Moja dcera brala Xanax a to mala tie isté pocity, ten vysadila. Teraz užíva len Paretin a už dosť dlho. Dúfam, že aj ten vysadíme.
Mojej priateľke sa zabil syn pri autonehode. Lekárka jej nasadila injekcie a potom Xanax. Potom sa stretla s jednou z obetí a tej lekár povedal, žia´dne tabletky, odplakať, vyrovnať sa s tým. Tak podľa rád vysadila Xanax a teraz mám pocit, že predsa mala mať barličku aspoň na čas. Zdá sa mi, že je na tom oveľa horšie ako na začiatku. Vraj, keď bola pod liekmi zabúdala a nebola to ona. Ale ani teraz to nie je ona. Navyše ani je nemôžem povedať nič ostrejšie, hneď ide do seba a vraj že je na infarkt. Samozrejme že sa nájdu kamoši, čo jej pomáhajú a ja som skoro bola na infarkt keď som čítala jeden mail a tam bolo ako umierala dcéra v kaluži krvi na chodníku. Tak to teda bola taká pecka do žalúdka. Veľmi záleží aj s kým sa stýkame a komu dôverujeme. Ľudia, darujme si radosť, lásku a pohodu, to ostatné chodí aj tak samé. Tak málo šťastia máme. Nám veľa šťastia priniesol psík, tak je hravý a nenechá Vás, stále si vyžaduje pozornosť. Mojej dcére veľmi pomáha. Spí jej pri nohách, ozaj verný kamarát.

Ahoj,
som tu nová, chcela by som reagovať na posledný príspevok od Marcely,
touto poruchou trpím už 3 roky, vtedy sa to začalo, bolo to po mojom druhom pôrode, bol veľmi ťažký a dlhý, narodila sa mi dcéra, krátko po pôrode sa začala dusiť, tak skončila na ISKE, neskoršie sa zistilo, že má genetickú vadu - nemá čiastočne 18 chromozóm a vyvinuté dostatočne vnútorné orgány - obličky, pečeň, nemôže samostatne dýchať ani jesť len so sondou, urobili jej tracheotómiu - otvor do hrtana, cez ktorý mohla dýchať a ešte bola napojená aj na umelú pľúcnú ventiláciu, toto všetko som musela znášať celých 10 mesiacov, až kým nezomrela, nedávali mi veľkú nádej na prežitie, lebo väčšina detí s takoutou diagnózou zomiera do 1 roka po narodení, ani jediný deň som ju nemala doma, celý svoj krátky život prežila len v nemocnici na prístrojoch, vtedy začali aj moje problémy, neznesiteľné úzkosti, depresie, začala som postupne pociťovať nevoľnosti v autobuse, obchode, doma, v záhrade, prejavovalo sa to takým chvením v organizme a zle sa mi dýchalo až to po asi 2 mesiacovh úplne vyvrcholilo totálným kolapsom, myslela som si, že som dostala infarkt a v tej chvíli zomieram, nemohla som sa nadýchnúť, záchvat trval asi 10 minút a po ňom som sa nedokázala postaviť na nohy, strašne ma triaslo na celom tele, išla som do kolien, manžel ma zaviezol na pohotovosť, dali mi Diazephan na ukľudnenie a spanie, tam mi aj povedali diagnózu - panická porucha, Diazephan mi nepomohol, na druhý deň som išla ku obvodnému, ten ma poslal na psychiatriu, najprv som si myslela, že som nejaký blázon, že zo mňa chcú spraviť blázna, pýtala som sa prečo práve tam?
Povedali mi, že musím nastúpiť na terapiu a medikamentóznu liečbu, na terapiu som chodila približne rok, potom som skončila a lieky beriem stále 1 tabletku ráno CIPRALEX a podľa potreby polovičku FRONTINU, ale ten beriem len v nutných prípadoch, lebo po ňom je človek celý omámený a je návykový. Prvé dva týždne som bola po tých liekoch strašne unavená, omámená, stále som iba spala v noci, cez deň, nemohla som jesť, keď som zahryzla do rožka, tak som ho musela vypľuť, lebo som ho nedokázala prehltnúť, mala som pocit, že mám v krku veľkú hrču, ktorá mi bráni v prehĺtaní, trpela som totálným nechutenstvom, za dva týždne som schudla 8kg. Nedokázala som chodiť medzi ľudí, von som chodila iba večer do nemocnice za malou a to iba autom, musel ma manžel zaviezť, lebo do autobusu som nedokázala vojsť. Boli to strašné časy, nikomu to neprajem prežiť, teraz už nemám strach dodiť do autobusu ani do obchodu, do kostola, mám dobrú prácu, v práci som šéfovi zatajila akú mám chorobu a na kontroly k psychiatričke chodím, keď mám v práci voľno, aby sa to nikto nedozvedel, v práci nemávam chvala Pánu Bohu záchvaty, ale kde mám problém ešte chodiť je podniková jedáleň, tam ma ešte vždy trasie, zle sa mi dýcha, mám tam strach chodiť, hlavne preto, že mám pocit, že odtiaľ nie je cesta úniku, musím dojesť obed, na obed chodím s kolegami a chodí s nami aj šéf, ktorý sedí s nami pri stole, a vtedy mám aj taký strach, aby niečo na mne nezbadal, že som neni úplne v poriadku, dnes som po dlhšej dobe bola v jedálni a nebolo mi najlepšie. Ale hlavne prečo píšem, súhlasim s tebou Marcela, že tie tabletky ako by znecitliveli nervy, vzruchy a pod., lebo ja mám taký istý problém odvtedy ako som ich začala užívať, doslovne ako by človeka ochladzovali, totálne mi to nabúralo intímný život, nemám pri nich žiadnu chuť na intímnosti, dotyky, necítim pri tom nič, žiadnu nehu, vtedy mi je do zúfania a najradšej by som ich vyhodila a už nikdy nebrala, teraz mi začala psychiatrička znižovať dávky Cipralexu, ktorý sa musí vysadiť až v priebehu niekoľkých týždňov dokonca mesiacov, aby si organizmus na to zvykol a choroba sa nevrátila, tak neviem ako to pôjde ďalej.
Chcela som sa preto s Tebou poradiť ako to riešiš Ty, keď nemáš chuť na intímnosti po týchto liekoch, poraď, lebo je to v manželstve veľmi a veľmi dôležitá vec, ktorá vedie v mnohých prípadoch, keď to nefunguje k rozpadu manželstva a to nechcem za nijakú cenu. Budem rada ak mi poradiš. Dík AVRIL

AVRIL, MARCELA, je nás s týmto problémom viac. Ja seroxat beriem už dllho a dva roky sa pokúšam vysadiť tento liek aj vďaka otupeným citom.
Minulý rok som mala problém s tým, že som mala pocit, akoby mi na ničom nezáležalo, všetko som brala ľahostajne, čo sa samozrejme odrazilo na mojom osobnom živote a problémoch v súkromí aj v práci.
Teraz mám priateľa, ktorého mám veľmi rada a samozrejme, že on má rád sex, nemám z toho žiadny pôžitok, práve naopak. Riešim to tak, že znižujem dávky úplne na minimum, niekedy aj vysadím, čo síce zlepší o niečo môj sexuály život, no vzápätí sa odzrkadlí na mojej psychike a keďže moja šéfka je riadna fúria, tak si tabletku veľmi rada dám, aby som neprišla o miesto.
Máte tiež stavy úzkosti a nervozitu, po vysadení, veľmi by ma zaujímalo, či to časom prejde a koĺko treba čakať, mne psychiatrička povedala, že sú to znaky závislosti a tie časom pominú. No dlhšia ako týždeň som to bez liekov nevydržala, toe stavy boli hrozné.

Ahoj Aima, ja som uz tyzden bez liekov, ale poviem ti , je mi uz 5 den hrozne. Dost hrozne, som brutalne vycerpana, akoby som spavala 2 hodiny denne len, hlavu mam ako na vlnach a nedokazem sa na nic koncentrovat, vyhybam sa debatam s ludmi, lebo mi to nezapaluje a mam problem s komunikaciou a zvysenu teplotu.
Mam strasne divne stavy v hlave a tocaky. Je mi jasne, ze je to reakcia na vysadenie lieku, ale kedy to prejde? Uz som si musela po dva dni dat xanax, ale tie tocaky neprestali ani tak. Ked som si znizila prednedavnom liek na polovicu, vtedy mi bolo uplne najlepsie, ovela lepsie, ako keds om brala celu tabletu. Ale naspat to uz nechcem brat, musim to prezit, idem skusit akupunkturu, moc tomu neverim, ako v poslednom case nicomu, ale co mi uz ostava. Drzim palce, popis.

Ahoj Marcela,

držím ti palce, vydržala si dlho, mne sa to dlhšie ako týždeň nepodarilo, od piateho dňa som mala také krízy ako popisuješ ty. Sú to vraj normálne reakcie na na vysadenie. Psychiatrička mi poradila tiež seroxat nahradiť xanaxom, no točáky neustúpia a nezlepší sa ani koncentrácia. Zvládneš to, prežila si ďaleko horšie. Ja som druhý deň na polovičnej dávke a koncom týždňa chcem prejsť na tretinovú a potom nič. Ako hovoríš ty, na polovičnej dávke je mi super, zlepšuje sa citové vnímanie, no už si veľmi neverím, keďže už asi päť krát som neuspela. Určite máš pravdu, že treba vyskúšať viac možností (možno aj hypnóza ), budem rada, keď sa podelíš o svoje skúsenosti aj pocity.
Verím, že to zvládneš, stojí to za to. keď som užívala vyššiu dávku, nebola som unavená, ale mala som pocit, akoby ma niekto riadil, bolo mi všetko jedno.
Veľmi mi pomohli, keď mi bolo najhoršie, no začínam mať pocit, že teraz mi viac škodia...Drž sa a daj vedieť, ako zvládaš...

Ahoj AIMA,
úplne Ťa chápem ako Ti je keď si nedáš lieky, pretože ja keď chcem mať niečo z "toho" tak, to riešim podobne, môj rekord bez liekov bol max. 2 týždne, ale potom som dostala neznesiteľné úzkosti, bolo to práva pred Vianocami, vštci sa tešili zo sviatkov, rodinnej pohody, ale ja som v duši mrela, nepoznám tie lieky čo berieš, ja užívam CIPRALEX- výrobca je v Dánsku, sú dosť drahé bez receptu stoja okolo 1 000,- Sk, s receptom sa dopláca 200,- Sk, beriem ich už skoro 3 roky, zvykla som si pomaly na tieto stavy, ale ten problém so sexom som doteraz nevyriešila, ja mám pri "tom" pocit, že som z ľadu, žiadne pocity, nič, predtým som nikdy takéto problémy nemala, ale keby som tie tabletky vysadila úplne, tak zblázniem z neznesiteľných úzkosti, depresií a panických záchvatov, je to ako začarovaný kruh. Mne teraz naordinovala psychiatrička už len polovicu tabletky, ale necítim sa dobre, napr. včera som chytila strašnú úzkosť s depresiou a nechutenstvom, bojím sa, aby mi v práci nebolo zle a aby si to nikto nevšimol, tak sa radšej poctivo kŕmim plnými dávkami, ale ako píšem, doma je to s manželom najhoršie, vznikajú hádky, nedorozumenia, nepochopenie, je to ťažké. Vravel, že ma chápe, ale všetko má svoje hranice a niekedy, keď to na neho príde, tak by ma najradšej prefackal. A čo tvoj partner, chápe Ťa? Koľko máš rokov ak to nie je tajné, ja mám 28. Ahoj, som rada, že nie som sama, kto má takýto problém, aspoň sa môžeme podeliť o tieto starosti. Ahoj AVRIL.

Ja mam 29, zijem cez dva roky s priatelom, bezdetna som.
Dakujem za podporu, dnes som si fukla polku xaxaxu zase,
lebo som mala ist na obed zubarke a stav ze sa zrutim,
este aj z toho strachu zo zubara..... Inak AIMA, z vlastnej skusenosti,
ber tu polku radsej aj mesiac, ja som vysadila moc rychle.
Avril, ty z celej tablety neprechadzaj hned na polku, ale daj si z 3/4 lieku.
Vsade pisu, ze akekolvek male zvysenie, alebo znizenie lieku
moze na par dni narobit v hlave riadny zmatok.
Drzim vam palce a popiste, ako to zvladate.

Ja mám 33, partnera mám krátko - pol roka, takže sa snaží byť chápavý, ja sa zasa snažím pretvarovať, pretože pre neho sexuálny život dosť dôležitý ( však veď pre ktorého muža nie), no kľudne by som vydržala bez toho, no keď už to príde sme z toho obaja jemne povediac mimo. Obávam sa trápnych situácií, ktoré určite prídu a samozrejme že sa bojím, že prídem o vzťah na ktorom mi veľmi záleží.
...Asi by sme mali okrem liekov skúsiť aj inú liečbu. No akú? Možno niekto poradí, prípadne prelúskam ešte raz celú tému, škoda že času je tak málo...
Som veľmi rada, že existuje táto téma, ktorá spája ľudí s rovnakým problémom, nikdy by som neverila, že nás je toľko. Držme sa!!!

ahojte,
tak ja som sa po dlhej dobe odhodlala navstivit psychiatricku, lebo tie moje "fyzicke" prejavy nejakej choroby mi uz riadne liezli na nervy a kedze vsetky vysledky ok. zvolila som tuto moznost.
Lekarka povedala, ze v mojom pripade ide o nejaky syndrom neprestrihnutej pupocnej snury ci co a ze mi to vlastne spustila mamina panicka porucha. Ak som to spravne pochopila je to nieco podobne ako ta jej panicka porucha, len sa neviazem strachom o seba ale o nu. Povedala, ze to vysvetluje tie moje problemy so srdcom, naladami, nechutou na sex, unavou, a vsetkymi tymi vecami ktore tu opisujete aj vy.
Nasadila mi Coaxil 3x1/2 tabletky a 0,25 mg xanax rano a vecer. O mesiac mam ist na kontrolu a potom sa vraj dohodneme na nejakych skupinovych alebo individualnych sedeniach. Ze sa musim odputat od rodicov a vyrovnat sa s tym, ze tu raz nebudu a zbavit sa tej vnutornej uzkosti.
Mate niekto skusenost s tym coaxilom a tymi sedeniami, naco to je vobec dobre? ci ten liek len oblbuje alebo aj na nieco pomaha?

Coaxil je jedno z antidepresív, ktoré sa používa na liečenie panickej poruchy. A z vlastnej skúsenosti Ti môžem povedať, že tejto lekárky by si sa mala držať. Na Tvojom mieste by som rozhodne na tie sedenia chodila. Je to jedna z foriem psychoterapie. Pri takých záležitostiach ako je PP podľa môjho názoru treba odstrániť príčinu a nie len utlmovať liekmi. Pri psychoterapii sa práve pacient snaží nielen dopátrať príčiny choroby alebo spúšťacieho mechanizmu záchvatu, ale učí sa aj to, ako môže tieto záchvaty zvládnuť a ako im predchádzať. Sedenia vedie vždy odborník - lekár psychiater alebo psychológ.

To s tými sedeniami sa mi veľmi páči, za desať rokov liečby mi to ešte žiadna psych. neporadila - neponúkla. Si na dobrej ceste, drž sa!!! Xanax otupuje, ale keď ho potrebuješ, nedá sa nič robiť.

Máme na to zrejme rovnaký názor. Ja som stále cítila, že lieky síce pomôžu zmierniť prejavy choroby, ale v tomto prípade neodstránia príčiny. Na začiatku som síce mala veľmi milú lekárku, ale nič také mi nenavrhla, tak som hľadala sama. Rok som chodila psychologičke na individuálne sedenia - psychoterapiu. Potom som sa zoznámila s kineziológiou a dnes po niekoľkoročnom trápení si myslím, že keby som s niečím takým začala skôr, bola by som dnes už oveľa ďalej a cítila by som sa lepšie. Vrelo odporúčam takúto formu liečenia. Kým to zo seba človek nedostane a vedome sa s príčinami nevyrovná, bude stále odkázaný na lieky. Je jasné, že lieky treba brať pod dohľadom lekára a nemeniť ich užívanie podľa vlastného uváženia. Tieto lieky zaberajú postupne a pomaly, vždy to nejaký čas trvá. Ak by si mala problémy po niektorých liekoch, radšej choď ihneď lekárovi a poraď sa s ním, ale nemeň si užívanie svojvoľne. Držím palce.

Obzerám sa tiež po nejakom kineziológovi, no v okolí Žiliny niKoho nemôžem nájsť, zatiaľ som našla najbližšie myslím v Trnave manželov Korčekovcov.
Je to cenovo náročné? Ako prebieha to odblokovanie. Je to nepríjemné? Má to niečo spoločné s hypnózou?
Moja psychiatrička mi predpísala seroxat už pred štyrmi rokmi, vraj len tak na rok ( po smrti mojej mamy), no nejako sa mi ho pri osobných problémoch, ktoré sa nejako kopili nevedela striasť. Keď som prišla ku nej pre recept, zhodnotili sme spolu, ako pokračuje môj život, povedala, že by bolo dobré skúsiť to bez liekov, ale nechala to na mňa a pre mňa to bolo jedoduchšie hodiť ráno do seba tabletku, ako "strácať čas" hľadaním inej liečby. Pri pracovnej vyťaženosti (starám sa sama o dcéru), som si ani neuvedomila, ako čas beží a nabaľujú sa ďalšie zdravotné promlémy, ktoré som samozrejme pri honbe za peniazmi nemala čas riešiť.

...tak som predsa niečo našla: http://www.meditacia.sk/clanok.php?log=ki0
...čo si o tom myslíte, máte s tým niekto skúsenosti? Dá sa vobec diagnostikovať na diaľku formou e-pošty?

Tie sedenia sa mi zdaju tiez fajn, len by som si nejak nechcela zvyknut na lieky a brat ich iba v najnutnejsiej forme. kedze povedala, ze si to mam nadavkovat od rozmedzia 0,5 3xdenne po 1 3xdenne, dufam, ze mi postaci ta davka 0,5.
ako to tam prebieha? Priznam sa, ze si to okrem nejakych filmov neviem predstavit

Ahoj Marcela,

ako ide život bez liekov? ja som na štvrťke, no je to hrozné, mám chuť stále plakať, všetko mi je ľúto, ľahko sa rozladím, je to normálne?
Dnes som bola u zubára, išiel mi vytrhnúť zub, triasla som sa akoby som sedela na elektrickom kresle.
No pokiaĺ nemám úzkostné stavy, nechcem tie lieky uźívať.
Uvidím, čo povie kineziológ, dúfam, že to nie je nejaký šuflikant, poslala som mu e-poštou dotazník, ktorý som mala vypísať pre prvú diagnostiku.
...No písala som ho celú noc (bol to taký psycho životopis) dosť ma to rozladilo.
Nechce sa mi nič, najradšej by som zaspala na niekoľko rokov. Držte sa všetci a užite pekný víkend, má byť slnečný...

Ahojte,
bez liekov uz to ide, tie tocaky uz pominuli konecne, len mam odvtedy nejaky slaby spanok, stale sa budim. Aima, len sa vyplac,
konecne aspon nieco ludske citis po tych liekoch.....
Manzelia Korcekovci si pytaju 1000 Sk za jedno sedenie, volala som im, ale nebola som tam. Aj toho Sasu Puebla som skusila,vyplnila som mu tam nejaky psycho dotaznik, asi hodinu mi to trvalo a odpisal mi, ze som uplne v poriadku aj psychicky a j fyzicky.... No neverila by som tomu, lebo viem ake mam problemy zdravotne...Ale aspon to bolo zadara. Uz treti den mi je zase zle psychicky, vyrovnavam sa s tragickym umrtim byvaleho frajera, dost ma to vysokovalo. Pekny den.

Ja zatiaľ zdravotné problémy nemám, ale keby mi zomrel niekto, kto mi bol blízky, aj keď to bolo už dávnejšie, mala by som tiež s tým problém.

ahojte dievčatá čitam tu vaše pribehy,a doporučila by som vám este jedneho pana vola sa Vlado Tomšík,je fakt dobry odborník hlavne v duševnej oblasti ludí,a pomohol už viacerým mojim známym ak mate zaujem zoženiem vam na bňneho kontakt,inak chodí po celom Slovensku takže niekde blízko vás určite pride aj to možem vyzistiť...

Marcelka drž sa, úmrtie priateľa je síce zle načasované, vzhľadom na vysadenie liekov, ale život prináša aj bolesť, s ktorou sa treba vyrovnať a možno to bude pre teba taký test, ako sa vyrovnať bez liekov. Som presvedčená, že bez antidepresív, sa skôr vyrovnáš so stratou blízkej osoby, lebo ho budeš mať možnosť oplakať (mne sa to vďaka liekom doteraz nepodarilo a mama zomrela už skoro päť rokov dozadu, do jedným dychom dodávam, že mi veľmi pomohli a bez nich by som to asi nezvládla).
Saša ma prekvapil, možno nedokáže liečiť každého, s tou ličbou na diaľku to asi nie je jednoduché, hlavne diagnostika ma veľmi nevie presvedčiť. No mne zatiaľ odpísal, že obdržal dotazník, takže uvidíme...
Katka každý kontakt je dobrý, takže budem rada, keď dáš tip. ja som ochotná vyskúšať všetko.
Bez liekov mi krásne vyhráva, mám len minimálnu dávku 0,5 mg seroxatu, no mám pocit, že sa neznesiem ani sama si sebou...
Držte sa všetci, pekný slnečný deň, dnes si užijeme 37 ° C