seratonín a preto treba brať ten liek, aby to ten mozog vylučoval.

a s tým tiež súhlasím, že to je vše uložené od narodenia v podvedomí.

Danilka, veď práve po to slniečko a serotonín si chodím do Témy tém - a dostávam ho aj vďaka Tebe.

Dnes som ho doniesla pre všetkých. Slnko je z mojej rabovačky vyčerpané. Posielam všetkým po jednom lúči, plnom energie.

sem zo slniečkom

Ahojte, ja som tu totál nová, dnes som sa dostala na stránku porady a dosť ma to zaujalo. Ani nie tak pre účtovníctvo, hoci ho robím, tak veľmi málo, taká výpomoc popri materskej- ale hlavne ma zaujal tento debatný krúžok. Ja sa už roky trápim s jedným problémom, bola som s tým aj u psychológa ale nepomohlo. Tak ak aj nepomôže táto debata ale aspoň si vylejem dušu. Som úplne normálna baba, mám rada spoločnosť, nerada som stredobodom. Myslím že okolie ma vníma ako priateľského človeka a v podstate aj som rada s ľuďmi. takže po prečítaní množstva literatúry som akosi vylúčila že by išlo o sociálnu fóbiu. Môj problém je vystupovanie na verejnosti. Akonáhle sa na mňa uprie niekoľko očí, vyzerám ako červený karafiát. Je to nepríjemné a čím častejšie sa mi to stávalo, tým viac narastal môj strach pred verejnými vystúpeniami. Ide o to, že pred materskou som pracovala na manažérskej pozícii, viete čo to je, ke´d máte poradu a potrebujete predniesť pár vecí a zrazu cítite ako sa vám trasú kolená a červeň stúpa do tváre? a samozrejme nastala typická reakcia, začala som si vymýšľať dôvody pre ktoré sa musela tu porada odložiť, tu som kompetenciu prehodila na niekoho iného. Moje správanie bolo ľahko čitateľné a nasledovali pohovory u vyššieho šéfa aj s upozornením že ak si nebudem plniť povinnosti bude to mať dôsledky. Bože, ako rada by som si ich plnila, ako strašne som závidela ostatným že taký problém nemajú! Inak, neplatilo to o každom takom vystúpení, boli také keď som ich dokázala zvládnuť bez červenania, moja radosť bola nesmierna, prišlo ďalšie vystúpenie a ja som zlyhala. A tak dookola. prečítala som kopu literatúry hlavne od Praška, ktorý sa venuje práve takýmto veciam ale zatiaľ viditeľný úspech sa nedostavil. Prosím Vás máte niekto podobný problém, ako ho riešite?