Nedá sa povedať, že mi to pomohlo úplne. Ono je to tak - teda, môj názor - , že počas života a všetkých tých stresov si človek na seba nabaľuje rôzne energetické, emočné bloky, naučí sa používať nesprávne stereotypy myslenia (napr. nízke sebahodnotenie, podceňovanie sa a pod.), riešenia určitých situácií (napr. kedysi v takejto situácii mi nebolo dobre, tak sa v súčasnosti obrňujem tým, že si zase vytváram určité zábrany, aby sa nepríjemný pocit neopakoval). Skrátka je to ako cibuľa. Aj z tej musíš ošúpať niekoľko suchých šúp, kým sa dostaneš na biele čerstvé jadro. A takto si to asi predstavujem aj ja, s tými našimi problémami. Toľko tých všelijakých suchých vrstiev sa na tú našu dušičku poukladalo, že niet divu, že je chorá. Aj tá choroba nevypukla hneď po prvom probléme, po prvom neúspechu, po prvom strese. Liečenie by malo teda asi ísť rovnako - šupu po šupe dolu, kým sa neobjaví zdravé jadro - naša dušička. Kineziológia je práve v tomto dobrá, že ide takto postupne vrstvu po vrstve. Raz mi jedna lekárka povedala, že psychiatrické problémy sa liečia asi dvakrát tak dlhý čas, ako sa tvorili. Čo povedať na takúto perspektívu? Pri kineziologických odblokovaniach som sama na sebe zistila, že často sa jeden a ten istý koreň problému prejavuje vo viacerých súčasných potiažach. Zrejme teda nejaký prežitý stres alebo zážitok bol taký silný, že ho nestačí odblokovať raz ale treba na ňom viacej popracovať. A z vlastnej skúsenosti verím aj tomu, že mnohé "bloky" sme jednoducho zdedili v genetickej výbave po svojich predkoch. Neviem, či to píšem dosť zrozumiteľne, ale toto sú moje zážitky pri kineziolog.odblokovaní. Mne táto metóda veľmi vyhovuje, aj keď viem, že nie som stále ešte v poriadku. Lieky považujem za takú barličku, ktorá by mala pomôcť v prvom návale choroby. Sú nevyhnutné, ale neverím, že odstránia príčiny choroby, liečia len symptómy. V žiadnom prípade to neznamená, že chcem niekoho nahovárať, aby zrazu vysadil lieky a dal sa inou cestou. Keď máš zlomenú nohu, barle odložíš až vtedy, keď si schopná stáť na nohách. Takže lieky beriem pravidelne a hľadám popri tom aj možnosť, ako sa dopátrať tých príčin, čo to všetko spustili a snažiť sa to zmeniť. Dá sa to viacerými spôsobmi, nielen kineziológiou, záleží na vnútornom pocite, že ano, toto mi pomáha. Akupunktúru som zatiaľ neskúšala, ani som nevedela, že sa pri PP dá použiť. Verím síce na homeopatiká, mám ich odskúšané napr. pri začiatkoch prechladnutia alebo chrípky, tam mi fungujú perfektne. Pri PP bohužiaľ nie. Jediné, čo Ti viem v tejto chvíli poradiť je, rozhodne navštevuj pravidelne lekára, ber lieky a popri tom hľadaj, čo bude Tebe najviac vyhovovať a čo Tebe pomôže. Každý máme svoju cestu, každé telo má iné chemické zloženie. Je to niekedy dlhšia cesta, ale zatiaľ ja inú nepoznám a som vďačná za každú radu a každé povzbudenie.
Ešte k tým točkám - dostala som raz jedny antidepresíva. Začala som ich brať s kľudom, veď "čo už ma v mojej situácii môže prekvapiť". Keď mi začalo byť zle, vôbec som to nepripisovala týmto liekom ani PP, pretože to boli úplne nové pocity. Po týždni som na tom bola tak zle, že som nevládala chodiť. Vtedy som si prečítala príbalový leták - just všetky príznaky sa u mňa objavili. Volala som psychiatra, ten tomu nechcel veriť, že také príznaky by sa u tohto lieku nemali vyskytovať. Poprosila som obvoďáčku o PN, ostala som doma, vysadila tento konkrétny liek a o týždeň som bola ako-tak v poriadku. Vtedy som si uvedomila, že ja vlastne môžem existovať aj bez antidepresív a toto bol pre mňa veľmi silný duševný doping, stav sa mi začal rapídne zlepšovať. Samozrejme, po čase ma to zase chytilo, ale to je už o inom. Takže môže sa stať, že niektorý liek Ti skutočne nesadne.
Držím palce a kedykoľvek budeš pociťovať potrebu, príď sa sem vyžalovať. Môžeš aj cez SS.