je ťažké vysvetliť neveriacemu človeku, aký je to pocit,keď žije človek život s Bohom.ja si nedovolím povedať,že som ukážkový veriaci človek.aj ja patrím medzi tých,kt. keď je zle,tak sa modlia denne, ale keď je lepšie,tak už aj modlenie je menej časté.snažím sa však na tom pracovať.no keď príde ťažšie obdobie,alebo panika,začnem sa modliť a prosiť Boha o pomoc.to však neznamená,že Boh mi hneď dá to,o čo ja prosím.ale cítim,že je so mnou a upokojím sa.
treba si však uvedomiť,že Boh má s každým z nás nejaký zámer.niekto tu požije 100rokov,niekto 15.netreba v tom hľadať krutosť Boha.
mňa osobne stálo veľa síl a času,kým som sa naučila chápať to tak,že aj keď je dobre,aj keď je zle,Boh je so mnou.a keď mu ja dám niečo(napr. modlidbu),tak mi aj on pomôže.a ten pocit je naozaj úžastný.verte...
nerada by som moralizovala,alebo niekoho prehovárala.na to musí prísť každý sám.len by som rada pomohla iným.